Boží priatelia na „Priateľských ostrovoch“

V roku 1932 priviezla na Tongu jedna plachetnica drahocenné semená. Kapitán tejto lode dal Charlesovi Vetemu brožúrku „Kde sú mŕtvi?“ Po jej prečítaní bol Charles presvedčený, že našiel pravdu. O nejaký čas ústredie Jehovových svedkov schválilo Charlesovu žiadosť preložiť túto brožúrku do jeho rodného jazyka. Keď ju preložil, poslali mu vytlačených 1000 brožúrok, ktoré hneď začal rozširovať. Tak sa v Tongskom kráľovstve začali rozsievať semená pravdy o Jehovovom Kráľovstve.

NA MAPE južného Tichomoria nájdete súostrovie Tonga hneď na západ od medzinárodnej dátumovej čiary, tam, kde sa táto čiara pretína s obratníkom Kozorožca. Najväčší ostrov Tongatapu sa nachádza asi 2000 kilometrov na severovýchod od mesta Auckland na Novom Zélande. Tongu tvorí 171 ostrovov, z toho 45 je obývaných. Známy britský cestovateľ James Cook nazval tieto odľahlé ostrovčeky Priateľské ostrovy.

Tonga má okolo 106 000 obyvateľov a skladá sa z troch väčších skupín ostrovov — hlavné sú Tongatapu, Ha’apai a Vava’u. Z piatich miestnych zborov Jehovových svedkov sú tri na najhustejšie obývanej skupine ostrovov Tongatapu, jeden je na Ha’apai a jeden na Vava’u. Jehovovi svedkovia v snahe pomôcť ľuďom stať sa Božími priateľmi zriadili neďaleko hlavného mesta Nuku’alofa misionársky domov a prekladateľskú kanceláriu. — Izaiáš 41:8.

Od 30. rokov bol Charles Vete široko-ďaleko známy ako Jehovov svedok, hoci až do roku 1964 nebol pokrstený. V diele vydávania svedectva sa k nemu pripojili aj ďalší a v roku 1966 bola postavená sála Kráľovstva s kapacitou 30 miest na sedenie. V roku 1970 bol v meste Nuku’alofa založený zbor s 20 zvestovateľmi Kráľovstva.

Odvtedy možno na ostrovoch Tonga jasne vidieť spĺňanie slov proroka Izaiáša, ktorý napísal: „Nech pripisujú Jehovovi slávu a nech  dokonca na ostrovoch rozprávajú jeho chválu.“ ​(Izaiáš 42:12) Dielo Kráľovstva ďalej prekvitá a vďaka nemu mnohí získavajú blízky vzťah k Jehovovi. V roku 2003 bola na oblastnom zjazde v meste Nuku’alofa vrcholná účasť 407 prítomných a piati boli pokrstení. Pamätnú slávnosť v roku 2004 tu navštívilo 621 osôb, čo dáva vyhliadky na ďalší vzrast.

Jednoduchý život

V oblastiach vzdialenejších od hlavného mesta sú však stále veľmi potrební zvestovatelia Kráľovstva. Napríklad asi 8500 ľudí, ktorí žijú na 16 obývaných ostrovoch Ha’apai, potrebuje viac počuť o biblickej pravde. Ha’apai tvoria hlavne nižšie položené ostrovy s bujným palmovým porastom a dlhými plážami s bielym pieskom. Voda v oceáne je pozoruhodne čistá — často je v nej vidieť do hĺbky viac ako 30 metrov. Plávať pomedzi koralové útesy a pozorovať vyše sto druhov rôznofarebných tropických rýb je naozaj fascinujúci zážitok. Dediny na ostrovoch sú väčšinou malé. Domy sú síce skromné, ale postavené tak, že vydržia aj nápor tropických cyklónov.

Chlebovníky a mangovníky poskytujú tieň i potravu. Zadovažovanie jedla a jeho príprava zaberá ostrovanom veľkú časť dňa. Okrem bravčoviny jedia aj jedlá z morských živočíchov, ktorých je v týchto vodách hojnosť. V rodinných záhradkách pestujú ostrovania koreňovú i inú zeleninu. Sú tu tiež divo rastúce citrusy a veľa kokosovníkov a banánovníkov. Poznatky o liečivých účinkoch bylín, listov, kôry a koreňov sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

Samozrejme, na Ha’apai sú najcennejší jeho priateľskí obyvatelia, ktorí sú zžití s týmto pokojným prostredím. Jednoduchosť je spôsobom ich života. Väčšina žien ovláda nejaké remeslo — vyrábajú košíky, látku nazývanú tapa či matrace. Pri práci tongské ženy sedia spolu v tieni pod stromami, rozprávajú sa, smejú a spievajú a neďaleko nich sa často hrajú alebo spia ich deti. A väčšinou práve ženy počas odlivu zbierajú na útesoch mäkkýše a iné jedlé morské živočíchy, ako aj chrumkavé morské riasy, z ktorých robia výborný šalát.

Väčšina mužov trávi dni záhradníčením, lovením rýb, vyrezávaním z dreva, výrobou člnov a opravou rybárskych sietí. Muži, ženy i deti cestujú z ostrova na ostrov v malých krytých rybárskych člnoch, keď chcú ísť navštíviť príbuzných alebo keď potrebujú ísť k lekárovi, či niečo predať alebo kúpiť.

Dobrému posolstvu neprekáža žiadna vzdialenosť

Do tohto idylického prostredia prišli v období Pamätnej slávnosti v roku 2002 dvaja misionári a dvaja priekopníci. Už predtým sa ľudia tu na Ha’apai niekoľkokrát stretli s biblickou pravdou a niektorí z nich prijali literatúru Jehovových svedkov alebo s nimi dokonca študovali Bibliu.

Títo štyria návštevníci mali ako učitelia Biblie pred sebou tri ciele: rozšíriť biblickú literatúru, zaviesť domáce biblické štúdiá a pozvať záujemcov na slávnosť Pánovej večere. Všetky tri ciele sa im podarilo dosiahnuť. Pozvanie zúčastniť sa na Pamätnej slávnosti prijalo 97 ľudí. Niektorí z nich cestovali na člnoch bez strechy, a to aj napriek veľkému lejaku a silnému vetru. Keďže bolo zlé počasie,  mnohí zostali na mieste konania Pamätnej slávnosti aj na noc a vrátili sa domov až nasledujúci deň.

Nemenej náročné to bolo pre rečníka. „Iste vám nemusím hovoriť, akou odstrašujúcou úlohou bolo predniesť v cudzej reči prejav k Pamätnej slávnosti, a to ešte dvakrát v ten istý večer,“ spomína misionár, ktorý tento prejav predniesol. „Môžete si predstaviť, aké obavy som pociťoval. Modlitba mi veľmi pomohla! Prichádzali mi na myseľ také slová a vetné spojenia, o ktorých by som ani nebol povedal, že ich viem.“

Vďaka tomu, že zvestovatelia na ostrovoch Ha’apai rozvíjajú prejavený záujem, sa už dva manželské páry z tej oblasti dali pokrstiť. Jedného z týchto dvoch mužov zaujala literatúra svedkov v čase, keď sa školil za kazateľa miestnej cirkvi.

Hoci tento muž bol chudobný, s manželkou vždy dali značný finančný príspevok, keď boli v kostole na to menovite vyzvaní počas bohoslužby, ktorá sa každoročne konala pri príležitosti výročnej zbierky. Jeden zo svedkov, ktorý tohto muža navštívil, ho povzbudil, aby si otvoril Bibliu a prečítal 1. Timotejovi 5:8. Apoštol Pavol tu píše: „Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ Keď si muž prečítal túto biblickú zásadu, zapôsobilo to na jeho srdce. Uvedomil si, že keď sa snažil uspokojiť neprimerané požiadavky cirkvi, zanedbával tým základné potreby svojej rodiny. Pri nasledujúcej výročnej zbierke spojenej s bohoslužbou tento muž, hoci mal pri sebe peniaze, pamätal na zásadu z 1. listu Timotejovi 5:8. Keď zaznelo jeho meno, smelo kňazovi povedal, že potreby jeho rodiny majú prednosť. K čomu to viedlo? Starší cirkvi týchto manželov verejne ponížili a vynadali im.

Títo manželia začali študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a stali sa zvestovateľmi dobrého posolstva. Manžel hovorí: „Biblická pravda ma zmenila. Nie som už k členom mojej rodiny drsný a hrubý. Už sa neopíjam. Ľudia v našej dedine môžu vidieť, ako pravda zmenila môj život. Dúfam, že aj oni si pravdu zamilujú tak ako ja.“

Plachetnica s dobrým posolstvom

Niekoľko mesiacov po Pamätnej slávnosti roku 2002 priviezla na osamotené ostrovy Ha’apai vzácny náklad ďalšia plachetnica. Osemnásťmetrová jachta Quest sem cez ostrovy Tonga doplávala z Nového Zélandu. Na palube boli Gary a Hetty so svojou dcérou Katie. Na dvoch výpravách ich sprevádzalo deväť tongských bratov a sestier a dvaja misionári. Miestni svedkovia pomáhali pri navigácii lode a zručne ju previedli aj pomedzi nezmapované útesy. Neboli to nijaké výletné plavby. Tí, ktorí boli na palube, mali za cieľ učiť ostrovanov biblickú pravdu. Pri plavbe medzi štrnástimi ostrovmi, ktoré navštívili, prekonali značnú vzdialenosť. Na niektorých z týchto ostrovov nebolo ešte nikdy predtým kázané posolstvo o Kráľovstve.

Ako reagovali obyvatelia týchto ostrovov? Vo väčšine prípadov sa zvestovatelia námorníci stretli so zmesou zvedavosti, vrúcnosti a tradičnej pohostinnosti ostrovanov. Keď ľudia pochopili účel ich cesty, vyjadrovali hlboké ocenenie. Svedkovia jasne videli, že ostrovania majú úctu k Božiemu  Slovu a uvedomujú si svoje duchovné potreby. — Matúš 5:3.

Veľakrát sedeli pod stromami obkolesení ľuďmi, ktorí im kládli množstvo biblických otázok. Po zotmení pokračovali biblické rozhovory v príbytkoch. Obyvatelia jedného z ostrovov za odchádzajúcimi svedkami kričali: „Nechoďte preč! Kto nám odpovie na naše otázky, keď odídete?“ Jedna sestra poznamenala: „Zakaždým bolo ťažké odísť, keď sme sa museli rozlúčiť s toľkými ľuďmi podobnými ovciam, ktorí boli hladní po pravde. Zasiali sme veľa semienok pravdy.“ Na jednom ostrove, ku ktorému plachetnica priplávala, našli svedkovia všetkých obyvateľov oblečených v smútočnom odeve, lebo práve zomrela starostova manželka. Starosta osobne poďakoval bratom za posolstvo útechy z Biblie.

K niektorým ostrovom nebolo ľahké sa dostať. Hetty rozpráva: „Jeden ostrov nemal žiadne vhodné miesto na pristátie — breh ostrova tvorili samé strmé útesy vyčnievajúce niečo vyše metra nad oceán. K ostrovu sme sa mohli dostať iba naším malým gumeným člnom. Najprv sme museli hodiť tašky ľuďom na brehu, ktorí ochotne načahovali ruky, aby ich chytili. Potom, keď vlna zdvihla čln až k plochému okraju útesu, museli sme naň rýchlo vyskočiť, kým čln znova neklesol.“

No nie všetci, ktorí boli na palube, boli neohrozenými námorníkmi. Po dvojtýždňovej plavbe kapitán v súvislosti s ich návratom na hlavný ostrov Tongatapu napísal: „Máme pred sebou 18 hodín plavby. Nemôžeme sa plaviť nepretržite, lebo niektorí trpia morskou chorobou. Tešíme sa domov, ale je nám aj smutno, lebo sme sa museli rozlúčiť s mnohými ľuďmi, ktorí počúvali posolstvo o Kráľovstve. Nechávame ich v Jehovovej starostlivosti a veríme, že jeho svätý duch a anjeli im pomôžu ďalej duchovne rásť.“

Sľubné vyhliadky

Približne šesť mesiacov po odchode plachetnice Quest boli na skupinu ostrovov Ha’apai pridelení dvaja zvláštni priekopníci, Stephen a Malaki. Vo vyučovaní ľudí z Biblie sa tu pripojili k dvom nedávno pokrsteným manželským párom. Vedú s ľuďmi živé debaty o náukových otázkach, pri ktorých zručne používajú Bibliu.

Dňa 1. decembra 2003 bol na Ha’apai vytvorený zbor, piaty na Tonge. Medzi tými, ktorí sa zúčastňujú na zhromaždeniach, je veľa detí. Učia sa dávať pozor. Ticho sedia a nadšene sa zapájajú do tých častí programu, ku ktorým môžu poslucháči podávať komentáre. Krajský dozorca poznamenal, že „z ich poznania Mojej knihy biblických príbehov vidno, že rodičia berú vážne svoju zodpovednosť vštepovať deťom biblickú pravdu“. Je zjavné, že tieto ostrovy majú sľubné vyhliadky na to, že sa tu nájde ešte viac Jehovových priateľov.

Keď Charles Vete pred vyše 70 rokmi prekladal brožúrku Kde sú mŕtvi? do svojho rodného jazyka tongčiny, sotva by si bol vedel predstaviť, v akom veľkom rozsahu sa semená Kráľovstva zakorenia v srdciach jeho krajanov. Od týchto malých začiatkov Jehova ďalej žehná dnes ešte rozsiahlejšie oznamovanie dobrého posolstva v tejto časti zemegule. Možno oprávnene povedať, že Tonga patrí k odľahlým morským ostrovom, ktoré sa, obrazne povedané, obracajú k Jehovovi. (Žalm 97:1; Izaiáš 51:5) „Priateľské ostrovy“ sú teraz domovom mnohých Jehovových priateľov.

[Obrázok na strane 8]

Charles Vete v roku 1983

[Obrázok na strane 9]

Výroba látky tapa

[Obrázok na strane 10]

Plachetnica „Quest“ priniesla na Tongu dobré posolstvo

[Obrázok na strane 11]

Prekladateľský tím v Nukuʹalofa

[Pramene ilustrácií na strane 9]

Výroba látky tapa: © Jack Fields/​CORBIS; pozadie na stranách 8 a 9 a lov rýb: © Fred J. Eckert