Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nasleduj príklad, ktorý dal Ježiš

Nasleduj príklad, ktorý dal Ježiš

Nasleduj príklad, ktorý dal Ježiš

„Dal [som vám] príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ — JÁN 13:15.

1. Prečo je Ježiš pre kresťanov vzorom hodným napodobňovania?

V CELEJ ľudskej histórii žil iba jediný človek, ktorý nikdy v živote nezhrešil. Bol to Ježiš. Okrem Ježiša „niet človeka, ktorý by nehrešil“. (1. Kráľov 8:46; Rimanom 3:23) Preto sa praví kresťania pozerajú na Ježiša ako na dokonalý vzor hodný napodobňovania. Sám Ježiš 14. nisana 33 n. l., krátko pred svojou smrťou, svojich nasledovníkov povzbudil, aby ho napodobňovali. Povedal im: „Dal [som vám] príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ ​(Ján 13:15) Počas tej poslednej noci Ježiš spomenul niekoľko vecí, v ktorých by sa kresťania mali snažiť byť takí ako on. V tomto článku pouvažujeme o niektorých z nich.

Potreba pokory

2, 3. Ako sa Ježiš prejavil ako dokonalý príklad pokory?

Keď Ježiš nabádal svojich učeníkov, aby sa držali vzoru, ktorý im dal, hovoril konkrétne o pokore. Pri viacerých príležitostiach svojim nasledovníkom radil, aby boli pokorní, a večer 14. nisana sám ukázal názorný príklad pokory, keď apoštolom umyl nohy. Vtedy im povedal: „Ak som vám teda umyl nohy, hoci som Pán a Učiteľ, máte si aj vy navzájom umývať nohy.“ ​(Ján 13:14) Potom svojim apoštolom povedal, aby nasledovali príklad, ktorý im dal. A bol to naozaj vynikajúci príklad pokory!

Apoštol Pavol hovorí, že Ježiš pred svojím príchodom na zem existoval „v Božej podobe“. No vzdal sa sám seba, ponížil sa a stal sa obyčajným človekom. A nielen to — dokonca ‚sa pokoril a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole‘. (Filipanom 2:6–8) Zamysli sa nad tým. Ježiš, druhá najvyššia bytosť v celom vesmíre, súhlasil s tým, že sa stane nižším ako anjeli, narodí sa ako bezmocné dieťa, bude sa podriaďovať nedokonalým rodičom a nakoniec zomrie ako opovrhovaný zločinec. (Kolosanom 1:15, 16; Hebrejom 2:6, 7) Akú veľkú pokoru tým prejavil! Je vôbec možné napodobňovať také „zmýšľanie“ a rozvíjať si takú ‚pokoru mysle‘? (Filipanom 2:3–5) Áno, je to možné, ale nie je to jednoduché.

4. Na aké veci sú ľudia pyšní, ale prečo je pýcha nebezpečná?

Opakom pokory je pýcha. (Príslovia 6:16–19) Pýcha priviedla Satana k pádu. (1. Timotejovi 3:6) Táto vlastnosť sa v ľudskom srdci ľahko zakorení, a keď tam už raz je, ťažko sa odstraňuje. Ľudia sú pyšní na svoju krajinu, rasu, majetok, vzdelanie, svetské úspechy, spoločenské postavenie, vzhľad, športové schopnosti a na mnohé iné veci. Ale ani jedna z týchto vecí nie je dôležitá v Jehovových očiach. (1. Korinťanom 4:7) A ak by sme pre takéto veci spyšneli, vážne by to poškodilo náš vzťah k nemu. „Jehova je vysoko, a predsa vidí pokorného; ale povýšeného pozná iba z diaľky.“ — Žalm 138:6; Príslovia 8:13.

Pokora medzi bratmi

5. Prečo je nevyhnutné, aby boli starší pokorní?

Ani naša úloha, ktorú zohrávame v Jehovovej službe, ani úspechy, ktoré sme v nej dosiahli, by nás nemali viesť k tomu, aby sme spyšneli. To isté platí aj o zodpovedných úlohách v zbore. (1. Paralipomenon 29:14; 1. Timotejovi 6:17, 18) Áno, čím väčšiu zodpovednosť máme, tým pokornejší musíme byť. Apoštol Peter nabádal starších, aby sa nesprávali „ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale [aby sa stali] príkladom stádu“. (1. Petra 5:3) Starší sú ustanovení, aby boli služobníkmi, nie pánmi, a aby boli príkladom stádu. — Lukáš 22:24–26; 2. Korinťanom 1:24.

6. V ktorých oblastiach kresťanského života potrebujeme pokoru?

Pokora nie je vlastnosť, ktorú by mali prejavovať iba starší. Aj mladším mužom, ktorí by mohli mať sklon byť pyšní, pretože sú v porovnaní so staršími mužmi bystrejší a silnejší, Peter napísal: „Prepášte [sa] pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ ​(1. Petra 5:5) Áno, všetci si musíme pestovať pokoru podobnú Kristovej. Pokoru potrebujeme na kázanie dobrého posolstva, zvlášť ak sa stretneme s ľahostajnosťou alebo odporom. Pokoru potrebujeme aj na to, aby sme boli schopní prijať radu alebo si zjednodušiť život, aby sme mohli zvýšiť svoj podiel na službe. Navyše potrebujeme pokoru, ako aj odvahu a silnú vieru, aby sme vytrvali, aj keď sa o nás na verejnosti zle hovorí alebo keď čelíme právnym útokom či násilnému prenasledovaniu. — 1. Petra 5:6.

7, 8. Ako si môžeme pestovať pokoru?

Ako sa človek môže zbaviť pýchy a ‚s pokorou mysle považovať ostatných za vyšších od seba‘? (Filipanom 2:3) Je nevyhnutné, aby sa na seba pozeral tak, ako sa na neho pozerá Jehova. Ježiš vysvetlil správny postoj v tejto veci, keď povedal: „Aj vy, keď ste urobili všetko, čo vám bolo pridelené, poviete: ‚Sme naničhodní otroci. Čo sme urobili, to sme mali urobiť.‘“ ​(Lukáš 17:10) Pamätaj, že nech by sme urobili čokoľvek, nikdy sa to nevyrovná tomu, čo urobil Ježiš. A Ježiš predsa zostal pokorný.

Okrem toho môžeme prosiť Jehovu o pomoc, aby sme na seba získali správny pohľad. Môžeme sa modliť tak ako žalmista: „Vyučuj ma dobrote, rozumnosti a poznaniu, lebo prejavujem vieru v tvoje prikázania.“ ​(Žalm 119:66) Jehova nám pomôže vypestovať si rozumný a vyrovnaný pohľad na seba, a keď prejavíme takýto pokorný postoj, požehná nás. (Príslovia 18:12) Ježiš povedal: „Ktokoľvek sa povyšuje, bude ponížený, a ktokoľvek sa ponižuje, bude povýšený.“ — Matúš 23:12.

Správny pohľad na to, čo je dobré a zlé

9. Ako sa Ježiš pozeral na to, čo je správne a nesprávne?

Hoci Ježiš žil 33 rokov medzi nedokonalými ľuďmi, zostal „bez hriechu“. (Hebrejom 4:15) Žalmista o Mesiášovi dokonca prorokoval: „Zamiloval si si spravodlivosť a nenávidíš zlo.“ ​(Žalm 45:7; Hebrejom 1:9) Aj v tomto smere sa kresťania snažia napodobňovať Ježiša. Nielenže rozoznávajú správne od nesprávneho, ale dokonca nenávidia to, čo je nesprávne, a milujú to, čo je správne. (Ámos 5:15) To im pomáha bojovať proti zdedeným hriešnym sklonom. — 1. Mojžišova 8:21; Rimanom 7:21–25.

10. Aký postoj by sme dávali najavo, ak by sme robili „hanebné veci“?

10 Farizejovi Nikodémovi Ježiš povedal: „Kto robí hanebné veci, nenávidí svetlo a neprichádza k svetlu, aby neboli pokarhané jeho skutky. Ale kto robí podľa pravdy, prichádza k svetlu, aby boli jeho skutky zjavené, lebo boli vykonané v súlade s Bohom.“ ​(Ján 3:20, 21) Zamysli sa: Ján označil Ježiša za „pravé svetlo, ktoré svieti človeku každého druhu“. (Ján 1:9, 10) No Ježiš povedal, že ak robíme „hanebné veci“ — veci, ktoré sú nesprávne, neprijateľné Bohu —, nenávidíme svetlo. Vieš si predstaviť, že by si nenávidel Ježiša a všetko, čoho sa zastáva? Ale presne taký postoj zaujímajú ľudia, ktorí sa nekajúcne dopúšťajú hriechu. Oni to tak možno nevidia, ale Ježiš to zjavne tak vidí.

Ako si rozvíjať Ježišov pohľad na to, čo je dobré a zlé

11. Čo je nevyhnutné, ak si chceme pestovať Ježišov pohľad na to, čo je správne a nesprávne?

11 Musíme jasne pochopiť, čo je správne a čo nesprávne z Jehovovho hľadiska. Takéto pochopenie získame iba zo štúdia Božieho Slova, Biblie. Keď študujeme, je potrebné, aby sme sa modlili tak ako žalmista: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom.“ ​(Žalm 25:4) Nezabúdaj však, že Satan je podvodník. (2. Korinťanom 11:14) Vie zastrieť zlo tak, že neopatrnému kresťanovi sa môže zdať prijateľné. Preto musíme hlboko rozjímať o tom, čo sa učíme, a pevne sa držať rád od „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Štúdium, modlitba a rozjímanie o tom, čo sa učíme, nám pomôžu spieť k zrelosti a patriť k tým, ktorí cvičia „svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. (Hebrejom 5:14) Potom bude veľmi pravdepodobné, že budeme nenávidieť to, čo je zlé, a milovať to, čo je dobré.

12. Aká biblická rada nám pomáha, aby sme nekonali skutky nezákonnosti?

12 Ak nenávidíme to, čo je zlé, nedovolíme, aby v našom srdci rástla túžba po zlých veciach. Mnoho rokov po Ježišovej smrti apoštol Ján napísal: „Nemilujte svet ani veci vo svete. Ak niekto miluje svet, niet v ňom Otcovej lásky, pretože všetko vo svete — žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie — nepochádza od Otca, ale pochádza zo sveta.“ — 1. Jána 2:15, 16.

13, 14. a) Prečo je pre kresťanov nebezpečné milovať veci vo svete? b) Čo nám zabráni zamilovať si veci vo svete?

13 Niektorí by mohli namietať, že nie všetko vo svete je zlé. No hoci je to tak, svet so svojimi lákadlami nás môže ľahko odviesť od služby Jehovovi. A nič z toho, čo svet ponúka, nebolo vytvorené s tým cieľom, aby nás to priblížilo k Bohu. Preto ak by sme si zamilovali veci vo svete, hoci aj veci, ktoré samy osebe nemusia byť zlé, dostali by sme sa na nebezpečnú cestu. (1. Timotejovi 6:9, 10) Okrem toho veľa vecí vo svete je naozaj zlých a tieto veci môžu zdeformovať naše zmýšľanie. Ak by sme pozerali filmy alebo televízne programy, ktoré vyzdvihujú násilie, materializmus alebo sexuálnu nemravnosť, tieto veci by sa nám postupne mohli začať javiť ako prijateľné — a potom aj lákavé. Ak by sme vyhľadávali spoločnosť ľudí, ktorých hlavným cieľom je zvyšovať si životnú úroveň alebo rozvíjať obchodné aktivity, tieto veci by sa mohli stať tým najdôležitejším aj pre nás. — Matúš 6:24; 1. Korinťanom 15:33.

14 Na druhej strane, ak nachádzame potešenie v Jehovovom Slove, „žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie“ pre nás už nebude také príťažlivé. Ak budeme pestovať spoločenstvo s tými, ktorí dávajú záujmy Božieho Kráľovstva na prvé miesto vo svojom živote, staneme sa im podobní — budeme milovať to, čo milujú oni, a vyhýbať sa veciam, ktorým sa vyhýbajú oni. — Žalm 15:4; Príslovia 13:20.

15. Ako nás môže posilniť to, keď budeme milovať spravodlivosť a nenávidieť nezákonnosť, ako vidno z príkladu Ježiša?

15 To, že Ježiš nenávidel nezákonnosť a miloval spravodlivosť, mu pomohlo, aby zostal zameraný na „radosť, ktorá mu bola predložená“. (Hebrejom 12:2) Rovnako to môže byť aj v našom prípade. Vieme, že „svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť“. Akékoľvek potešenie, ktoré ponúka svet, je iba dočasné. Ale „ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. (1. Jána 2:17) Keďže Ježiš konal Božiu vôľu, dal ľudstvu možnosť získať večný život. (1. Jána 5:13) Snažme sa ho napodobňovať, a tak majme úžitok z jeho rýdzosti.

Keď čelíme prenasledovaniu

16. Prečo Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby sa navzájom milovali?

16 Ježiš poukázal aj na ďalší spôsob, akým ho jeho učeníci majú napodobňovať, keď povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás.“ ​(Ján 15:12, 13, 17) Je mnoho dôvodov, prečo kresťania milujú svojich bratov. Ale pri tejto príležitosti sa Ježiš zmieňoval o láske predovšetkým v súvislosti s nenávisťou, ktorej budú čeliť zo strany sveta. Povedal: „Ak vás svet nenávidí, viete, že mňa nenávidel skôr, ako nenávidel vás... Otrok nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ ​(Ján 15:18, 20) Áno, kresťania sú v podobnej situácii ako Ježiš aj v tom, že sú prenasledovaní. Potrebujú si rozvíjať silné putá lásky, ktoré im pomôžu vydržať aj napriek nenávisti sveta.

17. Prečo svet nenávidí pravých kresťanov?

17 Aký dôvod má svet, aby nenávidel kresťanov? Nenávidí ich preto, lebo tak ako Ježiš, ani oni „nie sú časťou sveta“. (Ján 17:14, 16) Zachovávajú si neutralitu vo vojenských a politických záležitostiach a dodržiavajú biblické zásady týkajúce sa svätosti života a vysokých mravných noriem. (Skutky 15:28, 29; 1. Korinťanom 6:9–11) V ich živote sú prvoradé duchovné ciele, nie materiálne. Žijú vo svete, ale ako napísal Pavol, ‚neužívajú ho naplno‘. (1. Korinťanom 7:31) Je pravda, že niektorí ľudia vyjadrujú obdiv, že Jehovovi svedkovia žijú podľa takých vysokých noriem. Ale Jehovovi svedkovia netúžia po obdive či uznaní natoľko, žeby robili kompromisy. Preto im väčšina ľudí vo svete nerozumie a mnohí ich nenávidia.

18, 19. Ako sa kresťania podľa príkladu Ježiša stavajú k odporu a prenasledovaniu?

18 Ježišovi apoštoli videli, aká intenzívna je nenávisť sveta, keď bol Ježiš zatknutý a popravený, a videli tiež, ako sa Ježiš k tejto nenávisti postavil. Keď bol v Getsemanskej záhrade, prišli ho zatknúť jeho náboženskí odporcovia. Peter sa pokúsil Ježiša brániť mečom, ale Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ ​(Matúš 26:52; Lukáš 22:50, 51) V skorších časoch Izraeliti bojovali proti svojim nepriateľom s mečom v ruke. Ale teraz bola situácia iná. Božie Kráľovstvo nebolo „časťou tohto sveta“ a nemalo žiadne hranice, ktoré by bolo treba chrániť. (Ján 18:36) Peter sa zakrátko mal stať súčasťou duchovného národa, ktorého členovia mali dostať občianstvo v nebesiach. (Galaťanom 6:16; Filipanom 3:20, 21) Preto sa Ježišovi nasledovníci mali odvtedy stavať k nenávisti a prenasledovaniu tak ako Ježiš — nebojácne, ale pokojne. S dôverou mali nechať veci v Jehovových rukách a spoliehať sa naňho, že im dá silu vytrvať. — Lukáš 22:42.

19 Po rokoch Peter napísal: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje... Keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ ​(1. Petra 2:21–23) Presne tak ako Ježiš predpovedal, kresťania už dlho zažívajú kruté prenasledovanie. Tak ako to bolo v prvom storočí, aj kresťania v našich dňoch napodobňujú Ježišov príklad a tým, že vytrvávajú vo vernosti, dokazujú, že sú ľuďmi, ktorí si zachovávajú rýdzosť, ale pritom sa usilujú o pokoj. (Zjavenie 2:9, 10) Buďme aj my ako jednotlivci rozhodnutí konať rovnako, keď si to okolnosti budú vyžadovať. — 2. Timotejovi 3:12.

„Oblečte si Pána Ježiša Krista“

20–22. Ako si kresťania ‚obliekajú Pána Ježiša Krista‘?

20 Pavol zboru v Ríme napísal: „Oblečte si Pána Ježiša Krista a neplánujte vopred telesné žiadosti.“ ​(Rimanom 13:14) Kresťania si, obrazne povedané, obliekajú Ježiša ako odev. Usilujú sa napodobňovať jeho vlastnosti a konanie do takej miery, že sa stávajú odrazom svojho Majstra — hoci nedokonalým. — 1. Tesaloničanom 1:6.

21 ‚Obliecť si Pána Ježiša Krista‘ môžeme úspešne vtedy, ak sa dobre oboznámime so životom nášho Majstra a ak sa budeme usilovať žiť tak ako on. Napodobňujeme jeho pokoru, jeho lásku k spravodlivosti, jeho nenávisť k nezákonnosti, jeho lásku k bratom, jeho oddelenosť od sveta a jeho trpezlivú vytrvalosť napriek utrpeniu. ‚Neplánujeme vopred telesné žiadosti‘ — teda hlavným zmyslom nášho života nie je dosahovať svetské ciele ani uspokojovať telesné túžby. Naopak, keď stojíme pred nejakým rozhodnutím či riešime nejaký problém, kladieme si otázky: ‚Čo by v tejto situácii urobil Ježiš? Čo by chcel, aby som urobil?‘

22 A napokon, Ježiša napodobňujeme aj v tom, že sme plne zamestnaní ‚zvestovaním dobrého posolstva‘. (Matúš 4:23; 1. Korinťanom 15:58) Aj v tejto oblasti kresťania nasledujú príklad, ktorý dal Ježiš. Ďalší článok ukáže, ako to robia.

Vieš vysvetliť?

• Prečo je nevyhnutné, aby bol kresťan pokorný?

• Ako si môžeme pestovať správny pohľad na to, čo je správne a čo nesprávne?

• Ako kresťania napodobňujú Ježiša v postoji k odporu a prenasledovaniu?

• Ako je možné ‚obliecť si Pána Ježiša Krista‘?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 7]

Ježiš dal dokonalý príklad pokory

[Obrázok na strane 8]

Každá stránka života kresťana vrátane zvestovania si vyžaduje pokoru

[Obrázok na strane 9]

Pod vplyvom Satana sa nevhodná zábava môže kresťanovi javiť ako prijateľná

[Obrázok na strane 10]

Láska našich bratov nás posilní, keď sa stretneme s odporom