Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z knihy Sudcovia

AKO Jehova reaguje, keď sa k nemu jeho ľud obráti chrbtom a začne uctievať falošných bohov? Čo ak sa im to stáva opakovane a o pomoc k nemu volajú, iba keď sú v tiesni? Poskytne im aj vtedy cestu úniku? Na tieto a ďalšie dôležité otázky odpovedá kniha Sudcovia. Túto knihu napísal prorok Samuel okolo roku 1100 pred n. l. a obsahuje udalosti za obdobie asi 330 rokov — od smrti Jozuu až po dosadenie prvého izraelského kráľa na trón.

Ako súčasť Božieho mocného slova, čiže posolstva, je kniha Sudcovia pre nás veľmi užitočná. (Hebrejom 4:12) Vzrušujúce správy, ktoré sú v nej zaznamenané, nám umožňujú lepšie pochopiť Božiu osobnosť. Poučenie, ktoré z nej získavame, posilňuje našu vieru a pomáha nám pevne sa chopiť „skutočného života“, večného života v Božom sľúbenom novom svete. (1. Timotejovi 6:12, 19; 2. Petra 3:13) Skutky záchrany, ktoré Jehova vykonal v prospech svojho ľudu, nám umožňujú očami viery vidieť väčšie vyslobodenie, ktoré uskutoční jeho Syn, Ježiš Kristus, v budúcnosti.

PREČO BOLI POTREBNÍ SUDCOVIA?

(Sudcovia 1:1–3:6)

Po tom, čo boli pod vedením Jozuu porazení kanaanski králi, jednotlivé izraelské kmene sa ujímajú svojho dedičstva a preberajú do vlastníctva kanaansku krajinu. No niektorých pôvodných obyvateľov Izraeliti nechali ďalej žiť v krajine. To sa nakoniec ukázalo ako nebezpečná pasca pre Izrael.

Pokolenie, ktoré prichádza po Jozuovi, ‚nepozná Jehovu ani dielo, ktoré vykonal pre Izrael‘. (Sudcovia 2:10) Okrem toho ľud začína uzatvárať manželské zväzky s Kanaančanmi a slúžiť ich bohom. Preto Jehova vydáva Izraelitov do rúk ich nepriateľov. Keď sa však útlak stáva neznesiteľným, synovia Izraela volajú o pomoc k pravému Bohu. V tejto náboženskej, spoločenskej a politickej atmosfére sa odvíja správa o línii sudcov, ktorých Jehova vzbudzuje, aby zachraňovali jeho ľud od nepriateľov.

Odpovede na biblické otázky:

1:2, 4 — Prečo bol Júda vybratý ako prvý kmeň, ktorý mal prevziať do vlastníctva pridelenú krajinu? Túto výsadu by mal za normálnych okolností dostať kmeň Rúben, potomkovia Jakobovho prvorodeného. Ale Jakob na smrteľnej posteli predpovedal, že Rúben nebude vynikať, lebo stratil svoje právo prvorodeného. Simeon a Lévi, ktorí si počínali s krutosťou, mali byť rozptýlení v Izraeli. (1. Mojžišova 49:3–5, 7) Teda ďalším v poradí bol Júda, Jakobov štvrtý syn. Simeon, ktorý vyšiel spolu s Júdom, dostal malé časti krajiny rozptýlené po veľkom území Júdu. * — Jozua 19:9.

1:6, 7 — Prečo sa porazeným kráľom odtínali palce na rukách a na nohách? Človek, ktorý prišiel o palce na rukách a na nohách, bol tým zjavne pripravený o schopnosť bojovať. Veď ako by mohol vojak bez palcov na rukách udržať meč alebo kopiju? A strata palcov na nohách viedla tomu, že človek ťažko dokázal udržať rovnováhu.

Poučenie pre nás:

2:10–12 Musíme pravidelne študovať Bibliu,  aby sme ‚nezabudli na Jehovove činy‘. (Žalm 103:2) Rodičia by mali do srdca svojich detí vštepovať pravdu z Božieho Slova. — 5. Mojžišova 6:6–9.

2:14, 21, 22 Keď Jehova pripustí, aby sa jeho neposlušnému ľudu stalo niečo zlé, má to nejaký účel — potrestať ich, prečistiť ich a podnietiť ich, aby sa k nemu vrátili.

JEHOVA VZBUDZUJE SUDCOV

(Sudcovia 3:7–16:31)

Vzrušujúca správa o veľkých činoch sudcov sa začína tým, že Otniel ukončuje osemročnú nadvládu jedného mezopotámskeho kráľa. Sudca Ehúd odvážnou stratégiou zabíja tučného moábskeho kráľa Eglona. Udatný Šamgar sám zráža bodcom na dobytok 600 Filištíncov. S povzbudením od Debory, ktorá slúži ako prorokyňa, a s Jehovovou podporou Barák a jeho slabo vyzbrojená desaťtisícová armáda poráža mocnú Siserovu armádu. Jehova vzbudzuje Gedeona a dáva jemu i jeho 300 mužom víťazstvo nad Madiancami.

Prostredníctvom Jeftu Jehova vyslobodzuje Izrael z rúk Ammónčanov. K 12 mužom, ktorí súdia Izrael, patrí aj Tóla, Jair, Ibcan, Elon a Abdon. Obdobie sudcov uzatvára Samson, ktorý bojuje proti Filištíncom.

Odpovede na biblické otázky:

4:8 — Prečo Barák trval na tom, aby prorokyňa Debora išla s ním na bojisko? Barák sa zjavne cítil nedostatočný na to, aby sám vytiahol proti Siserovej armáde. Keby mal pri sebe prorokyňu, jeho i jeho mužov by to uistilo, že majú Božie vedenie, a dodalo by im to odvahu. Barákovo trvanie na tom, aby Debora išla s ním, nebolo prejavom slabosti, ale silnej viery.

5:20 — Ako z neba bojovali za Baráka hviezdy? Biblia nehovorí, či to bola pomoc anjelov, padajúce meteority, ktoré Siserovi mudrci vyložili ako zlé znamenie, alebo astrologické predpovede pre Siseru, ktoré sa ukázali ako falošné. No nepochybne tam bol nejaký božský zásah.

7:1–3; 8:10 — Prečo Jehova povedal, že Gedeonových 32 000 mužov je priveľa proti nepriateľom, ktorých bolo 135 000? Dôvodom bolo to, že Jehova chcel dať Gedeonovi a jeho mužom víťazstvo. Boh nechcel, aby si mysleli, že Madiancov porazili svojou vlastnou silou.

 11:30, 31 — Mal Jefta na mysli ľudskú obeť, keď dával svoj sľub? Taká myšlienka bola Jeftovi úplne vzdialená, lebo v Zákone bolo uvedené: „Nemá sa nájsť v tebe nikto, kto nechá prejsť ohňom svojho syna alebo svoju dcéru.“ ​(5. Mojžišova 18:10) No Jefta mal na mysli človeka, a nie zviera. Zvieratá vhodné na obeť pravdepodobne neboli držané v izraelských domoch. A obeť zvieraťa by nebola ničím výnimočným. Jefta si uvedomoval, že ten, kto mu vyjde v ústrety z jeho domu, môže byť aj jeho dcéra. Takýto človek mal byť obetovaný ‚ako zápalná obeť‘ v tom zmysle, že mal byť vyhradený výlučne na službu Jehovovi pri svätostánku.

Poučenie pre nás:

3:10 Úspech v duchovných záležitostiach nezávisí od ľudskej múdrosti, ale od Jehovovho ducha. — Žalm 127:1.

3:21 Ehúd zaobchádzal s mečom obratne a odvážne. Aj my musíme získavať obratnosť v používaní ‚meča ducha, čiže Božieho slova‘. To znamená, že musíme odvážne používať Bibliu v službe. — Efezanom 6:17; 2. Timotejovi 2:15.

6:11–15; 8:1–3, 22, 23 Gedeonova skromnosť nás učí trom dôležitým veciam: (1) Keď dostaneme nejakú výsadu služby, mali by sme uvažovať o zodpovednosti, ktorú to so sebou prináša, a nie o tom, aké významné postavenie či prestíž s tým môže byť spojená. (2) Keď sa dostaneme do kontaktu s ľuďmi, ktorí majú sklon hádať sa, je múdre prejaviť skromnosť. (3) Skromnosť nás chráni pred tým, aby sme neboli príliš zameraní na postavenie.

6:17–22, 36–40 Aj my musíme byť obozretní a ‚neveriť každému inšpirovanému výroku‘. Mali by sme ‚skúšať inšpirované výroky, aby sme videli, či pochádzajú od Boha‘. (1. Jána 4:1) Ak nový kresťanský starší ide dať niekomu radu a chce mať istotu, že bude naozaj dôkladne podložená Božím Slovom, bude múdre, keď sa poradí so skúsenejším starším.

6:25–27 Gedeon si počínal rozvážne, aby zbytočne nerozhneval svojich odporcov. Pri kázaní dobrého posolstva musíme byť opatrní, aby sme druhých zbytočne neurážali tým, ako hovoríme.

7:6 Pokiaľ ide o službu Jehovovi, mali by sme byť ako Gedeonových 300 mužov — ostražití a obozretní.

9:8–15 Je veľmi pochabé počínať si pyšne a živiť v sebe túžbu po postavení a moci.

 11:35–37 Jeftov dobrý príklad určite veľmi pomohol jeho dcére vypestovať si silnú vieru a obetavého ducha. Dnes môžu rodičia dávať taký príklad svojim deťom.

11:40 Ak pochválime toho, kto prejavuje ochotného ducha v Jehovovej službe, povzbudí ho to.

13:8 Rodičia by sa pri vyučovaní detí mali modliť k Jehovovi o vedenie a mali by sa držať jeho rád. — 2. Timotejovi 3:16.

14:16, 17; 16:16 Vyvíjanie nátlaku plačom a dotieraním môže poškodiť vzťah. — Príslovia 19:13; 21:19.

ĎALŠIE PRIESTUPKY IZRAELA

(Sudcovia 17:1–21:25)

Posledná časť knihy Sudcovia obsahuje dve mimoriadne správy. Prvá sa týka muža menom Micheáš, ktorý mal vo svojom dome modlu a urobil si z jedného Lévitu kňaza. Po zničení mesta Lajiš, alebo Lešem, si synovia Dána postavili vlastné mesto a nazvali ho Dán. Vzali Micheášovi modlu a jeho kňaza a zriadili si v Dáne inú formu uctievania. Lajiš bol zjavne dobytý ešte pred smrťou Jozuu. — Jozua 19:47.

K druhej udalosti dochádza krátko po Jozuovej smrti. Niektorí muži z mesta Gibea na území kmeňa Benjamin sa dopúšťajú kolektívneho sexuálneho zločinu, čo vedie takmer k úplnému vyhladeniu celého kmeňa Benjamin — prežije iba 600 mužov. No je im umožnené vziať si manželky a ich počet sa do času Dávidovej vlády zvýši na takmer 60 000 bojovníkov. — 1. Paralipomenon 7:6–11.

Odpovede na biblické otázky:

17:6; 21:25 — Ak ‚bol každý zvyknutý robiť to, čo bolo správne v jeho vlastných očiach‘, neviedlo to k anarchii? Nemuselo to tak byť, lebo Jehova dal svojmu ľudu mnoho pomôcok, ktoré ich mohli viesť. Dal im Zákon a kňazov, aby ich vyučovali jeho cestám. Prostredníctvom Urim a Tumím sa veľkňaz mohol opýtať Boha na dôležité otázky. (2. Mojžišova 28:30) Každé mesto malo aj starších mužov, ktorí dokázali dať dobré rady. Keď Izraelita využíval tieto opatrenia, jeho svedomie malo dobré vodidlo. Ak v takom prípade konal „to, čo bolo správne v jeho vlastných očiach“, výsledok bol dobrý. Na druhej strane, ak človek prehliadal Zákon a sám rozhodoval, ako sa bude správať a ako bude uctievať Boha, výsledok bol zlý.

20:17–48 — Prečo Jehova dovolil, aby Benjaminci dvakrát porazili ostatné kmene, hoci mali byť právom potrestaní? Keď Jehova pripustil, aby verné kmene utrpeli veľké straty, vyskúšal ich odhodlanie vykoreniť zlo z Izraela.

Poučenie pre nás:

19:14, 15 Neochota obyvateľov Gibey prejaviť pohostinnosť bola znamením ich morálneho úpadku. Kresťania sú nabádaní, aby ‚išli cestou pohostinnosti‘. — Rimanom 12:13.

Vyslobodenie je blízko

Božie Kráľovstvo v rukách Krista Ježiša už veľmi skoro zničí zlý svet a prinesie spravodlivým a bezúhonným veľké vyslobodenie. (Príslovia 2:21, 22; Daniel 2:44) ‚Všetci Jehovovi nepriatelia potom zahynú a tí, ktorí ho milujú, budú, ako keď vychádza slnko vo svojej moci.‘ (Sudcovia 5:31) Kiež aj my dokážeme, že patríme k tým, ktorí milujú Jehovu, a to tak, že budeme uplatňovať poučenie z knihy Sudcovia.

Základná pravda, ktorá sa v správe o sudcoch stále opakuje, je: Poslušnosť Jehovovi vedie k bohatým požehnaniam, ale neposlušnosť má hrozné následky. (5. Mojžišova 11:26–28) Aké je dôležité, aby sme boli „zo srdca poslušní“ zjavenej Božej vôli! — Rimanom 6:17; 1. Jána 2:17.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

„Jehova vzbudzoval sudcov, a tí ich zachraňovali z ruky ich plieniteľov.“ — Sudcovia 2:16

SUDCOVIA

1. Otniel (kmeň Manaše)

2. Ehúd (kmeň Júda)

3. Šamgar (kmeň Júda)

4. Barák (kmeň Naftali)

5. Gedeon (kmeň Jisachár)

6. Tóla (kmeň Manaše)

7. Jair (kmeň Manaše)

8. Jefta (kmeň Gád)

9. Ibcan (kmeň Ašer)

10. Elon (kmeň Zebulún)

11. Abdon (kmeň Efraim)

12. Samson (kmeň Júda)

DÁN

MANAŠE

NAFTALI

AŠER

ZEBULÚN

JISACHÁR

MANAŠE

GÁD

EFRAIM

DÁN

BENJAMIN

RÚBEN

JÚDA

[Obrázok na strane 26]

Aké poučenie si získal z toho, že Barák trval na tom, aby Debora išla s ním na bojisko?