Kristus — ústredná postava proroctiev

„Vydávanie svedectva o Ježišovi je to, čo inšpiruje k prorokovaniu.“ — ZJAVENIE 19:10.

1, 2. a) Pred akým rozhodnutím stál Izrael po roku 29 n. l.? b) O čom budeme uvažovať v tomto článku?

JE ROK 29 n. l. V celom Izraeli ľudia hovoria len o sľúbenom Mesiášovi. Keď Ján Krstiteľ začal svoju službu, očakávania ľudí ešte vzrástli. (Lukáš 3:15) Ján popiera, že by bol Kristom. Namiesto toho poukazuje na Ježiša Nazaretského a hovorí: „Svedčil som, že to je ten Boží Syn.“ ​(Ján 1:20, 34) Zakrátko zástupy idú za Ježišom, aby ich vyučoval a uzdravil chorých.

² V nasledujúcich mesiacoch Jehova poskytuje množstvo dôkazov o svojom Synovi. Tí, ktorí skúmali Písma a teraz pozorujú Ježišove skutky, nachádzajú pevný základ na vieru v neho. No Boží zmluvný ľud vo všeobecnosti prejavuje nedostatok viery. Len relatívne málo ľudí uznáva, že Ježiš je Kristus, Boží Syn. (Ján 6:60–69) Ako by si sa rozhodol ty, keby si žil v tom čase? Prijal by si Ježiša ako Mesiáša a stal by si sa jeho verným nasledovníkom? Pouvažujme, ako sám Ježiš dokazuje, že je Mesiáš, keď ho obviňujú z porušovania sabatu, a pozrime sa aj na ďalšie dôkazy, ktoré poskytuje svojim verným učeníkom, aby posilnil ich vieru.

Sám Ježiš predkladá dôkazy

3. Za akých okolností Ježiš poskytol dôkazy o svojej totožnosti?

³ Je Pesach roku 31 n. l. a Ježiš je v Jeruzaleme. Práve uzdravil muža, ktorý bol 38 rokov  chorý. Židia však začínajú Ježiša prenasledovať, pretože to urobil v sabat. Obviňujú ho tiež z rúhania a snažia sa ho zabiť, pretože Boha nazýva svojím Otcom. (Ján 5:1–9, 16–18) Ježiš pri svojej obhajobe predkladá tri skupiny mocných dôkazov, ktoré by každého úprimného Žida presvedčili o jeho pravej totožnosti.

4, 5. Čo bolo cieľom Jánovej služby a nakoľko si Ján splnil svoju úlohu?

⁴ Najprv Ježiš poukazuje na svedectvo svojho predchodcu, Jána Krstiteľa, keď hovorí: „Poslali ste ľudí k Jánovi a on svedčil o pravde. Ten bol horiacou a svietiacou lampou a vy ste sa chceli nakrátko veľmi radovať v jeho svetle.“ — Ján 5:33, 35.

⁵ Ján Krstiteľ bol „horiacou a svietiacou lampou“ v tom zmysle, že skôr ako ho Herodes neprávom uväznil, splnil svoje poverenie od Boha a pripravil cestu Mesiášovi. Ján povedal: „Preto som prišiel krstiť vo vode, aby bol [Mesiáš] zjavený Izraelu... Videl som ducha zostupujúceho z neba ako holubicu a zostal na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale práve Ten, kto ma poslal krstiť vo vode, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať ducha a že zostáva na ňom, to je ten, ktorý krstí v svätom duchu.‘ A videl som to a svedčil som, že to je ten Boží Syn.“ * (Ján 1:26–37) Ján jednoznačne označil Ježiša za Božieho Syna — sľúbeného Mesiáša. Jeho svedectvo bolo také jasné, že približne osem mesiacov po jeho smrti niektorí úprimní Židia uznali: „Všetko, čo povedal Ján o tomto, je pravda.“ — Ján 10:41, 42.

6. Prečo mali Ježišove skutky presvedčiť ľudí, že Ježiš má Božiu podporu?

⁶ Potom Ježiš uvádza ďalšiu skupinu dôkazov na potvrdenie toho, že je Mesiáš. Poukazuje na svoje znamenité skutky, ktoré dokazujú, že má Božiu podporu. „Ja mám väčšie svedectvo, ako bolo Jánovo,“ hovorí, „lebo už tie skutky, ktoré mi určil vykonať môj Otec, samy tie skutky, ktoré robím, svedčia o mne, že ma poslal Otec.“ ​(Ján 5:36) Dokonca ani Ježišovi nepriatelia nemôžu poprieť tento dôkaz, ku ktorému patrí množstvo zázrakov. „Čo máme robiť, keď ten človek robí toľké znamenia?“ pýtajú sa neskôr. (Ján 11:47) Niektorí však reagujú priaznivo a hovoria: „Keď príde Kristus, bude azda konať viac znamení, ako robil tento?“ ​(Ján 7:31) Ježišovi poslucháči mali tak vynikajúcu možnosť všimnúť si u Ježiša vlastnosti jeho Otca. — Ján 14:9.

7. Ako Hebrejské Písma svedčia o Ježišovi?

⁷ Napokon Ježiš upriamuje pozornosť ešte na jedno nevyvrátiteľné svedectvo. „Písma... práve tie svedčia o mne,“ hovorí a dodáva: „Keby ste verili Mojžišovi, verili by ste mne, lebo on písal o mne.“ ​(Ján 5:39, 46) Samozrejme, Mojžiš bol len jedným z mnohých predkresťanských svedkov, ktorí písali o Kristovi. Ich záznamy obsahujú stovky proroctiev a podrobných rodokmeňov, ktoré všetky poukazujú na Mesiáša. (Lukáš 3:23–38; 24:44–46; Skutky 10:43) A čo mojžišovský Zákon? „Zákon sa... stal naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi,“ napísal apoštol Pavol. (Galaťanom 3:24) Áno, „vydávanie svedectva o Ježišovi je to, čo inšpiruje k prorokovaniu“, teda je celým zmyslom, účelom a cieľom prorokovania. — Zjavenie 19:10.

8. Prečo mnohí Židia neprejavili vieru v Mesiáša?

⁸ Nepresvedčili by ťa všetky tieto dôkazy — Jánovo otvorené svedectvo, Ježišove mocné skutky a zbožné vlastnosti a obrovské svedectvo Písiem —, že Ježiš je Mesiáš? Každý, kto mal úprimnú lásku k Bohu a k jeho Slovu, to mohol ľahko rozpoznať a prejaviť vieru  v Ježiša ako sľúbeného Mesiáša. Takáto láska však v Izraeli vo všeobecnosti chýbala. Ježiš svojim odporcom povedal: „Dobre viem, že nemáte v sebe Božiu lásku.“ ​(Ján 5:42) Namiesto toho, aby ‚hľadali slávu, ktorá pochádza od jediného Boha, prijímali slávu jeden od druhého‘. Nie div, že sa nedokázali stotožniť s Ježišom, ktorý rovnako ako jeho Otec nenávidí takéto zmýšľanie! — Ján 5:43, 44; Skutky 12:21–23.

Posilnení prorockým videním

9, 10. a) Prečo bol vhodný čas na to, aby učeníci dostali nejaké znamenie? b) Aký nevšedný sľub dal Ježiš svojim učeníkom?

⁹ Uplynulo vyše roka, odkedy Ježiš hovoril o dôkazoch svojho mesiášstva. Je po Pesachu roku 32 n. l. Mnohí, ktorí predtým v Ježiša verili, ho prestávajú nasledovať — možno pre prenasledovanie, hmotárske ciele alebo pre úzkostlivé životné starosti. Iní sú možno zmätení alebo sklamaní z toho, že Ježiš nedovolil ľuďom, aby ho urobili kráľom. Ježiš tiež odmietol dať na žiadosť židovských náboženských vodcov znamenie z neba, ktorým by sa oslávil. (Matúš 12:38, 39) Niektorí to nevedia pochopiť. Navyše Ježiš začal vysvetľovať svojim učeníkom niečo, čo bolo pre nich veľmi ťažké prijať — „že musí ísť do Jeruzalema a vytrpieť mnoho od starších a hlavných kňazov a znalcov Písma a že musí byť zabitý“. — Matúš 16:21–23.

¹⁰ O deväť či desať mesiacov má nastať čas na to, „aby [Ježiš] prešiel z tohto sveta k Otcovi“. (Ján 13:1) Robí si veľké starosti o svojich verných učeníkov a niektorým z nich sľubuje práve to, čo odmietol poskytnúť Židom, ktorí neprejavovali vieru — znamenie z neba. „Pravdivo vám hovorím,“ sľubuje, „že niektorí z tých, čo tu stoja, vôbec neokúsia smrť, kým najprv neuvidia prichádzať Syna človeka v jeho kráľovstve.“ ​(Matúš 16:28) Ježiš tým zjavne nechce povedať, že niektorí z jeho učeníkov sa dožijú zriadenia mesiášskeho Kráľovstva v roku 1914. Má na mysli to, že traja z jeho blízkych učeníkov uvidia veľkolepú ukážku jeho slávy v kráľovskej moci. Toto videnie je známe ako premenenie.

11. Opíš videnie premenenia.

¹¹ O šesť dní Ježiš berie Petra, Jakuba a Jána na vysoký vrch — pravdepodobne na jeden z hrebeňov vrchu Hermon. Tam je ‚pred nimi premenený a jeho tvár žiari ako slnko a jeho vrchný odev sa skvie ako svetlo‘. Zjavujú sa pri ňom proroci Mojžiš a Eliáš a rozprávajú sa s ním. Táto vzrušujúca udalosť sa odohráva zrejme v noci, vďaka čomu je toto videnie výnimočne živé. Dokonca pôsobí tak realisticky, že Peter chce postaviť tri stany — jeden pre Ježiša, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša. Kým o tom Peter hovorí, zatieňuje ich jasný oblak a hlas z oblaku oznamuje: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil, počúvajte ho.“ — Matúš 17:1–6.

12, 13. Aký dojem zanechalo videnie premenenia v Ježišových učeníkoch a prečo?

 ¹² Je pravda, že Peter pred nejakým časom dosvedčil, že Ježiš je „Kristus, Syn živého Boha“. (Matúš 16:16) Ale predstav si, že počuješ samotného Boha, ako dosvedčuje a potvrdzuje totožnosť a úlohu svojho pomazaného Syna! Toto videnie veľmi posilňuje vieru Petra, Jakuba a Jána! Vďaka nemu sú teraz lepšie pripravení na to, čo ich čaká, i na dôležitú úlohu, ktorú majú neskôr zohrávať v zbore.

¹³ Videnie Ježišovho premenenia pôsobí na učeníkov nezmazateľným dojmom. Po vyše 30 rokoch Peter píše: „[Ježiš] dostal od Boha, Otca, česť a slávu, keď mu boli odovzdané nádhernou slávou takéto slová: ‚To je môj syn, môj milovaný, ktorého som sám schválil.‘ Áno, počuli sme tieto slová prichádzajúce z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu.“ ​(2. Petra 1:17, 18) Na Jána táto udalosť pôsobí rovnako silne. Vyše 60 rokov po nej sa pravdepodobne o tomto videní zmieňuje slovami: „Tak sa stalo Slovo telom a bývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu, aká patrí jednosplodenému synovi od otca.“ ​(Ján 1:14) No premenenie nie je posledným videním, ktoré Ježišovi nasledovníci dostávajú.

Boží verní služobníci dostávajú ďalšie osvietenie

14, 15. V akom zmysle mal apoštol Ján zostať, až kým Ježiš nepríde?

¹⁴ Keď sa Ježiš po vzkriesení zjavuje svojim učeníkom pri Galilejskom mori, hovorí Petrovi: „Ak je to moja vôľa, aby [Ján] zostal, kým neprídem, prečo sa o to staráš?“ ​(Ján 21:1, 20–22, 24) Naznačujú jeho slová, že apoštol Ján má žiť dlhšie ako ostatní apoštoli? Zjavne áno, lebo slúži Jehovovi verne ešte takmer 70 rokov. No Ježišove slová znamenajú aj niečo viac.

¹⁵ Vyjadrenie „kým neprídem“ nám pripomína Ježišovu zmienku o ‚príchode Syna človeka v jeho kráľovstve‘. (Matúš 16:28) Ján zostáva až do Ježišovho príchodu v tom zmysle, že neskôr dostáva prorocké videnie, v ktorom vidí Ježiša prichádzať v kráľovskej moci. V zjavení, ktoré dostáva na sklonku života vo vyhnanstve na ostrove Patmos, vidí úžasné prorocké znamenia udalostí, ktoré sa majú odohrávať počas „Pánovho dňa“. Na Jána tieto vzrušujúce videnia pôsobia tak silne, že keď Ježiš hovorí: „Áno, prichádzam rýchlo“, Ján volá: „Amen! Príď, Pán Ježiš!“ — Zjavenie 1:1, 10; 22:20.

16. Prečo je dôležité, aby sme si stále posilňovali vieru?

¹⁶ Úprimní jednotlivci v prvom storočí prijímajú Ježiša ako Mesiáša a prejavujú vieru v neho. Títo noví veriaci potrebujú posilnenie, aby ich neovplyvnil rozšírený nedostatok viery ľudí okolo nich a aby zvládli dielo, ktoré majú konať, i skúšky, ktoré ich čakajú. Ježiš poskytol hojnosť dôkazov o svojom mesiášstve i poučné prorocké videnia, aby svojich verných nasledovníkov povzbudil. Dnes žijeme hlboko v „Pánovom dni“. Kristus čoskoro zničí celý Satanov skazený systém a oslobodí Boží ľud. Aj my si musíme  posilňovať vieru, a to tým, že budeme plne využívať všetky opatrenia, ktoré nám Jehova poskytuje na naše duchovné blaho.

Zachránení v čase tmy a súženia

17, 18. Aký ostrý kontrast bol v prvom storočí medzi Ježišovými nasledovníkmi a tými, ktorí odporovali Božiemu predsavzatiu, a ako obe tieto skupiny obišli?

¹⁷ Po smrti Ježiša učeníci odvážne poslúchajú jeho príkaz a vydávajú o ňom svedectvo „tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Skutky 1:8) Napriek vlnám prenasledovania Jehova požehnáva novovzniknutý kresťanský zbor duchovným osvietením a mnohými novými učeníkmi. — Skutky 2:47; 4:1–31; 8:1–8.

¹⁸ Naproti tomu vyhliadky tých, ktorí odporujú dobrému posolstvu, sú stále temnejšie. „Cesta skazených je ako temnota,“ uvádzajú Príslovia 4:19, „až doteraz nepoznali, o čo sa stále potkýnajú.“ V roku 66 n. l., keď rímska armáda obkľučuje Jeruzalem, sa táto „temnota“ stáva ešte hrozivejšou. Aj keď Rimania bez zjavného dôvodu na nejaký čas odchádzajú, v roku 70 n. l. sa vracajú a zrovnávajú mesto so zemou. Podľa židovského historika Josepha Flavia prichádza o život vyše milióna Židov. Verní kresťania však tomu unikajú. Vďaka čomu? Po prvom odtiahnutí vojsk poslúchajú Ježišov príkaz a utekajú z mesta preč. — Lukáš 21:20–22.

19, 20. a) Prečo sa Boží ľud nemusí báť blížiaceho sa konca tohto systému? b) Aké pozoruhodné pochopenie poskytoval Jehova svojmu ľudu v desaťročiach pred rokom 1914?

¹⁹ Dnes sme v podobnej situácii. Prichádzajúce veľké súženie bude predzvesťou konca celého Satanovho skazeného systému. Ale Boží ľud sa nemusí báť, lebo Ježiš sľúbil: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ ​(Matúš 28:20) V prvom storočí Ježiš posilnil vieru svojich učeníkov a pripravil ich na to, čo ich čakalo, tým, že im poskytol ukážku svojej nebeskej slávy v postavení mesiášskeho Kráľa. Čo posilňuje našu vieru dnes? V roku 1914 sa ukážka jeho slávy stala skutočnosťou. To veľmi posilnilo vieru Božieho ľudu! Táto udalosť je predzvesťou úžasnej budúcnosti a Jehovovi služobníci získavajú stále väčšie pochopenie tejto skutočnosti. Uprostred dnešného sveta, ktorý je v stále väčšej tme, „chodník spravodlivých je ako jasné svetlo, ktoré svieti stále viac, až do úplného dňa“. — Príslovia 4:18.

²⁰ Už pred rokom 1914 začala malá skupina pomazaných kresťanov chápať dôležité pravdy o Pánovom návrate. Napríklad rozpoznala, že tento návrat bude neviditeľný, ako to naznačili dvaja anjeli, ktorí sa zjavili učeníkom pri Ježišovom vystúpení do neba v roku 33 n. l. Keď oblak zatienil Ježiša, takže ho učeníci už nevideli, anjeli povedali: „Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tým istým spôsobom, ako ste ho videli ísť do neba.“ — Skutky 1:9–11.

21. Čím sa bude zaoberať nasledujúci článok?

²¹ Ježišov odchod pozorovali len jeho verní nasledovníci. Tak ako to bolo v prípade  Ježišovho premenenia, svet vo všeobecnosti ani nevedel, že sa také niečo udialo. Rovnako to malo byť pri Ježišovom návrate v kráľovskej moci. (Ján 14:19) Len jeho verní pomazaní učeníci mali rozpoznať jeho kráľovskú prítomnosť. V nasledujúcom článku uvidíme, ako mocne na nich toto pochopenie zapôsobilo, čo viedlo k zhromažďovaniu miliónov Ježišových pozemských poddaných. — Zjavenie 7:9, 14.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Akými dôkazmi Ježiš potvrdil, že je Mesiáš, keď ho obvinili z rúhania a porušovania sabatu?

• Aký úžitok mali Ježišovi raní učeníci z videnia Ježišovho premenenia?

• Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal, že Ján zostane až do jeho príchodu?

• Aké videnie sa v roku 1914 stalo skutočnosťou?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 10]

Ježiš poukázal na dôkazy svojho mesiášstva

[Obrázok na strane 12]

Videnie Ježišovho premenenia posilnilo vieru učeníkov

[Obrázok na strane 13]

Ján mal zostať až do Ježišovho ‚príchodu‘