Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Chráň si svoju kresťanskú totožnosť

Chráň si svoju kresťanskú totožnosť

Chráň si svoju kresťanskú totožnosť

„‚Ste moji svedkovia,‘ je Jehovov výrok.“ — IZAIÁŠ 43:10.

1. Akých ľudí k sebe Jehova priťahuje?

KEĎ si v sále Kráľovstva, dobre sa okolo seba poobzeraj. Koho vidíš na tomto mieste uctievania? Možno vidíš úprimných mladých ľudí, ktorí pozorne prijímajú múdrosť z Biblie. (Žalm 148:12, 13) Zrejme si všimneš aj hlavy rodín, ktoré sa snažia páčiť Bohu, hoci žijú vo svete, ktorý degraduje rodinný život. Možno zahliadneš našich drahých vekovo starších kresťanov, ktorí vytrvávajú vo svojej oddanosti Jehovovi napriek tomu, že trpia chorobami. (Príslovia 16:31) Títo všetci veľmi milujú Jehovu. A Jehova považoval za vhodné pritiahnuť ich, aby si k nemu vytvorili vzťah. „Nikto nemôže prísť ku mne,“ povedal Boží Syn, „ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ — Ján 6:37, 44, 65.

2, 3. Prečo môže byť ťažké zachovať si silné vedomie kresťanskej totožnosti?

Či nie sme nadšení, že sme súčasťou ľudu, ktorý Jehova schvaľuje a požehnáva? No je ťažké zachovať si silné vedomie kresťanskej totožnosti v týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) To sa týka najmä mladých, ktorí sú vychovávaní v kresťanských rodinách. Jeden mladík priznáva: „Hoci som chodil na zhromaždenia, nemal som jasne stanovené duchovné ciele a, úprimne povedané, nerozvinula sa vo mne túžba slúžiť Jehovovi.“

Niektorí majú úprimnú túžbu slúžiť Jehovovi, ale môže ich od toho odvádzať silný tlak vrstovníkov, vplyv sveta a hriešne sklony. Ak sme vystavení tlaku, mohlo by sa stať, že by sme postupne strácali svoju kresťanskú totožnosť. Napríklad mnohí sa dnes vo svete pozerajú na biblické mravné normy ako na zastarané a nerealistické pre súčasný svet. (1. Petra 4:4) Niektorí si myslia, že nie je dôležité, aby sme uctievali Boha spôsobom, ktorý určuje on. (Ján 4:24) Pavol v liste Efezanom napísal, že svet má určitého „ducha“, čiže prevládajúci postoj. (Efezanom 2:2) Tento duch vyvíja tlak na ľudí, aby sa prispôsobili zmýšľaniu spoločnosti, ktorá nepozná Jehovu.

4. Ako Ježiš zdôraznil potrebu chrániť si svoju zreteľnú kresťanskú totožnosť?

Ako oddaní služobníci Jehovu si však uvedomujeme, že ak by sme stratili svoju kresťanskú totožnosť, malo by to pre nás katastrofálne následky, či už sme mladí, alebo vekom starší. Zdravé vedomie kresťanskej totožnosti môže byť založené iba na Jehovových normách a na tom, čo Jehova od nás očakáva. To je rozumné, pretože sme vytvorení na jeho obraz. (1. Mojžišova 1:26; Micheáš 6:8) Biblia prirovnáva našu zreteľnú kresťanskú totožnosť k vrchnému odevu, ktorý všetci vidia. V súvislosti s našimi dňami dal Ježiš toto varovanie: „Hľa, prichádzam ako zlodej. Šťastný je ten, kto zostáva bdelý a opatruje si svoj vrchný odev, aby nechodil nahý a aby sa ľudia nepozerali na jeho hanbu.“ * (Zjavenie 16:15) Nechceme si „vyzliecť“ naše kresťanské vlastnosti a normy správania a dovoliť, aby nás formoval Satanov svet. Ak by sa to stalo, prišli by sme o „vrchný odev“. To by bol poľutovaniahodný a zahanbujúci stav.

5, 6. Prečo je duchovná stabilita veľmi dôležitá?

Silné vedomie kresťanskej totožnosti má veľký vplyv na to, o čo sa človek v živote usiluje. Prečo? Ak by ctiteľ Jehovu stratil zo zreteľa svoju kresťanskú totožnosť, jeho životu by chýbal jasný smer a cieľ. Biblia na viacerých miestach varuje pred nerozhodnosťou. „Ten, kto pochybuje,“ vystríha učeník Jakub, „je ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta sem a tam. Nech sa taký človek nedomnieva, že dostane niečo od Jehovu; je nerozhodným mužom, nestálym na všetkých svojich cestách.“ — Jakub 1:6–8; Efezanom 4:14; Hebrejom 13:9.

Ako si môžeme chrániť svoju kresťanskú totožnosť? Čo nám pomôže, aby sme si viac uvedomovali, aká je to veľká výsada byť ctiteľmi Najvyššieho? Uvažujme teraz o nasledujúcich spôsoboch, ktoré nám v tom pomôžu.

Vybuduj si kresťanskú totožnosť na pevnom základe

7. Prečo je užitočné prosiť Jehovu, aby nás preskúmal?

Stále si posilňuj vzťah k Jehovovi. To najvzácnejšie, čo kresťan má, je jeho osobný vzťah k Bohu. (Žalm 25:14; Príslovia 3:32) Ak sme si začali klásť znepokojivé otázky o svojej kresťanskej totožnosti, je tu čas, aby sme dôkladne preskúmali kvalitu a hĺbku tohto vzťahu. Žalmista vhodne prosil: „Preskúmaj ma, ó, Jehova, a vyskúšaj ma; prečisti moje obličky i moje srdce.“ ​(Žalm 26:2) Prečo je také skúmanie veľmi dôležité? Pretože sami nemôžeme spoľahlivo posúdiť vlastné najvnútornejšie pohnútky a sklony. Iba Jehova dokáže porozumieť našej vnútornej osobnosti — našim pohnútkam, myšlienkam a pocitom. — Jeremiáš 17:9, 10.

8. a) Aký úžitok môžeme mať z toho, keď nás Jehova podrobí skúške? b) Čo tebe osobne pomohlo urobiť duchovný pokrok?

Keď žiadame Jehovu, aby nás preskúmal, pozývame ho, aby nás podrobil skúške. Môže pripustiť situácie, ktoré odhalia naše pravé pohnútky a stav srdca. (Hebrejom 4:12, 13; Jakub 1:22–25) Takéto skúšky by sme mali uvítať, pretože nám dávajú príležitosť, aby sme ukázali silu svojej vernosti Jehovovi. Tak sa ukáže, či sme ‚úplní a zdraví v každom ohľade a či nám nič nechýba‘. (Jakub 1:2–4) A v skúškach môžeme duchovne rásť. — Efezanom 4:22–24.

9. Prečo by sme sa mali utvrdzovať v tom, že biblické učenie je pravdivé?

Utvrdzuj sa v biblickej pravde. Naše vedomie, že sme služobníci Jehovu, môže zoslabnúť, pokiaľ nie je pevne založené na biblickom poznaní. (Filipanom 1:9, 10) Každý kresťan — mladý aj vekovo starší — sa kvôli vlastnej spokojnosti potrebuje utvrdiť, že to, čomu verí, je naozaj pravda založená na Biblii. Pavol spoluveriacich nabádal: „Uistite sa o všetkom, pevne sa držte toho, čo je znamenité.“ ​(1. Tesaloničanom 5:21) Mladí kresťania z bohabojných rodín si musia uvedomiť, že nemôžu žiť z viery svojich rodičov. Dávid svojho syna Šalamúna povzbudzoval, aby ‚poznal Boha svojho otca a slúžil mu celým srdcom‘. (1. Paralipomenon 28:9) Nestačilo by, keby mladý Šalamún iba sledoval, ako si jeho otec buduje vieru v Jehovu. Sám musel spoznať Jehovu a to aj urobil. Úpenlivo prosil Boha: „Daj mi teraz múdrosť a poznanie, aby som mohol vychádzať pred týmto ľudom a aby som mohol vchádzať.“ — 2. Paralipomenon 1:10.

10. Prečo nie je nič zlé na tom, ak kladieme úprimné otázky so správnou pohnútkou?

10 Silná viera je vybudovaná na poznaní. „Viera nasleduje za tým, čo sa počulo,“ povedal Pavol. (Rimanom 10:17) Čo tým myslel? To, že ak sa sýtime Božím Slovom, budujeme si vieru a dôveru v Jehovu, v jeho sľuby a v jeho organizáciu. Úprimné otázky týkajúce sa Biblie môžu viesť k uspokojujúcim odpovediam. Okrem toho v Rimanom 12:2 nachádzame Pavlovu radu, „aby [sme] sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa“. Ako to môžeme urobiť? Získaním „presného poznania pravdy“. (Títovi 1:1) Jehovov duch nám pomôže pochopiť aj ťažké témy. (1. Korinťanom 2:11, 12) Keď máme problém niečo pochopiť, mali by sme sa modliť k Bohu o pomoc. (Žalm 119:10, 11, 27) Jehova chce, aby sme rozumeli jeho Slovu, verili mu a poslúchali ho. Víta úprimné otázky kladené zo správnej pohnútky.

Buď rozhodnutý páčiť sa Bohu

11. a) Aká prirodzená túžba by pre nás mohla predstavovať hrozbu? b) Kde môžeme získať silu, aby sme odolali tlaku vrstovníkov?

11 Snaž sa páčiť Bohu, nie ľuďom. Je len prirodzené, že človek dáva najavo svoju totožnosť okrem iného tým, že patrí k nejakej skupine. Každý potrebuje priateľov a máme dobrý pocit, keď vieme, že niekam patríme. Tlak vrstovníkov v čase dospievania — ako aj neskôr v živote — môže byť veľmi silný a vytvára v človeku obrovskú túžbu páčiť sa druhým a napodobňovať ich. Ale priateľom a vrstovníkom nejde vždy o naše blaho. Niekedy chcú len niekoho, s kým by mohli robiť zle. (Príslovia 1:11–19) Keď kresťan podľahne negatívnemu tlaku vrstovníkov, zvyčajne sa snaží zatajiť svoju totožnosť. (Žalm 26:4) „Neriaďte sa vzorom okolitého sveta,“ varoval apoštol Pavol. (Rimanom 12:2, The Jerusalem Bible) Jehova nám dáva potrebnú vnútornú silu, aby sme mohli bojovať voči akémukoľvek tlaku okolia prispôsobiť sa. — Hebrejom 13:6.

12. Aká zásada a príklad nás posilnia, aby sme zostali pevní a zachovali si dôveru v Boha?

12 Keď hrozí, že tlak zvonku naruší naše vedomie kresťanskej totožnosti, je dobré pamätať na to, že vernosť Bohu je oveľa dôležitejšia ako verejná mienka či názor väčšiny. Zásada v 2. Mojžišovej 23:2 nám môže byť na ochranu: „Nebudeš nasledovať zástup za zlým účelom.“ Keď väčšina Izraelitov pochybovala o Jehovovej schopnosti splniť sľuby, Káleb pevne odmietol ísť s väčšinou. Bol si istý, že Božie sľuby sú dôveryhodné, a za svoj postoj bol bohato odmenený. (4. Mojžišova 13:30; Jozua 14:6–11) Si aj ty ochotný odolávať tlaku prijať názor väčšiny, aby si ochránil svoj vzťah k Bohu?

13. Prečo je múdre dať druhým najavo, že si kresťan?

13 Daj o sebe vedieť, že si kresťan. Príslovie, že najlepšia obrana je útok, platí aj pri ochrane kresťanskej totožnosti. Keď sa verní Izraeliti, ktorí sa usilovali konať Jehovovu vôľu, stretli za dní Ezdráša s odporom, vyhlásili: „Sme sluhovia Boha nebies a zeme.“ ​(Ezdráš 5:11) Ak sa necháme ovplyvniť reakciou a kritikou nepriateľsky naladených ľudí, môže nás ochromiť strach. Keby sme sa snažili každému zapáčiť, podkopalo by to našu morálnu silu. Preto sa nedaj zastrašiť. Vždy je dobré dať ostatným jasne najavo, že si Jehovov svedok. Úctivo, ale pritom pevne môžeš ostatným vysvetliť, aké hodnoty vyznávaš, čomu veríš a aký je tvoj kresťanský postoj. Daj najavo, že v otázke morálky si rozhodnutý držať sa Jehovových vysokých noriem. Jasne ukáž, že nie si ochotný vzdať sa svojej kresťanskej rýdzosti. Daj na vedomie, že si hrdý na svoje morálne zásady. (Žalm 64:10) Ak budeš známy ako nezlomný kresťan, posilní ťa to, bude to pre teba ochrana a niektorých to dokonca môže podnietiť, aby sa o Jehovovi a jeho ľude dozvedeli viac.

14. Mali by sme sa dať znechutiť posmechom či odporom? Vysvetli to.

14 Je pravda, že niektorí sa ti môžu vysmievať alebo ti môžu odporovať. (Júda 18) Ak ostatní na tvoju snahu vysvetliť im tvoje hodnoty nereagujú priaznivo, nedaj sa tým znechutiť. (Ezechiel 3:7, 8) Nikdy nepresvedčíš ľudí, ktorí sa nechcú dať presvedčiť, nech by si bol akokoľvek odhodlaný to urobiť. Spomeň si na faraóna. Žiadna rana ani zázrak — dokonca ani strata prvorodeného syna — ho nepresvedčili, že Mojžiš hovoril v mene Jehovu. Nech ťa preto neochromí strach z človeka. Dôvera a viera v Boha nám môžu pomôcť prekonať strach. — Príslovia 3:5, 6; 29:25.

Pamätaj na minulosť, pracuj pre budúcnosť

15, 16. a) Čo je naším duchovným dedičstvom? b) Aký úžitok máme z toho, keď uvažujeme o svojom duchovnom dedičstve vo svetle Božieho Slova?

15 Váž si svoje duchovné dedičstvo. Pre kresťanov je užitočné, keď vo svetle Božieho Slova uvažujú o svojom bohatom duchovnom dedičstve. K tomuto dedičstvu patrí pravda z Jehovovho Slova, nádej na večný život a česť reprezentovať Boha ako hlásateľ dobrého posolstva. Vidíš svoje miesto medzi jeho svedkami, v skupine ľudí, ktorá dostala výsadu zvestovať Kráľovstvo, a tým zachraňovať životy? Pamätaj, že sám Jehova vyhlásil: „Ste moji svedkovia.“ — Izaiáš 43:10.

16 Môžeš si položiť napríklad takéto otázky: ‚Nakoľko si cením toto duchovné dedičstvo? Cením si ho do takej miery, že konanie Božej vôle je pre mňa najdôležitejšou vecou v živote? Je moje ocenenie dostatočne silné, aby som odolal pokušeniam, ktoré by ma mohli o moje dedičstvo pripraviť?‘ Naše duchovné dedičstvo nás môže tiež napĺňať silným pocitom duchovného bezpečia, z ktorého sa môžeme tešiť iba v Jehovovej organizácii. (Žalm 91:1, 2) Úvaha nad významnými udalosťami z novodobej histórie Jehovovej organizácie nás môže presvedčiť, že nič a nikto nedokáže odstrániť Jehovov ľud z povrchu zeme. — Izaiáš 54:17; Jeremiáš 1:19.

17. Prečo sa nemôžeme spoliehať iba na svoje duchovné dedičstvo?

17 Samozrejme, nemôžeme sa spoliehať iba na svoje duchovné dedičstvo. Každý z nás si musí rozvíjať blízky vzťah k Bohu. Po tom, čo Pavol s námahou vybudoval vieru kresťanov vo Filipi, im napísal: „Preto, moji milovaní, ako ste boli vždy poslušní, nielen počas mojej prítomnosti, ale tiež omnoho ochotnejšie počas mojej neprítomnosti, stále pracujte na svojej záchrane s bázňou a chvením.“ ​(Filipanom 2:12) Pokiaľ ide o našu záchranu, nemôžeme sa spoliehať na niekoho iného.

18. Ako kresťanské činnosti posilňujú naše vedomie kresťanskej totožnosti?

18 Nech je tvoj život naplnený kresťanskými činnosťami. Niekto raz povedal, že „práca formuje totožnosť človeka“. Dnešní kresťania boli poverení životne dôležitou prácou — oznamovať dobré posolstvo o Božom zriadenom Kráľovstve. Pavol vyhlásil: „Keďže som skutočne apoštolom pre národy, oslavujem svoju službu.“ ​(Rimanom 11:13) Zvestovateľské dielo nás odlišuje od sveta a účasť na tomto diele prispieva k našej kresťanskej totožnosti. Ak sme zamestnaní aj ďalšími teokratickými činnosťami, napríklad zhromaždeniami, výstavbou miest uctievania, pomocou ľuďom v núdzi a podobne, prehlbuje to naše vedomie kresťanskej totožnosti. — Galaťanom 6:9, 10; Hebrejom 10:23, 24.

Jasná kresťanská totožnosť prináša veľké požehnania

19, 20. a) Z akých požehnaní sa ako kresťan tešíš ty osobne? b) Čo je základom našej hodnoty?

19 Zamyslime sa na chvíľu nad mnohými požehnaniami a výsadami, ktoré máme ako praví kresťania. Máme tú výsadu, že Jehova nás osobne pozná. Prorok Malachiáš povedal: „Tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, spolu hovorili, každý so svojím druhom, a Jehova stále pozoroval a počúval. A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ ​(Malachiáš 3:16) Boh sa na nás pozerá ako na svojich priateľov. (Jakub 2:23) Náš život je obohatený tým, že má jasný zmysel, hlboký význam a že v ňom máme rozumné a užitočné ciele. A dostali sme nádej na večnú budúcnosť. — Žalm 37:9.

20 Pamätaj, že tvoja pravá totožnosť a hodnota spočíva v tom, ako ťa hodnotí Boh, nie v tom, čo si o tebe myslia iní ľudia. Ostatní nás môžu hodnotiť podľa neprimeraných ľudských noriem. Skutočným základom našej hodnoty je Jehovova láska a jeho osobný záujem — to, že mu patríme. (Matúš 10:29–31) Naša láska k Bohu nám zase pomáha viac si uvedomovať svoju totožnosť a mať v živote jasný smer. „Ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná.“ — 1. Korinťanom 8:3.

[Poznámka pod čiarou]

^ 4. ods. Tieto slová sa nepriamo zmieňujú o povinnostiach veliteľa stráže Chrámového vrchu v Jeruzaleme. V noci prechádzal chrámom a kontroloval, či sú lévitskí strážcovia na svojich stanovištiach bdelí a nespia. Ak našiel niektorého strážcu spať, udrel ho palicou a na znak hanby mu mohol spáliť vrchný odev.

Spomínaš si?

• Prečo je pre kresťanov životne dôležité, aby si chránili svoju duchovnú totožnosť?

• Ako si môžeme vybudovať svoju kresťanskú totožnosť na pevnom základe?

• Aké činitele nám pomôžu urobiť správne rozhodnutie, keď stojíme pred otázkou, či sa páčiť Bohu, alebo ľuďom?

• Ako môže silné vedomie kresťanskej totožnosti ovplyvniť našu budúcnosť?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 21]

Kresťanské činnosti posilňujú naše vedomie kresťanskej totožnosti