Porovnávaš sa s inými?

KTO z nás nestretol človeka, ktorý vyzerá lepšie ako my, je obľúbenejší, chápe rýchlejšie alebo má lepšie známky v škole? Iní sú zas zdravší, majú lepšiu prácu, sú úspešnejší alebo sa nám zdá, že majú viac priateľov. Možno majú viac majetku, viac peňazí, novšie auto alebo jednoducho vyzerajú šťastnejšie. Keď si všímame také veci, porovnávame sa s inými? Je porovnávanie sa nevyhnutné? Prečo by sa mu mal kresťan vyhýbať? A ako môžeme byť spokojní bez toho, aby sme sa s niekým porovnávali?

Prečo a kedy máme sklon porovnávať sa

Podľa názoru niektorých ľudia majú sklon porovnávať sa s inými preto, lebo im to pomáha udržať si sebaúctu alebo si ju posilniť. Ľudia sú často spokojnejší, keď zistia, že sú rovnako úspešní ako ich spoločníci. Ďalší názor je ten, že porovnávanie sa je pokusom zmenšiť vlastnú neistotu a zistiť, čo sme schopní urobiť a aké máme obmedzenia. Všímame si, čo dosiahli druhí. Ak sú v mnohých ohľadoch ako my a dosiahli určité ciele, máme pocit, že aj my môžeme dosiahnuť niečo podobné.

Najčastejšie sa porovnávajú ľudia, ktorí sú si v niečom podobní — sú rovnakého pohlavia, podobného veku, podobného spoločenského postavenia — a ktorí sa poznajú. Je menej pravdepodobné, že sa budeme porovnávať s niekým, kto je od nás veľmi rozdielny. Inými slovami, priemerné dospievajúce dievča sa pravdepodobne nebude porovnávať s topmodelkou, ale so svojimi spolužiačkami, a topmodelka sa zrejme nebude porovnávať s bežnou tínedžerkou.

V čom sa porovnávame? Dôvodom na porovnávanie sa môže byť akýkoľvek majetok či danosť, ktoré sa v našej komunite cenia — či už je to inteligencia, krása, bohatstvo, alebo oblečenie. Máme však sklon porovnávať sa vo veciach, ktoré nás zaujímajú. Pravdepodobne nebudeme nášmu známemu závidieť veľkosť jeho zbierky poštových známok, pokiaľ sa my osobne o filateliu zvlášť nezaujímame.

Porovnávanie sa vyvoláva celú škálu reakcií, od spokojnosti až k depresii, od obdivu a túžby napodobniť až po nepokoj a nepriateľstvo. Niektoré tieto emócie sú škodlivé  a sú nezlučiteľné s kresťanskými vlastnosťami.

Porovnávanie spojené so súperením

Mnohí, ktorí sa snažia vyjsť z porovnávania sa ako „víťazi“, majú súťaživého ducha. Chcú byť lepší ako iní a nie sú spokojní, kým nemajú pocit, že to dosiahli. Spoločnosť takých ľudí nie je príjemná. Priateľstvo s nimi je plné nervozity a vzťahy sú napäté. Takým ľuďom nielenže chýba pokora, ale zvyčajne ani neuplatňujú biblické rady o láske k blížnemu, lebo ich postoj môže ľahko vzbudiť u druhých pocit menejcennosti a poníženia. — Matúš 18:1–5; Ján 13:34, 35.

Keď v ľuďoch vyvolávame pocit, že sú menejcenní, v istom zmysle ich zraňujeme. Podľa jednej pisateľky „naše zlyhania sú o to bolestivejšie, keď sa zdá, že ľudia, ktorí sú v rovnakej situácii ako my, získali to, po čom my túžime“. Súperenie teda vyvoláva závisť, hnev a neľúbosť voči niekomu pre jeho majetok, úspech, postavenie, povesť, výhody a podobne. To vedie k ďalšiemu súpereniu — teda človek sa ocitá v bludnom kruhu. Biblia odsudzuje ‚vzájomné popudzovanie sa k súpereniu‘. — Galaťanom 5:26.

Závistliví ľudia sa znevažovaním úspechov svojich rivalov pokúšajú uchrániť si naštrbenú sebaúctu. Také reakcie možno pôsobia ako bezvýznamné, ale keby sme ich nerozoznali a neovládli, mohli by viesť k zákerným činom. Všimnime si dve biblické správy, v ktorých hrala úlohu závisť.

Izák bol počas svojho pobytu medzi Filištíncami požehnaný tým, že mal „stáda oviec a stáda dobytka a veľké služobníctvo, takže mu Filištínci začali závidieť“. Reagovali tak, že zasypali studne vykopané Izákovým otcom Abrahámom a ich kráľ požiadal Izáka, aby sa odtiaľ odsťahoval. (1. Mojžišova 26:1–3, 12–16) Ich závisť bola zlomyseľná a deštruktívna. Jednoducho už nemohli zniesť pohľad na to, ako sa Izákovi dobre darí.

O stáročia neskôr sa Dávid vyznamenal na bojisku. Jeho úspechy oslavovali izraelské ženy slovami piesne: „Saul zrazil svoje tisíce, a Dávid svoje desaťtisíce.“ Hoci sa istá miera chvály dostala aj Saulovi, on toto porovnanie považoval za ponižujúce a v jeho srdci vzklíčila závisť. Odvtedy živil v sebe nepriateľstvo voči Dávidovi. Krátko nato sa ho prvýkrát pokúsil zabiť a potom nasledovali ďalšie pokusy. Aké zlo môže prameniť zo závisti! — 1. Samuelova 18:6–11.

Teda ak porovnávanie sa s inými — s ich úspechmi či výhodami — v nás vyvoláva emócie podobné závisti či súťaživosti, buďme na pozore! Sú to negatívne emócie, nezlučiteľné s Božím myslením. Ale skôr ako preskúmame to, ako možno takým postojom odolávať, zamyslime sa ešte nad niečím iným, čo vedie k porovnávaniu sa.

Sebahodnotenie a spokojnosť

‚Som inteligentný, atraktívny, schopný, fyzicky zdatný, mám autoritu a som obľúbený? A ak áno, do akej miery?‘ Asi málokedy stojíme pred zrkadlom a kladieme si také otázky. No podľa jednej pisateľky „sa nám takéto otázky podvedome často vynárajú v mysli a mlčky nachádzajú odpovede, ktoré sú viac či menej uspokojujúce“. Človek, ktorý si nie je istý, čo dokáže dosiahnuť, môže o týchto otázkach uvažovať bez akéhokoľvek sklonu k súpereniu a bez náznaku závisti. Jednoducho hodnotí sám seba. Na tom nemusí byť nič zlé. No nikdy by sa nemal porovnávať s inými.

 Mnoho činiteľov prispieva k tomu, že máme rôzne schopnosti. Vždy sa nájde niekto, kto bude v niečom lepší ako my. A tak namiesto toho, aby sme ho so závisťou pozorovali, mali by sme svoje konanie hodnotiť podľa Božích spravodlivých noriem, ktoré sú spoľahlivým ukazovateľom toho, čo je správne a dobré. Jehova sa zaujíma o nás ako o jednotlivcov. Nepotrebuje nás s nikým porovnávať. Apoštol Pavol každému z nás radí: „Nech dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným.“ — Galaťanom 6:4.

Bojuj proti závisti

Keďže všetci ľudia sú nedokonalí, na boj so závisťou je potrebné aktívne a dlhodobé úsilie. Jedna vec je vedieť, že Písma hovoria „predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty“, a niečo celkom iné je robiť to. Pavol si uvedomoval vlastný sklon k hriechu. Aby ho prekonal, musel ‚biť svoje telo a viesť ho ako otroka‘. (Rimanom 12:10; 1. Korinťanom 9:27) Pre nás to môže znamenať odolávať myšlienkam o súperení a nahradiť ich pozitívnymi myšlienkami. Musíme v modlitbe prosiť Jehovu, aby nám pomohol ‚nemyslieť si o sebe viac ako treba‘. — Rimanom 12:3.

Pomôcť nám môže aj štúdium Biblie a rozjímanie. Premýšľajme napríklad o raji, ktorý sľubuje Boh. Tam sa všetci budú tešiť z pokoja, dobrého zdravia, hojnosti potravy, pohodlných domov a uspokojujúcej práce. (Žalm 46:8, 9; 72:7, 8, 16; Izaiáš 65:21–23) Bude potom niekto cítiť nutkanie súperiť? Určite nie. Nebude na to dôvod. Samozrejme, Jehova neuviedol všetky podrobnosti o tom, ako bude vyzerať náš život, ale logicky sa môžeme domnievať, že všetci sa budú môcť venovať tomu, čo ich zaujíma, a rozvíjať si schopnosti, ktoré chcú. Jeden bude možno študovať astronómiu, iný sa bude venovať navrhovaniu krásnych textílií. Prečo by sme jeden druhému závideli? Aktivity našich blížnych budú pre nás inšpiráciou, nie dôvodom na podráždenie. Také emócie budú vecou minulosti.

Ak túžime po takom živote, nemali by sme sa snažiť rozvíjať si tento postoj už teraz? Už dnes sa tešíme z duchovného raja a sme oslobodení od mnohých problémov okolitého sveta. Keďže v Božom novom svete nebude existovať duch súperenia, je to dôvod, aby sme sa mu vyhýbali už dnes.

Je teda nesprávne porovnávať sa s druhými? Alebo to v niektorých prípadoch môže byť vhodné?

Kedy je porovnávanie sa vhodné

Porovnávanie sa vedie v mnohých prípadoch k trpkosti alebo ku skľúčenosti, ale nemusí to tak byť vždy. V tejto súvislosti si všimnime radu apoštola Pavla: „Aby ste boli napodobňovateľmi tých, ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby.“ ​(Hebrejom 6:12) Snaha napodobniť vlastnosti napríklad Jehovových verných služobníkov zo staroveku môže viesť k dobrým výsledkom. Samozrejme, to si môže vyžadovať isté porovnávanie sa. No pomôže nám to nájsť príklady, ktoré môžeme napodobniť, a vidieť  oblasti, v ktorých sa potrebujeme zlepšiť.

Zamyslime sa nad Jonatánom. V istom zmysle mal dôvod závidieť. Ako najstarší syn izraelského kráľa Saula mohol očakávať, že raz sa stane kráľom. Ale Jehova si vybral mladého Dávida, muža, ktorý bol od neho mladší asi o 30 rokov. Jonatán nezačal v sebe prechovávať nevraživosť, ale naopak, vyznamenal sa nesebeckým priateľstvom a podporou Dávida ako Jehovovho ustanoveného kráľa. Jonatán bol naozaj duchovným človekom. (1. Samuelova 19:1–4) Na rozdiel od svojho otca, ktorý v Dávidovi videl súpera, rozoznal, že toto je Jehovova vôľa, a podriadil sa jej. Neporovnával sa s Dávidom ani si nekládol otázku: „Prečo Dávid, a nie ja?“

Medzi spolukresťanmi by sme sa nikdy nemali cítiť ohrození, akoby sa nás iní snažili zatieniť alebo zaujať naše miesto. Rivalita je nevhodná. Zrelí kresťania sa vyznačujú spoluprácou, jednotou a láskou, nie súperením. „Láska je veľkým nepriateľom závisti,“ hovorí sociológ Francesco Alberoni. „Ak niekoho milujeme, chceme mu dobre a sme radi, keď je úspešný a šťastný.“ Teda ak v kresťanskom zbore dostane určitú výsadu niekto iný, láska by nás mala podnietiť k tomu, aby sme sa z toho radovali. Tak to bolo aj v prípade Jonatána. Podobne ako on budeme požehnaní, ak podporujeme tých, ktorí verne slúžia v zodpovednom postavení v Jehovovej organizácii.

Vynikajúci príklad, ktorý dávajú spolukresťania, môžeme v správnej miere obdivovať. Rozumné porovnávanie sa s nimi nás môže motivovať k zdravému napodobňovaniu ich viery. (Hebrejom 13:7) Ale keby sme neboli opatrní, napodobňovanie by sa mohlo zmeniť na súperenie. Ak máme pocit, že niekto, koho obdivujeme, nás zatieňuje, a snažíme sa ho znevážiť alebo kritizovať, napodobňovanie sa zmení na závisť.

Žiaden nedokonalý človek nie je ideálnym vzorom. Preto Biblia hovorí: „Staňte sa... napodobňovateľmi Boha ako milované deti.“ Aj „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje“. (Efezanom 5:1, 2; 1. Petra 2:21) Jehovove a Ježišove vlastnosti — ich láska, vrúcnosť, empatia a pokora — by mali byť tým, čo sa snažíme napodobniť. Mali by sme venovať čas tomu, aby sme posúdili sami seba vzhľadom na ich vlastnosti, predsavzatia a spôsob konania. Takéto porovnávanie sa môže obohatiť náš život, poskytnúť nám spoľahlivé vedenie, stabilitu a istotu a pomôže nám stať sa zrelými kresťanmi a kresťankami. (Efezanom 4:13) Ak sa sústredíme na to, aby sme čo najlepšie napodobnili ich dokonalý príklad, budeme menej náchylní porovnávať sa s ľuďmi.

[Obrázok na stranách 28, 29]

Kráľ Saul začal Dávidovi závidieť

[Obrázok na strane 31]

Jonatán nikdy nepovažoval mladšieho Dávida za súpera