Zázraky — fakt alebo výmysel?

POZORNOSŤ jedného muža zaujal nápis na okoloidúcom aute: „Zázraky sa dejú — len sa opýtajte anjelov.“ Hoci tento muž bol nábožensky založený, nebol si istý, čo si má o tom myslieť. Znamenal ten nápis, že vodič auta verí v zázraky, alebo to bolo myslené ironicky a vodič neverí ani v zázraky, ani v existenciu anjelov?

V tejto súvislosti sú zaujímavé slová Manfreda Barthela, ktorý vo svojej knihe Was wirklich in der Bibel steht (Čo sa skutočne píše v Biblii) napísal: „Zázrak je slovo, ktoré okamžite rozdeľuje čitateľov na dva tábory.“ Tí, ktorí veria v zázraky, sú presvedčení, že zázraky sa dejú a možno aj často. * Napríklad v Grécku podľa nedávnej správy veriaci tvrdili, že zázraky sa dejú približne raz za mesiac. Jedného biskupa gréckej ortodoxnej cirkvi to však podnietilo k vyjadreniu: „Veriaci majú sklon pozerať sa na Boha, Máriu a svätých tak, akoby to boli ľudia. Nemali by to ale preháňať.“

Nie všade je však viera v zázraky taká rozšírená. Podľa jedného prieskumu, ktorý v roku 2002 uverejnil inštitút v Allensbachu, 71 percent nemeckých občanov nepovažuje zázraky za skutočnosť, ale za výmysel. Len necelá tretina ľudí sa vyjadrila, že v zázraky verí — medzi nimi aj tri ženy, ktoré tvrdia, že dostali posolstvo od Panny Márie. Len niekoľko mesiacov po tom, čo sa im údajne zjavila v sprievode anjelov a holubice, nemecké noviny Westfalenpost napísali: „O videnia, ktoré tieto ženy dostali, prejavilo veľký záujem už okolo 50 000 pútnikov, ľudí túžiacich po uzdravení a iných ľudí, ktorí boli jednoducho zvedaví.“ Očakávalo sa, že 10 000 ďalších príde do ich dediny, aby mohli vidieť Máriu, keď sa znovu zjaví. Panna Mária sa údajne zjavila aj v roku 1858 v Lurdoch vo Francúzsku a v roku 1917 vo Fatime v Portugalsku.

Viera v zázraky v nekresťanských náboženstvách

Vieru v zázraky nájdeme takmer vo všetkých náboženstvách. The Encyclopedia of Religion vysvetľuje, že zakladatelia budhizmu, kresťanstva a islamu mali síce rozdielne názory na zázraky, ale „následná história týchto náboženstiev jednoznačne ukazuje, že zázraky a príbehy o zázrakoch sú neoddeliteľnou súčasťou náboženského života človeka“. Ako táto encyklopédia uvádza, aj „sám Budha príležitostne konal zázraky“. Neskôr, keď sa „budhizmus začal šíriť v Číne, jeho misionári často ukazovali ľuďom, že majú zázračnú moc“.

Po zmienke o niekoľkých ich údajných zázrakoch encyklopédia dodáva: „Človek možno nie je pripravený uznať pravdivosť všetkých týchto príbehov o zázrakoch, ktoré rozprávajú  nábožní životopisci, no nepochybne boli zostavené s dobrým úmyslom oslavovať Budhu, ktorý dokázal obdariť svojich horlivých nasledovníkov zázračnou mocou.“ O islame táto publikácia uvádza: „Väčšina islamskej komunity nikdy neprestala čakať na zázraky. Podľa tradícií (hadís) sám Mohamed pri mnohých príležitostiach konal na verejnosti zázraky... Ľudia veria, že svätí aj po smrti konajú pri svojom hrobe v prospech veriacich zázraky, a zbožne týchto svätých prosia, aby sa za nich prihovárali.“

Zázraky v kresťanských cirkvách

Mnohí z tých, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, majú na zázraky rozdielne názory. Niektorí veria biblickým správam o zázrakoch, ktoré konal Ježiš Kristus či predkresťanskí Boží služobníci. No viacerí súhlasia s protestantským reformátorom Martinom Lutherom, o ktorom The Encyclopedia of Religion uvádza: „Luther aj Kalvín napísali, že éra zázrakov sa skončila, a tak by sme nemali očakávať, že sa zázraky budú ďalej diať.“ O katolíckej cirkvi spomenutá publikácia píše, že sa drží svojej viery v zázraky „bez snahy o ich rozumové vysvetlenie“. Naproti tomu „protestantská akademická obec dospela k názoru, že kresťanstvo je predovšetkým vecou morálky a že ani Boh, ani duchovný svet v skutočnosti do nejakej veľkej miery nenadväzujú kontakt s ľuďmi ani neovplyvňujú ich život“.

Iní, ktorí sa považujú za kresťanov, vrátane niektorých duchovných pochybujú aj o zázrakoch spomínaných v Biblii. Vezmime si ako príklad správu o horiacom kre, ktorú Biblia opisuje v 2. Mojžišovej 3:1–5. Kniha Was wirklich in der Bibel steht vysvetľuje, že viacero  nemeckých teológov ju nepovažuje za správu o skutočnom zázraku. Vysvetľujú ju ako „symbol Mojžišovho vnútorného boja s bodavými a pálčivými výčitkami svedomia“. Kniha dodáva: „Plamene mohli byť aj kvety, ktoré náhle rozkvitli v žiarivom svetle božskej prítomnosti.“

Možno sa vám takéto vysvetlenie nezdá uspokojivé. Čomu má teda človek veriť? Je realistické veriť, že zázraky sa niekedy naozaj diali? A čo novodobé zázraky? Keďže sa nemôžeme opýtať anjelov, koho sa máme opýtať?

Názor Biblie

Nikto nemôže poprieť, že podľa Biblie v dávnych časoch Boh občas vykonal niečo, čo sa z ľudského pohľadu javilo ako nemožné. Čítame o ňom: „Vyviedol si svoj ľud Izrael z egyptskej krajiny so znameniami a so zázrakmi a so silnou rukou a s vystretým ramenom a s veľkou hrôzostrašnosťou.“ ​(Jeremiáš 32:21) Predstavte si, najmocnejší národ tej doby bol zrazený na kolená pohromami, ktoré Boh spôsobil, vrátane smrti prvorodených. To museli byť naozaj zázraky! — 2. Mojžišova, kapitoly 7 až 14.

O stáročia neskôr štyria pisatelia evanjelií opísali okolo 35 zázrakov, ktoré vykonal Ježiš. Z ich slov v skutočnosti vyplýva, že Ježiš vykonal omnoho viac nadprirodzených skutkov, než opisujú ich správy. Sú tieto správy pravdivé alebo vymyslené? * — Matúš 9:35; Lukáš 9:11.

Ak je Biblia naozaj Božím Slovom pravdy, ako to o sebe tvrdí, potom máte dobrý dôvod veriť aj v zázraky, o ktorých píše. Jasne totiž uvádza, že v dávnych časoch sa diali zázračné uzdravenia, vzkriesenia a podobne. Rovnako jasne však vysvetľuje aj to, že takéto zázraky sa už prestali diať. (Pozri rámček „Prečo sa už určité zázraky nedejú“ na 4. strane.) Znamená to, že aj tí, ktorí prijímajú Bibliu ako pravdivú knihu, považujú zázraky v dnešnej dobe za nepodložené? Na to odpovie nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 4]

PREČO SA UŽ URČITÉ ZÁZRAKY NEDEJÚ

V Biblii sa spomínajú rôzne druhy zázrakov. (2. Mojžišova 7:19–21; 1. Kráľov 17:1–7; 18:22–38; 2. Kráľov 5:1–14; Matúš 8:24–27; Lukáš 17:11–19; Ján 2:1–11; 9:1–7) Mnohé z nich mali potvrdiť, že Ježiš je Mesiáš a že má Božiu podporu. Aj Ježišovi raní nasledovníci mali zázračné dary, ako napríklad hovorenie jazykmi a rozlišovanie inšpirovaných výrokov. (Skutky 2:5–12; 1. Korinťanom 12:28–31) V ranom období kresťanského zboru boli tieto zázračné dary naozaj potrebné. Prečo?

Odpisov Písiem bolo málo. Zvitky či knihy vlastnili obyčajne len bohatí. V pohanských krajinách ľudia nepoznali Bibliu ani jej Autora, Jehovu. Kresťanské učenie muselo byť odovzdávané ústne. A tak na potvrdenie toho, že Boh používa kresťanský zbor, boli potrebné zázračné dary.

Pavol však vysvetlil, že keď už tieto dary splnia svoj účel, pominú sa. „Ak aj sú dary prorokovania, budú odstránené; ak sú jazyky, prestanú; a ak je poznanie, bude odstránené. Lebo máme čiastočné poznanie a čiastočne prorokujeme; ale keď príde to, čo je úplné, bude odstránené to, čo je čiastočné.“ — 1. Korinťanom 13:8–10.

Dnes majú ľudia prístup k Biblii, ako aj k rôznym konkordanciám a encyklopédiám. Viac ako šesť miliónov školených kresťanov pomáha ľuďom spoznať Boha na základe Biblie. A tak už netreba zázrakmi dokazovať, že Ježiš Kristus je Spasiteľ, ktorého Boh vybral, ani že Jehova podporuje svojich služobníkov.