Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Aký úžitok prináša obnovenie pokojných vzťahov

Aký úžitok prináša obnovenie pokojných vzťahov

Aký úžitok prináša obnovenie pokojných vzťahov

ED BOL na smrteľnej posteli a vedel, že Bill ho nenávidí. Pred 20 rokmi urobil Ed rozhodnutie, ktoré Billa stálo miesto, a to rozdelilo týchto kedysi blízkych priateľov. Teraz sa Ed snažil ospravedlniť, aby mohol zomrieť v pokoji. No Bill sa s ním odmietal rozprávať.

Keď sa o takmer 30 rokov blížil k svojmu koncu aj Bill, vysvetlil, prečo mu nechcel odpustiť. „Ed nemusel urobiť to, čo urobil svojmu najlepšiemu kamarátovi. Jednoducho som sa nechcel zmieriť po dvadsiatich rokoch... Možno to bola chyba, ale vtedy som to považoval za správne.“ *

Osobné nezhody sa zvyčajne nekončia tak tragicky, ale často ľudí zraňujú a zanechávajú v nich pocit zatrpknutosti. Predstavte si človeka s pocitmi, aké mal Ed. Taký človek si uvedomuje, že svojím rozhodnutím spôsobil škodu, a v živote ho môžu prenasledovať výčitky svedomia a mučivý pocit, že stratil blízkeho priateľa. Ale zraňuje ho, keď si pomyslí, ako jeho urazený kamarát odhodil spoločné priateľstvo, akoby to bola hŕba smetí.

Človek s Billovými pocitmi sa však na seba pozerá ako na nevinnú obeť a je veľmi zatrpknutý a nahnevaný. Z jeho pohľadu vedel bývalý priateľ veľmi dobre, čo robí, a ublížil mu úmyselne. Ak vznikne medzi dvoma ľuďmi nedorozumenie, zvyčajne je každý z nich presvedčený, že on je v práve a za všetko môže ten druhý. Tak sa dvaja bývalí priatelia ocitnú akoby vo vojne.

Vedú boj tichými zbraňami — keď jeden z nich prechádza okolo, druhý sa od neho odvráti, a keď sa stretnú v skupine ľudí, navzájom sa ignorujú. Z diaľky na seba ukradomky zazerajú alebo vrhajú chladné a nenávistné pohľady. Keď sa rozprávajú, používajú slová ostré ako britva alebo sa vzájomne bodajú urážkami.

No hoci sa zdá, že si úplne odporujú, je pravdepodobné, že v niektorých veciach by sa zhodli. Možno uznávajú, že majú vážne problémy a že rozchod s blízkym priateľom je smutná vec. Obaja zrejme cítia bolesť hnisajúcej rany a uvedomujú si, že by ju bolo treba nejako vyliečiť. Ale kto urobí prvý krok k náprave poškodeného vzťahu a k zmiereniu? To nie je ochotný urobiť ani jeden z nich.

Pred dvetisíc rokmi sa apoštoli Ježiša Krista niekedy hádali. (Marek 10:35–41; Lukáš 9:46; 22:24) Po jednej takej ostrej výmene názorov sa ich Ježiš spýtal: „O čom ste sa cestou dohadovali?“ Nikto neodpovedal, lebo boli zahanbení. (Marek 9:33, 34) Ježišovo vyučovanie im pomohlo obnoviť dobré vzťahy. Jeho rady, ako aj rady niektorých jeho učeníkov doteraz pomáhajú ľuďom riešiť konflikty a obnovovať narušené priateľstvá. Pozrime sa ako.

Usilujte sa obnoviť pokoj

„S tou osobou sa už nechcem rozprávať. Nechcem ju už ani vidieť.“ Ak ste sa o niekom takto vyjadrili, mali by ste s tým niečo urobiť, ako to ukazujú nasledujúce biblické pasáže.

Ježiš učil: „Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom.“ ​(Matúš 5:23, 24) Povedal tiež: „Ak zhreší tvoj brat, choď a otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými.“ ​(Matúš 18:15) Či už ste urazili niekoho vy, alebo niekto urazil vás, Ježišove slová zdôrazňujú potrebu, aby ste vy sám išli za tou druhou osobou a čo najskôr sa o veciach porozprávali. Mali by ste to urobiť „v duchu miernosti“. (Galaťanom 6:1) Cieľom rozhovoru nie je vyhovárať sa, aby ste si zachovali tvár, ani dotlačiť toho druhého k ospravedlneniu, ale obnoviť pokojný vzťah. Sú tieto biblické rady účinné?

Ernest je vedúcim pracovníkom v jednej veľkej firme. * Jeho práca si už mnoho rokov od neho vyžaduje, aby riešil citlivé otázky s ľuďmi každého druhu a aby s nimi udržiaval dobré pracovné vzťahy. Vie, ako ľahko môžu vzniknúť osobné spory. Hovorí: „Občas sa s niekým nezhodnem. Ale keď sa to stane, sadnem si s tým človekom a porozprávame sa o probléme. Najlepšie je ísť priamo za ním a povedať mu, že chceš, aby to bolo medzi vami dobré. Tento prístup ma doteraz nesklamal.“

Alicia, ktorá má priateľov z rôznych kultúr, hovorí: „Niekedy niečo poviem a potom si uvedomím, že som sa tým mohla niekoho dotknúť. Idem za tým človekom a ospravedlním sa. Občas sa ospravedlním, aj keď nemusím, lebo ten človek sa necíti dotknutý. No ja mám lepší pocit, pretože sa uistím, že nedošlo k žiadnemu nedorozumeniu.“

Prekonanie prekážok

V ceste k urovnaniu osobných nezhôd však často stoja prekážky. Povedali ste si už niekedy: „Prečo by som ja mal urobiť prvý krok k obnoveniu dobrého vzťahu? On to pokazil.“ Alebo stalo sa vám niekedy, že ste išli za dotyčnou osobou, aby ste vyriešili problém, a dostali ste takúto odpoveď: „Nemáme sa o čom baviť“? Niektorí ľudia tak reagujú, pretože boli zranené ich city. Príslovia 18:19 hovoria: „Brat, proti ktorému bol spáchaný priestupok, je viac ako silné mesto; a sú spory, ktoré sú ako závora na obytnej veži.“ Preto zoberte do úvahy pocity toho človeka. Ak vás odmietne, počkajte nejaký čas a skúste to znovu. Potom sa „silné mesto“ možno otvorí a „závora“ na dverách vedúcich k zmiereniu bude odstránená.

Ďalšia prekážka obnovenia pokoja môže byť spojená so sebaúctou. Pre niektorých je pokorujúce, ak by sa mali ospravedlniť alebo čo i len porozprávať s druhou stranou. Zachovať si sebaúctu je síce dôležité, ale ak to bráni obnoveniu pokojných vzťahov, pozdvihuje alebo znižuje to sebaúctu človeka? Nemohla by sa za touto snahou zachovať si sebaúctu skrývať pýcha?

Biblický pisateľ Jakub ukázal, že je spojitosť medzi duchom svárlivosti a pýchou. Keď otvorene poukázal na „vojny“ a „boje“, ktoré medzi sebou viedli niektorí kresťania, pokračoval: „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným preukazuje nezaslúženú láskavosť.“ ​(Jakub 4:1–3, 6) Ako pýcha bráni obnoveniu pokoja?

Pýcha ľudí zaslepuje a vedie ich k názoru, že sú lepší ako ostatní. Pyšní ľudia si myslia, že majú právo posudzovať morálnu hodnotu svojich blížnych. Ako to robia? Keď vznikne spor, často sa na toho druhého pozerajú ako na stratený prípad, ktorý nemá šancu sa zlepšiť. Pýcha vedie niektorých ľudí k tomu, že človeka, s ktorým sa nezhodli, nepovažujú za hodného pozornosti a už vôbec nie úprimného ospravedlnenia. Preto ľudia ovládaní pýchou často konflikty nechávajú tak a nesnažia sa ich riešiť.

Podobne ako zátarasa, ktorá zastavuje premávku na diaľnici, aj pýcha často stojí v ceste obnoveniu pokoja. Preto ak sa bránite snahám o obnovu pokojných vzťahov s nejakým človekom, možno je vaším problémom pýcha. Ako môžete prekonať pýchu? Tým, že si budete rozvíjať opačnú vlastnosť — pokoru.

Urobte presný opak

Biblia veľmi vyzdvihuje pokoru. „Výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život.“ ​(Príslovia 22:4) V Žalme 138:6 čítame o tom, ako sa Boh pozerá na pokorných jednotlivcov i na pyšných ľudí: „Jehova je vysoko, a predsa vidí pokorného; ale povýšeného pozná iba z diaľky.“

Mnohí ľudia spájajú pokoru s pokorením. Zdá sa, že taký názor majú aj svetoví politici. Hoci sa ich vôli podrobujú celé národy, oni sa zdráhajú pokorne uznať svoje chyby. Ak nejaký významný politik povie „prepáčte“, vyvolá to pozornosť médií. Keď sa jeden bývalý vládny úradník nedávno ospravedlnil za svoju chybu v súvislosti s veľkou katastrofou, jeho slová sa dostali do novinových titulkov.

Pokorný človek má na seba skromný názor, ktorý je opakom povýšenosti a pýchy. Takže pokora súvisí s tým, ako sa človek pozerá sám na seba, nie čo si o ňom myslia ostatní. Ak človek pokorne uzná svoju chybu a úprimne žiada o odpustenie, neponíži ho to, skôr to zlepší jeho povesť. V Biblii sa píše: „Pred zrútením je srdce muža povýšené, a pred slávou je pokora.“ — Príslovia 18:12.

O politikoch, ktorí sa za svoje chyby neospravedlňujú, jeden pozorovateľ napísal: „Žiaľ, zdá sa, že podľa nich by uznanie vlastných chýb bolo prejavom slabosti. No slabí a neistí ľudia málokedy povedia ‚prepáč‘. Iba veľkorysí a odvážni ľudia nepovažujú za ponižujúce povedať ‚urobil som chybu‘.“ To isté platí aj o ľuďoch, ktorí nemajú politickú moc. Ak sa snažíte nahradiť pýchu pokorou, veľmi sa zlepšia vaše vyhliadky na urovnanie osobných sporov. Všimnite si, ako sa o tom presvedčila jedna rodina.

Medzi Julie a jej bratom Williamom vzniklo nedorozumenie, a to vyvolalo napätie. William sa napokon tak nahneval na Julie a jej manžela Josepha, že s nimi prerušil všetky kontakty. Vrátil im dokonca všetky dary, ktoré mu v priebehu rokov dali. S plynúcimi mesiacmi bol blízky vzťah, ktorý kedysi mali tento brat a sestra, nahradený zatrpknutosťou.

Joseph sa však rozhodol uplatniť Matúša 5:23, 24. Pokúsil sa priblížiť k svojmu švagrovi v duchu miernosti a poslal mu niekoľko osobných listov, v ktorých sa mu ospravedlnil za to, že ho urazili. Manželku povzbudil, aby svojmu bratovi odpustila. Časom William pochopil, že Julie a Joseph sa úprimne snažia obnoviť pokojný vzťah, a jeho postoj sa zmenil. William a jeho manželka sa stretli s Julie a Josephom. Všetci sa ospravedlnili, objali sa a obnovili svoje priateľstvo.

Ak túžite vyriešiť s niekým osobný konflikt, trpezlivo uplatňujte biblické učenie a snažte sa s takým človekom obnoviť pokojný vzťah. Jehova vám pomôže. Tak sa vo vašom prípade splní to, čo Boh povedal starovekému Izraelu: „Ó, keby si len bol venoval pozornosť mojim prikázaniam! Potom by bol tvoj pokoj ako rieka.“ — Izaiáš 48:18.

[Poznámky pod čiarou]

^ 3. ods. Založené na knihe The Murrow Boys—Pioneers on the Front Lines of Broadcast Journalism (Murrowovi chlapci — priekopníci v popredí rozhlasovej a televíznej žurnalistiky) od Stanleyho Clouda a Lynne Olsonovej.

^ 12. ods. Niektoré mená boli zmenené.

[Obrázky na strane 7]

Pokojné vzťahy často obnoví ospravedlnenie