Hlavné myšlienky z knihy Rút
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Rút
DOJÍMAVÁ dráma o vernom priateľstve medzi dvoma ženami. Príbeh o úcte k Jehovovi Bohu a dôvere v jeho zákony. Príbeh, ktorý zdôrazňuje Jehovov hlboký záujem o rodovú líniu Mesiáša. Dojímavé rozprávanie o radosti i žiali jednej rodiny. To všetko a ešte oveľa viac nájdete v biblickej knihe Rút.
Kniha Rút zahŕňa obdobie asi 11 rokov v čase, „keď sudcovia vykonávali právo“ v Izraeli. (Rút 1:1) Udalosti, ktoré opisuje, sa museli odohrať na začiatku obdobia sudcov, lebo majiteľ pôdy Boáz, ktorý je jednou z postáv v tomto príbehu zo skutočného života, bol synom Rachab, ktorá žila v dňoch Jozuu. (Jozua 2:1, 2; Rút 2:1; Matúš 1:5) Tento príbeh zapísal pravdepodobne prorok Samuel v roku 1090 pred n. l. Je to jediná biblická kniha, ktorá nesie meno neizraelskej ženy. Posolstvo, ktoré obsahuje, je „živé a vykonáva moc“. — Hebrejom 4:12.
„KAM IDEŠ TY“
Príchod Noemy a Rút upútal v Betleheme pozornosť. Ženy z mesta uvažujú, kto je tá staršia vdova. Pýtajú sa: „Je to Noema?“ Nato im Noema hovorí: „Nevolajte ma Noema. Volajte ma Mara, lebo Všemohúci mi to urobil veľmi horké. Keď som išla, bola som plná, a Jehova dal, aby som sa vrátila s prázdnymi rukami.“ — Rút 1:19–21.
Keď hlad v Izraeli prinútil Noeminu rodinu odísť z Betlehema do Moábu, Noema bola „plná“ v tom zmysle, že mala manžela a dvoch synov. No nejaký čas po tom, čo sa usadili v moábskej krajine, jej manžel Elimelech zomiera. Neskôr si jej dvaja synovia berú za manželky Moábčanky Orpu a Rút. Po desiatich rokoch obaja synovia bezdetní zomierajú, a tak tieto tri ženy zostávajú opustené. Keď sa Noema rozhodne vrátiť do Judska, jej nevesty, vdovy po jej synoch, idú s ňou. Cestou Noema nalieha na svoje nevesty, aby sa vrátili do Moábu a našli si manželov spomedzi svojho ľudu. Orpa napokon odchádza. No Rút zostáva s Noemou a hovorí jej: „Kam ideš ty, pôjdem i ja, a kde stráviš noc ty, tam ju strávim ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ — Rút 1:16.
Tieto dve vdovy, Noema a Rút, prichádzajú do Betlehema na začiatku žatvy jačmeňa. Rút využíva opatrenie stanovené v Božom Zákone a začína paberkovať, zhodou okolností na poli, ktoré patrí Elimelechovmu príbuznému, staršiemu Židovi Boázovi. Rút si získava Boázovu priazeň a ďalej paberkuje na jeho poli, až kým sa „žatva jačmeňa a žatva pšenice“ neskončí. — Rút 2:23.
Odpovede na biblické otázky:
1:8 — Prečo Noema povedala svojim nevestám, aby sa vrátili „každá do domu svojej matky“, a nie do domu svojho otca? Nevieme, či bol Orpin otec v tom čase ešte nažive. No otec Rút žil. (Rút 2:11) Noema možno predpokladala, že zmienka o matke pripomenie nevestám príjemný pocit vyplývajúci z materinskej lásky. To by bolo zvlášť utešujúce pre ženy, ktoré by pociťovali smútok z odlúčenia od svojej milovanej svokry. A Noemine slová možno vyjadrujú aj myšlienku, že na rozdiel od Noemy matka Rút i matka Orpy boli dobre zabezpečené.
1:13, 21 — Spôsobil Noemino nešťastie a pocit horkosti Jehova? Nie a Noema ani neobviňovala Boha z nijakého zla. No vzhľadom na to, čo ju postihlo, si zrejme myslela, že stratila Jehovovu priazeň. Cítila horkosť a sklamanie. Okrem toho deti sa v tom čase považovali za požehnanie od Boha a neplodnosť za prekliatie. Keďže Noema nemala žiadne vnúčatá a aj jej dvaja synovia zomreli, mohla mať pocit, že má dôvod myslieť si, že Jehova ju pokoril.
2:12 — Akú ‚dokonalú odmenu‘ dostala Rút od Jehovu? Rút porodila syna a dostala výsadu stať sa súčasťou najdôležitejšej rodovej línie v celej ľudskej histórii — rodovej línie Ježiša Krista. — Rút 4:13–17; Matúš 1:5, 16.
Poučenie pre nás:
1:8; 2:20 Noema si napriek tragickým udalostiam, ktoré zažila, udržala dôveru v Jehovovu milujúcu láskavosť. Aj my by sme mali mať rovnaký postoj, zvlášť keď zažívame vážne ťažkosti.
1:9 Domov by nemal byť len miestom, kde sa členovia rodiny prídu najesť a vyspať. Mal by byť pokojným miestom, kde si môžu odpočinúť a nájsť útočište.
1:14–16 Orpa sa ‚vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom‘, ale Rút nie. Rút opustila pohodlie a bezpečie, ktoré jej poskytovala rodná krajina, a zostala verná Jehovovi. Ak si budeme aj my rozvíjať vernú lásku k Bohu a prejavovať obetavého ducha, pomôže nám to, aby sme nepodľahli sebeckým túžbam a ‚neodtiahli sa na zničenie‘. — Hebrejom 10:39.
2:2 Rút využila opatrenie paberkovania, ktoré bolo urobené na úžitok cudzincov a chudobných. Rút mala pokorné srdce. Kresťan, ktorý je v núdzi, by nemal byť príliš hrdý na to, aby prijal láskavú pomoc spoluveriacich alebo aby využil nejakú pomoc od štátu, na ktorú má nárok.
2:7 Hoci Rút mala právo paberkovať, predsa poprosila o dovolenie. (3. Mojžišova 19:9, 10) Tým prejavila miernosť. Aj my konáme múdro, ak ‚hľadáme miernosť‘, lebo mierni „budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja“. — Sofoniáš 2:3; Žalm 37:11.
2:11 Rút nebola Noeme len príbuznou. Bola jej pravou priateľkou. (Príslovia 17:17) Ich priateľstvo bolo pevné, pretože bolo založené na takých vlastnostiach, ako je láska, vernosť, empatia, láskavosť a obetavosť. Čo je ešte dôležitejšie, pevným základom tohto priateľstva bola duchovnosť oboch žien — ich túžba slúžiť Jehovovi a byť medzi jeho ctiteľmi. Aj my máme vynikajúce príležitosti rozvíjať si ozajstné priateľstvá s pravými Božími ctiteľmi.
2:15–17 Aj keď sa Boáz postaral, aby mala Rút uľahčenú prácu, „paberkovala na poli ďalej až do večera“. Rút bola veľmi pracovitá. Aj kresťania by mali mať povesť pracovitých ľudí.
2:19–22 Noema a Rút sa vo večerných hodinách tešili z príjemných rozhovorov; staršia sa zaujímala o to, čo robila cez deň tá mladšia, a obe s voľnosťou vyjadrovali svoje myšlienky a pocity. Malo by to byť v kresťanských rodinách inak?
2:22, 23 Rút na rozdiel od Jakobovej dcéry Díny vyhľadávala spoločnosť Jehovových ctiteľov. Je pre nás naozaj vynikajúcim príkladom! — 1. Mojžišova 34:1, 2; 1. Korinťanom 15:33.
NOEMA SA STÁVA ‚PLNOU‘
Noema je už príliš stará na to, aby mala deti. Poučuje teda Rút, aby ju nahradila a vstúpila namiesto nej do manželstva s výplatcom, čiže do takzvaného švagrovského manželstva. Rút na základe Noeminých pokynov žiada Boáza, aby konal ako výplatca. Boáz je ochotný vyhovieť jej prosbe. No je tu ešte jeden bližší príbuzný, ktorý by mal dostať príležitosť vyplatiť Noemu ako prvý.
Boáz nestráca čas a podniká kroky, aby záležitosť vyriešil. Hneď nasledujúce ráno zhromažďuje desať starších mužov Betlehema a pred nimi sa príbuzného pýta, či je ochotný konať ako výplatca. Tento muž to odmieta urobiť. Preto Boáz koná ako výplatca a berie si Rút za manželku. Ich manželstvo je požehnané synom, Obédom, ktorý sa neskôr stáva starým otcom kráľa Dávida. Betlehemské ženy teraz Noeme hovoria: „Požehnaný buď Jehova... Stal sa obnoviteľom tvojej duše a živiteľom tvojej staroby, lebo tvoja nevesta, ktorá ťa naozaj miluje a ktorá je pre teba lepšia než sedem synov, ho porodila.“ (Rút 4:14, 15) Žena, ktorá sa vrátila do Betlehema „s prázdnymi rukami“, sa znova stáva ‚plnou‘! — Rút 1:21.
Odpovede na biblické otázky:
3:11 — Na základe čoho si Rút získala povesť ‚znamenitej ženy‘? Rút si obdiv nezískala ‚zapletaním vlasov ani zlatými ozdobami či vrchnými odevmi‘. To, čím si vyslúžila dobrú povesť, bol ‚skrytý človek srdca‘ — jej vernosť a láska, pokora a miernosť, pracovitosť a obetavosť. Každá bohabojná žena, ktorá túži mať povesť ako Rút, sa musí usilovať rozvíjať si tieto vlastnosti. — 1. Petra 3:3, 4; Príslovia 31:28–31.
3:14 — Prečo Rút a Boáz vstali ešte pred úsvitom? Nebolo to preto, že by v noci došlo k niečomu nemorálnemu, čo by chceli utajiť. Konanie Rút tej noci bolo očividne v súlade s tým, čo podľa zvyku robievala žena, ktorá chcela zabezpečiť právo vyplývajúce zo zákona o švagrovskom manželstve. Konala tiež podľa Noeminých pokynov. Okrem toho Boázova reakcia jasne ukazuje, že nevidel nič nevhodné na tom, čo Rút urobila. (Rút 3:2–13) Je teda zjavné, že Rút a Boáz vstali tak zavčasu preto, aby nikto nemal dôvod šíriť nepodložené reči.
3:15 — Čo znamenalo to, že Boáz dal Rút šesť mier jačmeňa? Tento skutok možno symbolizoval, že tak ako po šiestich dňoch práce nasleduje deň odpočinku, aj pre Rút sa blíži deň odpočinku. Boáz sa chystal zabezpečiť, aby našla „miesto odpočinku“ v dome svojho manžela. (Rút 1:9; 3:1) Druhá možnosť je, že šesť mier jačmeňa bolo možno maximálne množstvo, ktoré mohla Rút odniesť na hlave. Podľa niektorých zdrojov šesť mier zodpovedalo 44 litrom.
3:16 — Prečo sa Noema opýtala Rút: „Kto si, dcéra moja?“ Nespoznala svoju nevestu? Je to veľmi pravdepodobné, lebo keď sa Rút vrátila k Noeme, zrejme bola ešte tma. No táto otázka mohla tiež znamenať, že Noema sa pýtala Rút na to, či nezískala novú totožnosť tým, že výplatca súhlasil, že si ju vezme za manželku.
4:6 — V akom zmysle mohol výplatca vyplatením ‚skaziť‘ svoje dedičstvo? Predovšetkým treba povedať, že ak niekto upadol do chudoby a predal svoje pozemkové dedičstvo, potom výplatca musel za pozemok zaplatiť sumu peňazí určenú podľa počtu rokov, ktoré zostávali do nasledujúceho Jubilea. (3. Mojžišova 25:25–27) To by znížilo hodnotu jeho vlastného majetku. Navyše v prípade Rút musel výplatca rátať s tým, že ak sa jej narodí syn, vyplatené pole zdedí tento syn, a nie výplatcovi najbližší príbuzní.
Poučenie pre nás:
3:12; 4:1–6 Boáz dôsledne postupoval podľa pokynov v Jehovovom Zákone. Držíme sa aj my svedomito teokratických postupov? — 1. Korinťanom 14:40.
3:18 Noema dôverovala Boázovi. Nemali by sme aj my dôverovať verným spoluveriacim? Rút bola ochotná vstúpiť do švagrovského manželstva s mužom, ktorého ani nepoznala. Jeho meno nepoznáme, lebo Biblia ho neuvádza. (Rút 4:1) Prečo to Rút bola ochotná urobiť? Pretože mala dôveru v Boží zákon. Prejavujeme aj my podobnú dôveru? Napríklad pokiaľ ide o hľadanie manželského partnera, držíme sa rady uzavrieť manželstvo „iba v Pánovi“? — 1. Korinťanom 7:39.
4:13–16 Hoci Rút bola Moábčanka a predtým uctievala falošného boha Kemoša, dostala úžasnú výsadu. To je pekný príklad toho, čo v praxi znamená zásada, že „nezáleží na tom, kto si praje, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilováva“. — Rimanom 9:16.
Boh ‚vás môže povýšiť v patričnom čase‘
Biblická kniha Rút vykresľuje Jehovu ako Boha, ktorý prejavuje milujúcu láskavosť a koná v prospech svojich verných služobníkov. (2. Paralipomenon 16:9) Keď rozjímame o tom, ako bola požehnaná Rút, vidíme, akú hodnotu to má, keď človek vkladá dôveru v Boha a pritom prejavuje neotrasiteľnú vieru a pevné presvedčenie, „že [Boh] je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. — Hebrejom 11:6.
Rút, Noema a Boáz vložili úplnú dôveru v Jehovov Zákon a veci sa nakoniec vyvinuli v ich prospech. Podobne „Boh necháva všetky svoje diela spolupôsobiť na dobro tých, čo milujú Boha, tých, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia“. (Rimanom 8:28) Preto si vezmime k srdcu radu apoštola Petra, ktorý napísal: „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil v patričnom čase, a uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ — 1. Petra 5:6, 7.
[Obrázok na strane 26]
Vieš, prečo Rút neopustila Noemu?
[Obrázok na strane 27]
Vďaka čomu si Rút získala povesť ‚znamenitej ženy‘?
[Obrázok na strane 28]
Akú ‚dokonalú odmenu‘ dostala Rút od Jehovu?