Aký vplyv má Ježiš Kristus na vás?

MÔŽEME vzhľadom na to, o čom sme uvažovali v predchádzajúcom článku, pochybovať, že Ježišovo učenie má celosvetový vplyv? Ešte dôležitejšia otázka však je: „Aký vplyv má Ježišovo učenie na mňa osobne?“

Ježišovo učenie sa dotýka širokej škály tém. Cenné poučenie, ktoré obsahuje, môže ovplyvniť každú stránku vášho života. Zamerajme sa na to, čo Ježiš učil o tom, čo je v živote prvoradé, o pestovaní priateľstva s Bohom, o nadväzovaní dobrých vzťahov s inými, o riešení problémov a o vyhýbaní sa prejavom násilia.

Stanovte si priority v živote

Dnešný uponáhľaný svet kladie toľko nárokov na náš čas a energiu, že duchovné záujmy často zostávajú bokom. Pouvažujme o prípade muža, ktorý má vyše 20 rokov a ktorého budeme volať Jerry. Hoci  Jerry má rád rozhovory o duchovných námetoch a cení si informácie, ktoré sa z nich dozvie, smutne konštatuje: „Jednoducho nemám čas sa im pravidelne venovať. Pracujem šesť dní v týždni. Voľno mám iba v nedeľu. A po tom, čo si splním všetky povinnosti, som príliš unavený.“ Ak sa nachádzate v podobnej situácii, môže byť pre vás užitočné to, čo Ježiš učil v Kázni na vrchu.

Ježiš povedal zástupu, ktorý sa zhromaždil, aby ho počúval, toto: „Prestaňte byť úzkostliví o svoje duše, pokiaľ ide o to, čo budete jesť alebo čo budete piť, alebo o svoje telo, pokiaľ ide o to, čo si oblečiete. Či neznamená duša viac ako pokrm a telo viac ako odev? Pozorne sledujte vtáky na nebi, lebo tie nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do sýpok; a predsa ich kŕmi váš nebeský Otec. Či nemáte väčšiu cenu ako ony?... Teda nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘ Lebo o to všetko sa dychtivo usilujú národy. Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ ​(Matúš 6:25–33) Čo sa z toho učíme?

Ježiš nenaznačoval, že by sme mali zanedbávať starostlivosť o naše telesné potreby a o potreby členov našej rodiny. „Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti,“ hovorí Biblia, „istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ ​(1. Timotejovi 5:8) No Ježiš sľúbil, že ak si správne stanovíme priority a na prvé miesto dáme duchovné záležitosti, Boh sa postará o to, aby sme v iných ohľadoch nemali núdzu. Z týchto Ježišových slov sa učíme, ako by sme si mali určovať priority. Ak uplatňujeme túto radu, vedie to k šťastiu, lebo „šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“. — Matúš 5:3.

Pestujte si priateľstvo s Bohom

Ľudia, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, vedia, aké je nutné pestovať si dobrý vzťah k Bohu. Ako si budujeme dobrý vzťah k iným? Nesnažíme sa ich lepšie spoznať? Chce to čas, aby sme spoznali ich názory, postoje, schopnosti, životné úspechy, ako aj to, čo majú radi a čo nie. To isté platí v prípade budovania priateľstva s Bohom. Potrebné je mať o ňom presné poznanie. Keď sa raz Ježiš modlil k Bohu, v súvislosti so svojimi učeníkmi povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ ​(Ján 17:3) Áno, ak si chceme pestovať blízky vzťah k Bohu, musíme ho spoznať. Jediným zdrojom takého poznania je Božie inšpirované Slovo, Biblia. (2. Timotejovi 3:16) Musíme si urobiť čas na štúdium Písiem.

Poznanie samo osebe však nestačí. V tej istej modlitbe Ježiš o učeníkoch povedal: „Zachovali tvoje slovo.“ ​(Ján 17:6) Okrem spoznávania Boha musíme aj konať v súlade s nadobudnutým poznaním. Ako inak by sme sa mohli stať Božími priateľmi? Môžeme očakávať, že naše priateľstvo s niekým bude rásť, ak vedome konáme spôsobom, ktorý je v rozpore s predstavami a zásadami toho človeka? Teda nech robíme v živote čokoľvek, mali  by sme sa riadiť Božími názormi a zásadami. Pouvažujme, ako môžeme dve z jeho zásad uplatniť v našich vzťahoch s inými ľuďmi.

Vytvárajte si dobré vzťahy s inými

Pri jednej príležitosti Ježiš porozprával krátky príbeh, aby odovzdal cenné poučenie o medziľudských vzťahoch. Hovoril o kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Jeden z nich mal však u kráľa obrovský dlh, ktorý nemal ako splatiť. Pán prikázal, aby toho muža, jeho ženu a deti predali a tým aby bol dlh zaplatený. Dlžník padol na kolená a prosil: „Maj so mnou trpezlivosť a všetko ti splatím.“ Pohnutý ľútosťou, pán zrušil jeho dlh. Ale ten otrok odišiel, našiel jedného zo svojich spoluotrokov, ktorý mu bol dlžný malú sumu, a žiadal od neho, aby mu ju splatil. Hoci tento spoluotrok prosil o milosrdenstvo, prvý otrok ho dal uvrhnúť do väzenia, dokiaľ nesplatí, čo bol dlžný. Keď sa kráľ o tom dopočul, nahneval sa. „Či si nemal byť... milosrdný k svojmu spoluotrokovi, ako som bol aj ja milosrdný k tebe?“ spýtal sa ho. A dal otroka, ktorý nebol ochotný odpustiť, uväzniť, dokiaľ nesplatí všetko, čo bol dlžný. Ježiš z tohto príbehu vyvodil toto poučenie: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebude každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ — Matúš 18:23–35.

Ako nedokonalí ľudia máme veľa chýb. Nikdy nebudeme môcť splatiť Bohu obrovský dlh, ktorý sme si uňho nahromadili tým, že proti nemu hrešíme. Jediné, čo môžeme urobiť, je usilovať sa o jeho odpustenie. A Jehova Boh je pripravený odpustiť nám všetky naše prehrešky, ak odpustíme našim bratom hriechy, ktorých sa dopustili proti nám. Aké silné poučenie! Ježiš učil svojich nasledovníkov modliť sa: „Odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom.“ — Matúš 6:12.

Pri riešení problémov hľadajte základnú príčinu

Pokiaľ išlo o pochopenie ľudskej povahy, Ježiš bol odborníkom. Keď dával rady o riešení problémov, išiel na koreň veci. Pouvažujme nad nasledujúcimi dvoma príkladmi.

„Počuli ste, že tým za dávnych čias bolo povedané: ‚Nezavraždíš; ktokoľvek sa dopustí vraždy, bude sa zodpovedať pred súdom,‘“ povedal Ježiš. „Ale ja vám hovorím, že každý, kto prechováva hnev voči svojmu bratovi, bude sa zodpovedať pred súdom.“ ​(Matúš 5:21, 22) Ježiš tu ukázal, že problém vraždy má hlbšiu príčinu, než je len samotný násilný skutok. Je ňou postoj, ktorý sa rozvíja v srdci vraha. Ak by ľudia nedovolili, aby v nich rástol pocit nevraživosti alebo hnevu, vopred premyslené násilie by neexistovalo. Koľkému krviprelievaniu by sa dalo vyhnúť, keby ľudia toto učenie uplatňovali!

Všimnite si, ako Ježiš odhaľuje príčinu ďalšieho problému, ktorý spôsobuje veľa bolesti. Zástupu povedal: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš.‘ Ale ja vám hovorím, že každý, kto sa stále pozerá na nejakú ženu tak, aby k nej vzplanul vášňou, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil. Ak ťa teda tvoje pravé oko privádza k potknutiu, vylúp ho a odhoď od seba.“ ​(Matúš 5:27–29) Ježiš učil, že problém má hlbšie korene, než je len nemravné správanie. Príčina tkvie v tom, čo problému predchádza — v nemravných túžbach. Ak sa človek odmietne zaoberať nevhodnými túžbami a vykorení ich zo svojej mysle, potom prekoná potenciálny problém nemravného správania.

„Daj svoj meč späť na miesto“

V tú noc, keď bol Ježiš zradený a zatknutý, jeden z jeho učeníkov vytasil meč, aby ho bránil. Ježiš mu prikázal: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ ​(Matúš 26:52) Nasledujúce ráno Ježiš  povedal Pontskému Pilátovi: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ ​(Ján 18:36) Je toto učenie nepraktické?

Aký bol postoj raných kresťanov k tomu, čo Ježiš učil o vyhýbaní sa násiliu? V knihe The Early Christian Attitude to War (Postoj raných kresťanov k vojne) sa uvádza: „Keďže [Ježišovo učenie] vylučovalo ako nezákonné akékoľvek použitie násilia a spôsobenie ujmy druhým, jasne to naznačovalo, že aj účasť vo vojnách bola nezákonná... Prví kresťania brali Ježiša za slovo a chápali jeho učenie o jemnosti a nekladení odporu v doslovnom zmysle. Úzko spájali svoje náboženstvo s mierom; silne odsudzovali vojnu pre krviprelievanie, ktoré je s ňou spojené.“ Aký odlišný by bol priebeh dejín, keby sa všetci tí, ktorí tvrdili, že sú kresťanmi, naozaj riadili týmto učením!

Môžete mať úžitok z celého Ježišovho učenia

Ježišovo učenie, o ktorom sme uvažovali, je krásne, jednoduché a mocné. Pre ľudí by bolo užitočné, keby sa s ním oboznámili a uviedli ho do praxe. *

Jehovovi svedkovia vo vašom okolí vám radi pomôžu zistiť, ako môžete mať úžitok z najmúdrejšieho učenia, aké kedy človek vyslovil. Srdečne vás povzbudzujeme, aby ste sa s nimi skontaktovali alebo im napísali na niektorú z adries uvedených na 2. strane tohto časopisu.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 5]

‚Váš nebeský Otec ich kŕmi‘

[Obrázok na strane 7]

Ježišovo učenie môže mať na váš život dobrý vplyv