Hlavné myšlienky z 1. knihy Samuelovej
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z 1. knihy Samuelovej
PÍŠE sa rok 1117 pred n. l. Odvtedy, čo Jozua dobyl Zasľúbenú krajinu, uplynulo už asi tristo rokov. Starší muži Izraela prichádzajú za Jehovovým prorokom s jednou mimoriadnou prosbou. Prorok predkladá túto vec v modlitbe a Jehova vyhovuje ich žiadosti. Tým sa končí obdobie sudcov a začína sa éra ľudských kráľov. Biblická kniha 1. Samuelova opisuje vzrušujúce udalosti, ktoré sa odohrali v tomto prelomovom období v histórii izraelského národa.
Prvú knihu Samuelovu napísali Samuel, Nátan a Gád a zahŕňa obdobie 102 rokov — od roku 1180 do roku 1078 pred n. l. (1. Paralipomenon 29:29) Je to správa o štyroch vodcoch Izraela. Dvaja slúžili ako sudcovia, dvaja ako králi; dvaja boli Jehovovi poslušní, dvaja nie. Pri čítaní tejto knihy sa stretávame aj s dvoma príkladnými ženami a s jedným udatným, ale citlivým bojovníkom. Tieto príklady sú cenným poučením o tom, aké postoje a skutky by sme mali napodobňovať a akým by sme sa mali vyhýbať. Obsah 1. Samuelovej tak môže ovplyvniť naše myšlienky a činy. — Hebrejom 4:12.
PO ÉLIM SA STÁVA SUDCOM SAMUEL
Je čas sviatku žatvy a Anna, ktorá žije v Ráme, je od radosti celá bez seba. * Jehova vypočul jej modlitby a ona porodila syna. Teraz spĺňa svoj sľub a dáva svojho syna Samuela k dispozícii pre službu v ‚Jehovovom dome‘. Tam sa chlapec stáva „Jehovovým služobníkom pred kňazom Élim“. (1. Samuelova 1:24; 2:11) Keď je Samuel ešte veľmi mladý, Jehova sa mu prihovára a vynáša rozsudok nad domom Éliho. Ako Samuel dorastá, všetok ľud v Izraeli si uvedomuje, že je to Jehovov prorok.
Časom vychádzajú do boja proti Izraelu Filištínci. Zmocňujú sa truhly zmluvy a zabíjajú Éliho dvoch synov. Keď sa to zostarnutý Éli, ktorý „súdil Izrael štyridsať rokov“, dozvedá, zomiera. (1. Samuelova 4:18) Truhla však Filištíncom prináša nešťastie, a tak ju vracajú späť Izraelitom. Izrael teraz súdi Samuel a v krajine je pokoj.
Odpovede na biblické otázky:
2:10 — Prečo Anna v modlitbe spomína, že Jehova ‚dá silu svojmu kráľovi‘, keď v Izraeli ešte nebol žiaden ľudský kráľ? To, že Izraeliti raz budú mať ľudského kráľa, bolo predpovedané v mojžišovskom Zákone. (5. Mojžišova 17:14–18) Jakob na smrteľnej posteli prorokoval: „Žezlo [symbol kráľovskej moci] sa neodvráti od Júdu.“ (1. Mojžišova 49:10) Okrem toho o Sáre — pramatke Izraelitov — Jehova povedal: „Vyjdú z nej králi národov.“ (1. Mojžišova 17:16) Teda keď Anna hovorila v modlitbe o kráľovi, mala na mysli budúceho kráľa.
3:3 — Spával Samuel v Najsvätejšej? Nie, nespával. Samuel bol Lévita z nekňazského rodu Kohátovcov. (1. Paralipomenon 6:33–38) Vzhľadom na to mu nebolo dovolené ‚vstúpiť, aby videl sväté veci‘. (4. Mojžišova 4:17–20) Jediná časť svätyne, do ktorej mal Samuel prístup, bolo nádvorie svätostánku. Tam mal určite aj miesto na spanie. Éli zrejme tiež spal niekde na nádvorí. Vyjadrenie „kde bola Božia truhla“ sa zjavne vzťahuje na oblasť svätostánku.
7:7–9, 17 — Prečo Samuel priniesol zápalnú obeť v Micpe a vystaval oltár v Ráme, keď obete sa mali pravidelne predkladať iba na mieste, ktoré si vyvolil Jehova? (5. Mojžišova 12:4–7, 13, 14; Jozua 22:19) Po odnesení svätej truhly zo svätostánku v Šíle sa tam už zjavne neprejavovala Jehovova prítomnosť. A tak Samuel ako Boží predstaviteľ priniesol zápalnú obeť v Micpe a vystaval aj oltár v Ráme. Tieto skutky Jehova očividne schválil.
Poučenie pre nás:
1:11, 12, 21–23; 2:19 Annine modlitby, jej pokora, ocenenie pre Jehovovu láskavosť a trvalá materinská láska sú príkladom pre všetky bohabojné ženy.
1:8 Elkána je vynikajúcim príkladom v tom, ako môžeme iných posilňovať slovami. (Jób 16:5) Najprv položil skľúčenej Anne otázku: „Prečo sa cíti tvoje srdce zle?“ Táto otázka Annu z ničoho neobviňovala. To ju povzbudilo, aby Elkánovi povedala o svojich pocitoch. Potom ju uistil o svojej náklonnosti slovami: „Či nie som ti lepší ako desať synov?“
2:26; 3:5–8, 15, 19 Keď budeme verne vykonávať prácu, ktorú nám pridelil Boh, budeme využívať duchovné školenie a budeme zdvorilí a úctiví, budeme „stále milší“ v očiach Boha i v očiach ľudí.
4:3, 4, 10 Dokonca ani taký svätý predmet, akým bola truhla zmluvy, neposlúžil ako zázračná ochrana. Musíme sa ‚chrániť pred modlami‘. — 1. Jána 5:21.
VLÁDA PRVÉHO IZRAELSKÉHO KRÁĽA
Samuel je celý svoj život verný Jehovovi, ale jeho synovia nenasledujú jeho zbožný príklad. Keď starší muži Izraela žiadajú o ľudského kráľa, Jehova vyhovuje ich prosbe. Samuel pod Jehovovým vedením pomazáva za kráľa Saula, urasteného príslušníka kmeňa Benjamin. Saul posilňuje svoju pozíciu kráľa tým, že poráža Ammónčanov.
Saulov udatný syn Jonatán zráža posádku Filištíncov. Filištínci nato vytiahnu do boja proti Izraelu s obrovskou armádou. Saul spanikári a neposlušne obetuje sám zápalnú obeť. Odvážny Jonatán iba so svojím zbrojnošom útočí na ďalšiu filištínsku základňu. Saul však nepremyslenou prísahou oslabuje víťazstvo. Vedie „vojnu dookola“ proti všetkým svojim nepriateľom. (1. Samuelova 14:47) Keď však porazí Amalekitov, neposlúcha Jehovov príkaz, lebo ušetrí to, čo bolo ‚oddané skaze‘. (3. Mojžišova 27:28, 29) Preto Jehova zavrhuje Saula ako kráľa.
Odpovede na biblické otázky:
9:9 — Čo je zaujímavé na vyjadrení „dnešnému prorokovi sa totiž v skorších dobách hovorilo vidiaci“? Tieto slová možno naznačujú, že keď sa za dní Samuela a v ére izraelských kráľov dostali do popredia proroci, slovo „vidiaci“ bolo nahradené výrazom „prorok“. Samuel je považovaný za prvého z radu prorokov. — Skutky 3:24.
14:24–32, 44, 45 — Stratil Jonatán Božiu priazeň, keď jedením medu porušil Saulovu prísahu? Nezdá sa, že by tento skutok uvrhol Jonatána do Božej nepriazne. Jonatán predovšetkým o prísahe svojho otca nevedel. Okrem toho táto prísaha, motivovaná buď falošnou horlivosťou, alebo nesprávnym názorom na kráľovskú moc, spôsobila ľudu problémy. Ako by mohla mať taká prísaha Božie schválenie? Hoci Jonatán bol ochotný prijať následky porušenia tejto prísahy, jeho život bol ušetrený.
15:6 — Prečo Saul prejavil zvláštny ohľad voči Kenitom? Keniti boli potomkami Mojžišovho svokra. Pomáhali Izraelitom, keď odtiahli od vrchu Sinaj. (4. Mojžišova 10:29–32) Aj v kanaanskej krajine Keniti nejaký čas bývali so synmi Júdu. (Sudcovia 1:16) Hoci neskôr bývali uprostred Amalekitov a rôznych iných národov, zachovali si priateľské vzťahy s Izraelom. Preto mal Saul dobrý dôvod, aby Kenitov ušetril.
Poučenie pre nás:
9:21; 10:22, 27 Skromnosť a pokora, ktorú mal Saul na začiatku, keď sa stal kráľom, ho uchránila pred unáhleným konaním, keď nejakí „naničhodníci“ neuznali jeho kráľovské postavenie. Taký myšlienkový postoj je veľkou ochranou pred iracionálnymi skutkami.
12:20, 21 Nikdy nedovoľ, aby ťa „neskutočnosti“, napríklad dôvera v ľudí a vo vojenskú moc národov alebo modlárstvo, odvrátili od služby Jehovovi.
12:24 Kľúčom k tomu, aby sme si uchovali posvätnú bázeň pred Jehovom a slúžili mu celým srdcom, je ‚vidieť, aké veľké veci urobil‘ pre svoj ľud v staroveku i dnes.
13:10–14; 15:22–25, 30 Chráňme sa pred opovážlivosťou — či už sa prejavuje neposlušnými skutkami, alebo pyšným postojom. — Príslovia 11:2.
PASTIERSKY CHLAPEC JE VYBRATÝ ZA KRÁĽA
Samuel pomazáva za budúceho kráľa Dávida z kmeňa Júdu. Krátko nato Dávid jediným kameňom z praku zabíja filištínskeho obra Goliáta. Medzi Dávidom a Jonatánom vzniká priateľské puto. Saul ustanovuje Dávida nad svojimi bojovníkmi. Izraelské ženy reagujú na Dávidove mnohé víťazstvá piesňou: „Saul zrazil svoje tisíce, a Dávid svoje desaťtisíce.“ (1. Samuelova 18:7) Saul, zožieraný závisťou, sa Dávida snaží zabiť. Po troch Saulových útokoch Dávid utečie a skrýva sa.
Dávid v rokoch, keď žije ako utečenec, dvakrát ušetrí Saulovi život. V tomto období stretáva tiež krásnu Abigail, s ktorou sa nakoniec ožení. Keď Filištínci vytiahnu do boja proti Izraelu, Saul sa dopytuje Jehovu. Ale Jehova ho opustil a Samuel je mŕtvy. Saul sa v zúfalstve radí so špiritistickým médiom, no vypočuje si len to, že zahynie v boji proti Filištíncom. Saul je v tomto boji vážne zranený a jeho synovia sú zabití. Správa sa končí tým, že Saul zomiera ako kráľ, ktorý zlyhal. Dávid sa v tom čase ešte stále ukrýva.
Odpovede na biblické otázky:
16:14 — Aký zlý duch desil Saula? Zlý duch, ktorý Saula oberal o pokoj mysle, bol zlý sklon jeho mysle a srdca — jeho vnútorné nutkanie robiť zlo. Keď Jehova odňal Saulovi svojho svätého ducha, Saul tým stratil jeho ochranu a začal ho ovládať jeho vlastný zlý duch. Keďže Boh dovolil, aby jeho svätého ducha nahradil Saulov zlý duch, tento duch je označený ako „zlý duch od Jehovu“.
17:55 — Prečo sa Saul vzhľadom na 1. Samuelovu 16:17–23 pýtal, čím synom je Dávid? Saul sa nepýtal len na meno Dávidovho otca. Veľmi pravdepodobne chcel vedieť, aký muž je otcom chlapca, ktorému sa práve podaril taký významný čin — zabiť obra.
Poučenie pre nás:
16:6, 7 Nemali by sme dovoliť, aby nás ovplyvňoval vonkajší vzhľad iných, ani by sme nemali druhých unáhlene súdiť, ale snažme sa ich vidieť tak, ako ich vidí Jehova.
17:47–50 Aj my môžeme odvážne čeliť odporu či prenasledovaniu zo strany nepriateľov podobných Goliátovi, lebo „boj patrí Jehovovi“.
18:1, 3; 20:41, 42 Pravých priateľov možno nájsť medzi tými, ktorí milujú Jehovu.
21:12, 13 Jehova od nás očakáva, že v ťažkých životných situáciách budeme používať svoje myšlienkové schopnosti. Dal nám svoje inšpirované Slovo, ktoré nám umožňuje získať rozumnosť, poznanie a schopnosť premýšľať. (Príslovia 1:4) Máme aj pomoc ustanovených kresťanských starších.
24:6; 26:11 Dávid je vynikajúcim príkladom hlbokej úcty k Jehovovmu pomazanému!
25:23–33 Abigail je vzorom rozumnosti.
28:8–19 Zlí duchovia v snahe zviesť ľudí alebo im uškodiť môžu predstierať, že sú určitou osobou, ktorá zomrela. Musíme sa chrániť pred každou formou špiritizmu. — 5. Mojžišova 18:10–12.
30:23, 24 Toto rozhodnutie založené na 4. Mojžišovej 31:27 ukazuje, že Jehova si cení tých, ktorí vykonávajú podporné úlohy v zbore. Teda nech robíme čokoľvek, ‚pracujme na tom celou dušou ako pre Jehovu, a nie pre ľudí‘. — Kolosanom 3:23.
Čo je „lepšie ako obeť“?
Akú základnú pravdu vyzdvihujú skúsenosti Éliho, Samuela, Saula a Dávida? Je to táto zásada: „Poslúchať je lepšie ako obeť, venovať pozornosť lepšie ako tuk baranov; veď spurnosť je to isté ako hriech veštenia a tlačiť sa opovážlivo dopredu to isté ako používať zlovestnú moc a terafim.“ — 1. Samuelova 15:22, 23.
Máme veľkú výsadu zúčastňovať sa na celosvetovom diele kázania o Kráľovstve a robenia učeníkov. Keď Jehovovi obetujeme „mladé býky svojich perí“, musíme sa snažiť poslúchať pokyny, ktoré nám dáva cez svoje písané Slovo a pozemskú časť svojej organizácie. — Hozeáš 14:2; Hebrejom 13:15.
[Poznámka pod čiarou]
^ 3. ods. Polohu jednotlivých miest spomenutých v 1. Samuelovej pozri na stranách 18–19 v brožúre Navštívme „tú dobrú krajinu“, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.
[Obrázok na strane 23]
Prvý izraelský kráľ sa z pokorného a skromného vládcu zmenil na pyšného a opovážlivého panovníka
[Obrázok na strane 24]
Čím si môžeme byť istí, keď stojíme zoči-voči nepriateľom podobným Goliátovi?