Naše deti sú drahocenným dedičstvom

„Hľa, synovia sú dedičstvom od Jehovu; plod brucha je odmena.“ — ŽALM 127:3.

1. Ako došlo k tomu, že sa narodilo prvé dieťa?

ZAMYSLIME sa nad podivuhodnými vecami, ktoré Jehova Boh umožnil tým, ako stvoril prvého muža a ženu. Otec, Adam, i matka, Eva, prispeli kúskom samých seba a v Evinom lone sa vyvinul nový človek — prvé dieťa. (1. Mojžišova 4:1) Až do dnešných dní nás proces počatia a narodenia dieťaťa napĺňa úžasom a mnohí ho označujú za skutočný zázrak.

2. Prečo možno povedať, že to, čo sa deje v maternici tehotnej ženy, je zázrak?

² Po spojení matky a otca sa z oplodnenej bunky v matkinom tele asi za 270 dní vyvinie dieťa, ktoré tvoria bilióny buniek. Pôvodná bunka obsahuje informácie potrebné na vznik vyše 200 druhov buniek. Na základe tohto úžasného súboru informácií, ktorý presahuje ľudské chápanie, sa tvoria neuveriteľne zložité bunky, a to v správnom poradí a správnym spôsobom, aby mohol vzniknúť nový živý človek!

3. Prečo mnohí uvažujúci ľudia súhlasia s tým, že za narodenie nového živého človeka patrí zásluha Bohu?

³ Kto je podľa teba skutočným tvorcom dieťaťa? Je zrejmé, že je ním Ten, kto vytvoril samotný život. Biblický žalmista spieval: „Vedzte, že Jehova je Boh. To on nás urobil, a nie my sami.“ ​(Žalm 100:3) Rodičia, iste si uvedomujete, že vaše milované novorodeniatko nie je výsledkom vašich mimoriadnych schopností. Za to, že sa zázračným spôsobom vyvinie nový živý človek, možno ďakovať iba nekonečne múdremu Bohu. Uvažujúci ľudia už celé tisícročia pripisujú zásluhu za vznik dieťaťa v matkinom lone Vznešenému Stvoriteľovi. A čo vy? Patríte medzi nich? — Žalm 139:13–16.

4. Aký ľudský nedostatok nikdy nemožno pripísať Jehovovi?

⁴ Je však Jehova necitlivým Stvoriteľom, ktorý len uviedol do chodu biologický proces, pri ktorom môžu muži a ženy splodiť dieťa? Niektorí ľudia sú necitliví, ale Jehova taký nikdy nie je. (Žalm 78:38–40) V Žalme 127:3 čítame: „Hľa, synovia [i dcéry] sú dedičstvom od Jehovu; plod brucha je odmena.“ Zamyslime sa, čo je dedičstvo a čoho je prejavom.

Dedičstvo a odmena

5. V akom zmysle sú deti dedičstvom?

⁵ Dedičstvo je v podstate dar. Rodičia často dlho a tvrdo pracujú, aby zanechali svojim deťom dedičstvo. Môžu to byť peniaze, nehnuteľnosť alebo nejaký mimoriadne cenný majetok. V každom prípade je dedičstvo dôkazom lásky rodiča. Biblia hovorí, že Boh dal rodičom deti ako dedičstvo. Je to láskyplný dar od neho. Ak si rodičom, je z tvojho konania zjavné, že považuješ svoje deti za dar, ktorý ti Stvoriteľ vesmíru zveril do starostlivosti?

6. Z akého dôvodu Boh umožnil ľuďom mať deti?

 ⁶ Jehova dal ľuďom tento dar s tým cieľom, aby sa zem naplnila potomkami Adama a Evy. (1. Mojžišova 1:27, 28; Izaiáš 45:18) Nestvoril každého človeka osobitne, tak ako vytvoril milióny anjelov. (Žalm 104:4; Zjavenie 4:11) Boh sa rozhodol, že ľudí vytvorí so schopnosťou splodiť deti, ktoré budú v mnohých ohľadoch podobné svojim rodičom. Splodiť nového človeka a starať sa oňho je pre otca a matku obrovskou výsadou. Rodičia, ďakujete Jehovovi za to, že vám umožnil tešiť sa z tohto drahocenného dedičstva?

Poučenie z Ježišovho príkladu

7. Ako prejavil Ježiš na rozdiel od niektorých rodičov záujem o „ľudských synov“ a súcit k nim?

⁷ Žiaľ, nie všetci rodičia považujú deti za odmenu. Mnohí prejavujú svojim potomkom len málo súcitu. Takí rodičia nenapodobňujú postoj Jehovu ani jeho Syna. (Žalm 27:10; Izaiáš 49:15) Naproti tomu si všimnime, aký záujem mal o deti Ježiš. Biblia hovorí, že ešte skôr než prišiel na zem ako človek — keď bol mocným duchovným tvorom v nebesiach —, „sa veľmi tešil z ľudských synov“. (Príslovia 8:31, Rotherham) Mal takú veľkú lásku k ľuďom, že ochotne dal svoj život ako výkupné, aby sme mohli získať večný život. — Matúš 20:28; Ján 10:18.

8. V čom dal Ježiš dobrý príklad rodičom?

⁸ Počas svojho života na zemi dal Ježiš rodičom vynikajúci príklad. Zamyslime sa v čom. Ježiš si nachádzal čas na deti, aj keď bol veľmi zaneprázdnený a pod tlakom. Pozoroval ich, ako sa hrajú na trhovisku, a použil niektoré prejavy ich správania vo svojom vyučovaní. (Matúš 11:16, 17) Keď išiel posledný raz do Jeruzalema, vedel, že tam bude trpieť a bude zabitý. Preto keď mu ľudia prinášali malé deti, jeho učeníci, zrejme v snahe ochrániť ho pred ďalším stresom, chceli poslať deti preč. Ale Ježiš za to učeníkov pokarhal. Jeho slová ukazujú, že mal deti veľmi rád. Povedal: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne. Nepokúšajte sa ich zadržať.“ — Marek 10:13, 14.

9. Prečo to, čo robíme, môže byť ešte dôležitejšie, než to, čo hovoríme?

⁹ Z Ježišovho príkladu sa môžeme poučiť. Ako reagujeme, keď deti prídu za nami a my sme práve vtedy zaneprázdnení? Reagujeme tak ako Ježiš? Deti potrebujú, aby im rodičia venovali čas a pozornosť, tak ako to ochotne robil Ježiš. Samozrejme, dôležité sú aj slová ako „ľúbim ťa“. No skutky hovoria hlasnejšie než slová. Vaša láska sa neprejaví len slovami, ale ešte viac skutkami. Prejaví sa tým, že deťom budete venovať svoj čas a pozornosť a že sa budete o ne starať. No ani toto všetko ešte nemusí viesť k viditeľným výsledkom — aspoň nie tak rýchlo, ako by ste si želali. Bude si to od vás vyžadovať trpezlivosť. Túto vlastnosť sa môžeme naučiť prejavovať, keď budeme napodobňovať spôsob, akým Ježiš zaobchádzal so svojimi učeníkmi.

Ježišova trpezlivosť a láska

10. Ako Ježiš poučil svojich učeníkov o pokore a aké výsledky to spočiatku prinieslo?

¹⁰ Ježiš vedel, že jeho učeníci stále medzi sebou súperia o významné miesta. Jedného  dňa sa učeníkov po príchode do Kafarnaumu opýtal: „‚O čom ste sa cestou dohadovali?‘ Mlčali, lebo sa cestou medzi sebou dohadovali o tom, kto je väčší.“ Ježiš ich prísne nepokarhal, ale trpezlivo ich pomocou názorného príkladu poučil, aká dôležitá je pokora. (Marek 9:33–37) Prinieslo to žiaduce výsledky? Nie hneď. Asi o šesť mesiacov povedali Jakub a Ján svojej matke, aby im u Ježiša vyprosila významné postavenie v Kráľovstve. Ježiš opäť trpezlivo usmernil ich zmýšľanie. — Matúš 20:20–28.

11. a) Akú zvyčajnú službu ignorovali Ježišovi apoštoli po príchode do jednej hornej miestnosti? b) Čo urobil Ježiš a bolo jeho úsilie v tom čase úspešné?

¹¹ Onedlho prišiel Pesach roku 33 n. l. a Ježiš ho slávil v súkromí so svojimi apoštolmi. Keď prišli do jednej hornej miestnosti, nikto z 12 apoštolov sa nepodujal poslúžiť druhým a podľa zvyku im umyť zaprášené nohy — čo bola podradná práca sluhu alebo ženy v domácnosti. (1. Samuelova 25:41; 1. Timotejovi 5:10) Aký smutný musel byť Ježiš, keď videl, že jeho učeníkom ešte stále veľmi záleží na vysokom postavení! A tak každému z nich umyl nohy a potom ich vrúcne nabádal, aby podobne ako on slúžili druhým. (Ján 13:4–17) Poslúchli jeho radu? Biblia uvádza, že ešte v ten večer „vznikol... medzi nimi prudký spor o tom, ktorý z nich sa zdá byť najväčším“. — Lukáš 22:24.

12. Ako môžu rodičia pri výchove detí napodobňovať Ježiša?

¹² Keď vaše deti nereagujú na rady, zrejme viete pochopiť, ako sa asi cítil Ježiš. Všimnite si, že hoci apoštoli svoje nedostatky naprávali veľmi pomaly, Ježiš sa nevzdal. Jeho trpezlivosť nakoniec priniesla ovocie. (1. Jána 3:14, 18) Vy rodičia by ste mali napodobňovať Ježišovu lásku a trpezlivosť a nikdy sa nevzdať v úsilí vychovávať svoje deti.

13. Prečo by rodič nemal odbiť dieťa, ktoré za ním prišlo s nejakou otázkou?

¹³ Deti potrebujú cítiť, že rodičia ich milujú a zaujímajú sa o ne. Ježiš chcel vedieť, čo si jeho učeníci myslia, a tak počúval, keď mu kládli otázky. Pýtal sa ich, čo si myslia o rôznych veciach. (Matúš 17:25–27) Áno, k dobrému vyučovaniu patrí aj pozorné počúvanie a úprimný záujem. Rodič by nikdy nemal odbiť dieťa nevrlými slovami: „Neotravuj! Nevidíš, že teraz nemám čas?“ Ak rodič naozaj nemá čas, mal by dieťaťu povedať, že sa porozprávajú neskôr. Potom však musí svoje slovo dodržať. Tak bude dieťa cítiť, že rodič sa oň skutočne zaujíma, a ochotnejšie sa mu zverí.

14. Čo sa môžu rodičia naučiť od Ježiša o prejavovaní lásky deťom?

¹⁴ Je správne, aby rodičia prejavovali deťom lásku tým, že ich budú brať do náručia a objímať? Aj v tomto smere sa môžu poučiť od Ježiša. Biblia hovorí, že „bral deti do náručia, žehnal ich a kládol na ne ruky“.  (Marek 10:16) Čo myslíte, ako na to deti reagovali? Určite boli šťastné a boli k Ježišovi priťahované. Keď je medzi vami, rodičia, a vašimi deťmi úprimná náklonnosť a láska, deti budú ochotnejšie reagovať na vaše usmerňovanie i poučovanie.

Koľko času im venovať

15, 16. Aký je jeden populárny názor na výchovu detí a čo zjavne viedlo k jeho vzniku?

¹⁵ Niektorí spochybňujú tvrdenie, že deti potrebujú, aby im rodičia venovali veľa času a láskyplnej pozornosti. Jeden šikovne propagovaný názor na výchovu detí sa volá hodnotný čas. Podľa zástancov tohto názoru deti nepotrebujú, aby im rodičia venovali veľa času, ak je tá trocha času, ktorú s nimi strávia, zmysluplná, dobre premyslená a naplánovaná. Ale je tento názor naozaj dobrý? A vznikol s ohľadom na blaho detí?

¹⁶ Jeden pisateľ, ktorý sa rozprával s mnohými deťmi, postrehol, že „to, čo si najviac od svojich rodičov želajú, je viac času a nerozdelenej pozornosti“. Istý univerzitný profesor sa vyjadril: „Tento pojem [hodnotný čas] vznikol preto, lebo rodičia mali pocit viny. A tak si našli ospravedlnenie toho, že s deťmi trávia menej času.“ Teda koľko času by rodičia mali venovať svojim deťom?

17. Čo deti potrebujú od rodičov?

¹⁷ V Biblii sa nepíše, koľko času treba deťom venovať. No izraelskí rodičia boli povzbudzovaní k tomu, aby so svojimi deťmi hovorili, keď budú doma, keď pôjdu po ceste, keď si budú líhať i keď budú vstávať. (5. Mojžišova 6:7) To zjavne znamená, že rodičia by mali pôsobiť na svoje deti a poučovať ich neustále každý deň.

18. Ako Ježiš využíval príležitosti školiť svojich učeníkov a čo sa z toho môžu naučiť rodičia?

¹⁸ Ježiš úspešne školil svojich učeníkov, keď spolu jedli, cestovali i keď odpočívali. Tak využil každú príležitosť, ktorá sa mu na poučenie naskytla. (Marek 6:31, 32; Lukáš 8:1; 22:14) Podobne aj kresťanskí rodičia by mali pohotovo využívať každú príležitosť nadviazať a udržať si dobrú komunikáciu s deťmi a poučovať ich o Jehovových cestách.

Čo ich učiť a ako

19. a) Čo ešte musia robiť rodičia okrem toho, že deťom venujú čas? b) Čo predovšetkým majú rodičia učiť svoje deti?

¹⁹ Ak má byť výchova úspešná, nestačí s deťmi len tráviť čas alebo ich poučovať. Veľmi dôležité je, čo deti učíte. Všimnime si, ako Biblia poukazuje na to, o čom treba deti učiť: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem...  budeš... vštepovať svojmu synovi.“ Aké „slová“ majú rodičia učiť deti? Zjavne sú to slová uvedené v predchádzajúcom verši: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou.“ ​(5. Mojžišova 6:5–7) Ježiš povedal, že toto je najdôležitejšie zo všetkých Božích prikázaní. (Marek 12:28–30) Teda rodičia majú deti v prvom rade učiť o Jehovovi a vysvetľovať im, prečo len on je hodný toho, aby sme ho z celej duše milovali a boli mu bezvýhradne oddaní.

20. Čo mali rodičia v staroveku podľa Božieho príkazu učiť svoje deti?

²⁰ No „tieto slová“, ktoré majú rodičia učiť svoje deti, zahŕňajú viac ako len milovať Boha celým svojím ja. V predchádzajúcej kapitole 5. Mojžišovej vidíme, že Mojžiš zopakoval zákony, ktoré Boh napísal na kamenné tabuľky — Desať prikázaní. K týmto zákonom patril aj príkaz neklamať, nekradnúť, nezavraždiť a nescudzoložiť. (5. Mojžišova 5:11–22) Teda rodičia v staroveku boli nabádaní vštepovať svojim deťom morálne hodnoty. Podobne aj dnes kresťanskí rodičia musia svoje deti poučovať o týchto veciach, aby im pomohli získať bezpečnú a šťastnú budúcnosť.

21. Čo sa myslí pokynom „vštepovať“ Božie slovo deťom?

²¹ Všimnime si, že rodičom je tiež povedané, ako majú učiť deti „tieto slová“, čiže prikázania: „Budeš ich vštepovať svojmu synovi.“ Slovo preložené ako „vštepovať“ znamená „učiť a ovplyvňovať častým opakovaním a napomínaním: vtláčať alebo vrývať do pamäti“. Teda Boh rodičom vlastne hovorí, že by si mali vytvoriť plánovaný program biblického poučovania, ktorého cieľom bude vštepiť duchovné veci do mysle detí.

22. Ako mali izraelskí rodičia poučovať svoje deti a čo to znamenalo?

 ²² Takýto plánovaný program si vyžaduje od rodičov iniciatívu. Biblia hovorí: „Uviažeš si [„tieto slová“, čiže Božie prikázania] ako znamenie na ruku a budú ti slúžiť ako páska na čele medzi očami; a napíšeš ich na zárubne svojho domu a na svoje brány.“ ​(5. Mojžišova 6:8, 9) To neznamená, že rodičia mali doslova napísať Božie zákony na zárubne dverí a na brány, priviazať ich odpisy deťom na ruky či pripevniť im ich medzi oči. Zmysel tohto pokynu je v tom, že rodičia majú svojim deťom stále pripomínať Božie učenie. Majú poučovať svoje deti pravidelne a neustále, aby mali Božie učenie stále pred očami.

23. Čo sa bude rozoberať na štúdiu budúci týždeň?

²³ O akých mimoriadne dôležitých veciach by rodičia mali poučovať svoje deti? Prečo je dnes životne dôležité učiť a školiť deti, aby sa vedeli chrániť? Akú pomoc majú dnes k dispozícii rodičia, ktorí chcú dobre vyučovať svoje deti? Tieto a ďalšie otázky, ktoré zaujímajú mnohých rodičov, bude rozoberať nasledujúci článok.

Ako by si odpovedal?

• Prečo by rodičia mali považovať svoje deti za niečo drahocenné?

• Čo sa môžu rodičia aj iní naučiť od Ježiša?

• Koľko času by rodičia mali venovať svojim deťom?

• Čo treba učiť deti a ako by malo také učenie prebiehať?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 10]

Čo sa môžu rodičia naučiť z Ježišovho spôsobu vyučovania?

[Obrázky na strane 11]

Kedy a ako mali izraelskí rodičia učiť svoje deti?

[Obrázky na strane 12]

Rodičia by mali deťom stále pripomínať Božie učenie