Otázky čitateľov

Môže dať kresťan štátnemu zamestnancovi peňažný alebo iný dar za jeho služby, alebo by to bolo považované za úplatkárstvo?

Nech kresťania žijú kdekoľvek, snažia sa uplatňovať praktickú múdrosť pri riešení miestnych situácií a pamätajú na to, že to, čo je prijateľné a zákonné v jednej krajine, môže byť úplne neprijateľné a nezákonné v inej. (Príslovia 2:6–9) Samozrejme, kresťan by mal vždy pamätať na to, že každý, kto chce byť „hosťom v [Jehovovom] stane“, sa musí strániť úplatkárstva. — Žalm 15:1, 5; Príslovia 17:23.

Čo je úplatkárstvo? Podľa diela The World Book Encyclopedia „úplatkárstvo znamená dať alebo ponúknuť niečo hodnotné... osobe v zodpovednom postavení, ktorá za to poruší svoju povinnosť alebo zákon v prospech darcu“. Preto bez ohľadu na to, kde človek žije, je úplatkárstvom dať peňažný alebo iný dar sudcovi či policajtovi, aby prekrútil právo, alebo inšpektorovi, aby prehliadol nejaký nedostatok či porušenie zákona. Takisto je úplatkárstvom, ak človek dá dar, aby bol uprednostnený, napríklad aby bol posunutý vyššie na zozname čakateľov alebo aby mohol predbehnúť iných stojacich v rade. Takéto konanie by prezrádzalo nedostatok lásky. — Matúš 7:12; 22:39.

Je to však úplatkárstvo, keď niekto dá peňažný alebo iný dar povedzme úradníkovi, aby si zaobstaral zákonnú službu alebo aby sa vyhol nespravodlivému zaobchádzaniu? Napríklad v niektorých krajinách môžu byť úradníci neochotní zapísať deti do školy, prijať niekoho do nemocnice či opečiatkovať imigračné dokumenty, pokiaľ nedostanú dar. Alebo môžu odkladať spracovanie prihlášok na obnovenie licencií a povolení.

Zvyk dávať dary a všeobecný postoj, ktorý sa k nemu zaujíma, môže byť v každej krajine iný. Tam, kde sú takéto dary zvykom alebo sú očakávané, to môžu niektorí kresťania vnímať tak, že kým neporušujú zákon, neporušujú ani biblické zásady, keď dávajú dar úradníkovi, aby vykonal svoju povinnosť. V niektorých krajinách môžu ľudia považovať také poplatky za dar, ktorý štátnemu zamestnancovi dopĺňa nízky príjem. Pamätajme však, že je rozdiel medzi dávaním daru za vykonanie zákonnej služby a ponúkaním úplatku za vykonanie nezákonnej láskavosti.

Na druhej strane, niektorí Jehovovi svedkovia pri podávaní zákonných žiadostí odmietli dať dar inšpektorom, colníkom alebo iným aj tam, kde je to zvykom. Keďže svedkovia sú vo svojom okolí známi tým, že sa riadia svojím svedomím a sú čestní, niekedy dostanú to, čo väčšina ľudí dosiahne iba za peniaze. — Príslovia 10:9; Matúš 5:16.

Aby sme to zhrnuli, každý služobník Jehovu by sa mal rozhodnúť sám, či ponúkne dar, aby mu bola poskytnutá zákonná služba alebo aby sa vyhol nespravodlivému zaobchádzaniu. Nadovšetko by sa mal snažiť o spôsob konania, ktorý nenaruší jeho čisté svedomie, ktorý neprináša žiadnu pohanu na Jehovovo meno a ktorý nepotkýna druhých. — Matúš 6:9; 1. Korinťanom 10:31–33; 2. Korinťanom 6:3; 1. Timotejovi 1:5.