Urobme Jehovu svojím Bohom

V BIBLICKÝCH časoch sa niektorí ľudia tešili z takého blízkeho vzťahu s Jehovom, že bol nazývaný ich Bohom. Napríklad v Písmach je Jehova opísaný ako „Boh Abrahámov“, „Boh Dávida“ a „Boh Eliáša“. — 1. Mojžišova 31:42; 2. Kráľov 2:14; 20:5.

Ako nadobudol každý z týchto mužov blízky vzťah k Bohu? Čo sa môžeme od nich naučiť, aby sme si tiež mohli vybudovať a zachovať silný osobný vzťah k Stvoriteľovi?

Abrahám „uveril Jehovovi“

Abrahám bol prvým človekom, o ktorom sa v Biblii píše, že uveril Jehovovi. Vďaka viere, ktorá bola Abrahámovou význačnou vlastnosťou, získal Božie schválenie. Tešil sa dokonca z takej priazne u Jehovu, že Stvoriteľ sa Mojžišovi neskôr predstavil ako „Boh Abrahámov“ a Boh jeho syna a vnuka, Izáka a Jakoba. — 1. Mojžišova 15:6; 2. Mojžišova 3:6.

Ako si Abrahám rozvinul takú vieru v Boha? V prvom rade si ju budoval na pevnom základe. Je možné, že o Jehovových cestách ho vyučoval Noachov syn Sem, očitý svedok Božích skutkov záchrany. Sem bol živým svedectvom toho, že Jehova „Noacha, zvestovateľa spravodlivosti, zachoval v bezpečí so siedmimi inými, keď uviedol potopu na svet bezbožných ľudí“. (2. Petra 2:5) Abrahám sa od Sema mohol naučiť, že keď raz Jehova niečo sľúbi, istotne sa to splní. V každom prípade, keď sám Abrahám dostal sľub od Boha, radoval sa a vedomie, že tento sľub sa určite splní, malo významný vplyv na jeho spôsob života.

Keď už Abrahámova viera mala pevný základ, ďalej ju posilňovali skutky. Apoštol Pavol napísal: „Vierou Abrahám, keď bol povolaný, poslúchol a vyšiel na miesto, ktoré mal dostať do dedičstva. Vyšiel, hoci nevedel, kam ide.“ ​(Hebrejom 11:8) Tento skutok poslušnosti prehĺbil Abrahámovu vieru, o ktorej písal učeník Jakub: „Vidíš, že jeho viera pôsobila spolu s jeho skutkami a jeho vieru zdokonalili jeho skutky.“ — Jakub 2:22.

Okrem toho Jehova dovolil, aby bola Abrahámova viera vyskúšaná, vďaka čomu sa ešte viac upevnila. Pavol ďalej povedal: „Vierou Abrahám, keď bol skúšaný, akoby obetoval Izáka.“ Skúšky prečisťujú a posilňujú vieru, a tým sa stáva ‚omnoho hodnotnejšou ako zlato‘. — Hebrejom 11:17; 1. Petra 1:7.

 Hoci sa Abrahám nedožil splnenia všetkého, čo Boh sľúbil, mal radosť, keď videl, ako iní nasledujú jeho príklad. Jeho manželka Sára a traja ďalší členovia jeho rodiny — Izák, Jakob a Jozef — sú v Biblii takisto chválení za vynikajúcu vieru. — Hebrejom 11:11, 20–22.

Viera podobná Abrahámovej dnes

Viera je nevyhnutná pre každého, kto túži urobiť Jehovu svojím Bohom. „Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu],“ napísal Pavol. (Hebrejom 11:6) Ako si môže služobník Boha dnes vybudovať silnú vieru podobnú Abrahámovej?

Tak ako to bolo v Abrahámovom prípade, aj naša viera musí byť postavená na pevnom základe. Najlepší spôsob, ako to docieliť, je pravidelne sa venovať štúdiu Biblie a biblických publikácií. Ak si budeme čítať Bibliu a rozjímať o tom, čo čítame, môže nás to uistiť, že Božie sľuby sa stanú realitou. To nás potom podnieti, aby sme menili svoj spôsob života na základe tohto spoľahlivého očakávania. Naša viera je ďalej posilňovaná skutkami poslušnosti, ku ktorým patrí účasť na zvestovateľskom diele a na kresťanských zhromaždeniach. — Matúš 24:14; 28:19, 20; Hebrejom 10:24, 25.

Naša viera bude určite vyskúšaná — možno odporom, vážnou chorobou, smrťou milovanej osoby alebo niečím iným. Ak zostávame verní Jehovovi napriek skúškam, obohacuje to našu vieru a tá získava väčšiu hodnotu než zlato. Či sa už dožijeme splnenia všetkých Božích sľubov, alebo nie, viera nás priblíži k Jehovovi. Navyše náš príklad povzbudí iných, aby napodobňovali našu vieru. (Hebrejom 13:7) Tak to bolo v prípade Ralpha, ktorý si všímal a napodobňoval vieru svojich rodičov. Vysvetľuje:

„Keď som býval doma, rodičia nás všetkých povzbudzovali, aby sme skoro ráno vstali a prečítali si spolu Bibliu. Takto sme si prečítali celú Bibliu.“ Ralph si stále číta Bibliu každé ráno a to mu umožňuje začať deň príjemným spôsobom. Každý týždeň tiež chodieval s otcom do služby. „Vtedy som sa naučil vykonávať opätovné návštevy a viesť domáce biblické štúdiá.“ Ralph teraz slúži ako dobrovoľník v jednej z odbočiek Jehovových svedkov v Európe. To je nádherná odmena za vieru jeho rodičov!

Muž príjemný Jehovovmu srdcu

Dávid, ktorý sa narodil asi 900 rokov po Abrahámovi, je pozoruhodnou postavou medzi Jehovovými služobníkmi, ktorí sú spomenutí v Písmach. O tom, prečo si Jehova zvolil Dávida za budúceho kráľa, prorok Samuel napísal: „Jehova si istotne nájde muža príjemného svojmu srdcu.“ Vzťah medzi Jehovom a Dávidom bol taký blízky, že prorok Izaiáš neskôr rozprával kráľovi Ezechiášovi o ‚Jehovovi, Bohu tvojho predka Dávida‘. — 1. Samuelova 13:14; 2. Kráľov 20:5; Izaiáš 38:5.

Hoci bol Dávid príjemný Jehovovmu srdcu, v určitých chvíľach sa nechal uniesť svojimi túžbami. Trikrát sa dopustil vážnych chýb: Dovolil, aby bola truhla zmluvy nevhodne prenášaná, keď ju niesli do Jeruzalema; dopustil sa cudzoložstva s Bat-šebou a dal usmrtiť jej manžela Urijaha; a nariadil  sčítanie izraelského a judského ľudu, ktoré Jehova neprikázal. Pri každej z týchto príležitostí Dávid prekročil Boží Zákon. — 2. Samuelova 6:2–10; 11:2–27; 24:1–9.

Keď však boli Dávidovi vyčítané hriechy, prijal za ne zodpovednosť a nepresúval vinu na iných. Priznal, že prenášanie truhly nebolo vhodne zariadené, a dodal, že „ho [Jehovu] nehľadali podľa zvyku“. Keď prorok Nátan odhalil Dávidovo cudzoložstvo, Dávid odpovedal slovami: „Zhrešil som proti Jehovovi.“ A len čo si Dávid uvedomil pochabosť sčítania ľudu, priznal: „Veľmi som zhrešil v tom, čo som urobil.“ Dávid sa kajal zo svojich hriechov a zachoval si blízky vzťah k Jehovovi. — 1. Paralipomenon 15:13; 2. Samuelova 12:13; 24:10.

Keď sa dopustíme chyby

Dávidov príklad je nám povzbudením, keď sa snažíme urobiť Jehovu svojím Bohom. Ak bol muž, ktorý bol veľmi príjemný Jehovovmu srdcu, schopný takých vážnych hriechov, nemali by sme zúfať, ak sa napriek svojim najlepším snahám občas dopúšťame chýb alebo aj veľkých previnení. (Kazateľ 7:20) Môže nás utešiť fakt, že keď Dávid robil pokánie, bolo mu odpustené. To sa pred niekoľkými rokmi stalo aj Uwemu. *

Uwe slúžil ako starší v jednom zbore Jehovových svedkov. Pri jednej príležitosti podľahol nesprávnym túžbam a dopustil sa nemravnosti. Spočiatku si to Uwe, presne tak ako kráľ Dávid, chcel nechať pre seba a dúfal, že Jehova prehliadne jeho previnenie. Nakoniec ho však tak veľmi trápilo svedomie, že sa priznal spolustaršiemu a boli podniknuté kroky, aby sa zotavil zo svojej duchovnej katastrofy.

Uwe sa kajal zo svojich hriechov a zachoval si blízky vzťah k Jehovovi a k zboru. Bol veľmi vďačný za pomoc, ktorú dostal, a o niekoľko týždňov napísal starším list, v ktorom vyjadril svoje úprimné a hlboké ocenenie za poskytnutú pomoc. „Pomohli ste mi očistiť Jehovovo meno od pohany,“ napísal. Uwe si dokázal udržať vzťah s Jehovom a časom bol v tom istom zbore znovu vymenovaný do zodpovedného postavenia.

„Človek s pocitmi, ako sú naše“

Eliáš, ktorý žil v storočí po Dávidovi, bol jedným z popredných prorokov Izraela. Bol zástancom pravého uctievania v období, keď bolo rozšírené úplatkárstvo a nemravnosť, a nikdy nezakolísal vo svojej oddanosti Jehovovi. Nie div, že jeho nástupca, Elizeus, raz nazval Jehovu ‚Bohom Eliáša‘! — 2. Kráľov 2:14.

No Eliáš nebol nejaký nadčlovek. Jakub napísal: „Eliáš bol človek s pocitmi, ako sú naše.“ ​(Jakub 5:17) Napríklad po tom, čo uctievatelia Baala v Izraeli utrpeli z rúk Eliáša bolestnú prehru, sa mu kráľovná Jezábel vyhrážala smrťou. Ako na to Eliáš zareagoval? Dostal strach a utiekol do pustatiny. Keď tam sedel pod kručinou, nariekal: „Už dosť! Teraz odním moju dušu, Jehova, lebo nie som o nič lepší ako moji predkovia.“ Už nechcel byť prorokom, ale túžil zomrieť. — 1. Kráľov 19:4.

Jehova však prejavil pochopenie voči Eliášovým pocitom. Posilnil ho a uistil, že nie je sám, keďže v krajine boli aj ďalší, ktorí boli verní pravému uctievaniu. Okrem toho Jehova Eliášovi stále dôveroval a mal preňho prácu. — 1. Kráľov 19:5–18.

Eliášov emocionálny zmätok neznamenal, že stratil Božiu priazeň. Asi o 1000 rokov bol Ježiš Kristus premenený pred Petrom, Jakubom a Jánom. Koho Jehova vybral, aby sa spolu s Ježišom zjavil vo videní? Mojžiša a Eliáša. (Matúš 17:1–9) Jehova zjavne považoval Eliáša za príkladného proroka. Hoci  Eliáš bol iba ‚človekom s pocitmi, ako sú naše‘, Boh si vážil jeho tvrdú prácu v obnovovaní pravého uctievania a v posväcovaní jeho mena.

Náš emocionálny zápas

Služobníci Jehovu dnes môžu byť niekedy skľúčení alebo môžu pociťovať úzkosť. Je teda útechou vedieť, že Eliáš zažíval rovnaké pocity! A je veľmi utešujúce, že tak ako Jehova rozumel Eliášovým pocitom, rozumie aj nášmu emocionálnemu zápasu. — Žalm 103:14.

Na jednej strane milujeme Boha a našich blížnych a túžime byť súčasťou Jehovovho diela zvestovania dobrého posolstva o Kráľovstve. Na druhej strane nás môže sklamať, keď ľudia nereagujú na naše kázanie, alebo nás môžu znepokojovať vyhrážky nepriateľov pravého uctievania. Ale tak ako Jehova vyzbrojil Eliáša, aby mohol pokračovať, vyzbrojuje aj svojich služobníkov dnes. Pouvažujme napríklad nad prípadom Herberta a Gertrud.

Herbert a Gertrud boli pokrstení ako Jehovovi svedkovia v Lipsku, bývalej Nemeckej demokratickej republike, v roku 1952. Život bol vtedy pre služobníkov Boha náročný, pretože ich zvestovateľská činnosť bola zakázaná. Aké mal Herbert pocity pri zvestovaní z domu do domu?

„Niekedy sme mali veľké obavy. Keď sme šli z domu do domu, nevedeli sme, či sa zrazu neobjaví polícia a nezatkne nás.“ Čo pomohlo Herbertovi a iným, aby prekonali svoj strach? „Veľa sme sa venovali osobnému štúdiu Biblie. A Jehova nám dal silu pokračovať v našom kázaní.“ Herbert vo zvestovateľskom diele zažil množstvo skúseností, ktoré ho posilnili — a aj pobavili.

Raz stretol jednu ženu v strednom veku, ktorá prejavila záujem o Bibliu. Keď sa o pár dní vrátil, bol prítomný aj mladý muž a počúval ich rozhovor. Po niekoľkých minútach Herbert zbadal niečo, z čoho ho striaslo. Na stoličke v rohu miestnosti bola policajtská čiapka. Patrila tomu mladému mužovi, ktorý bol zjavne policajtom a bol odhodlaný Herberta zatknúť.

„Vy ste Jehovov svedok!“ vykríkol mladý muž. „Ukážte mi svoj občiansky preukaz.“ Herbert mu ho podal. Potom sa udialo niečo nečakané. Žena sa obrátila k policajtovi a varovala ho: „Ak sa tomuto Božiemu mužovi niečo stane, v tomto dome už nebudeš vítaný.“

Mladý muž na chvíľu zaváhal, vrátil občiansky preukaz Herbertovi a dovolil mu odísť. Herbert sa neskôr dozvedel, že policajt dvoril dcére tej ženy. Očividne si myslel, že bude preňho lepšie, ak bude ďalej dvoriť dievčaťu, než aby zatkol Herberta.

Urobme Jehovu svojím Bohom

Čo sa môžeme z týchto skúseností naučiť? Tak ako Abrahám musíme mať silnú vieru v Jehovove sľuby. Tak ako Dávid by sme sa mali obrátiť k Jehovovi a úprimne sa kajať, keď sa dopustíme chyby. A tak ako Eliáš by sme sa mali spoliehať na Jehovu, že nám dá silu v časoch tiesne. Ak to budeme robiť, môžeme urobiť Jehovu svojím Bohom teraz a na celú večnosť, keďže Jehova je ‚živý Boh, ktorý je Záchrancom ľudí každého druhu, zvlášť verných‘. — 1. Timotejovi 4:10.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 25]

Skutky poslušnosti prehĺbili Abrahámovu vieru

[Obrázok na strane 26]

Keď hrešíme, mali by sme sa kajať tak ako Dávid

[Obrázok na strane 28]

Tak ako Jehova rozumel Eliášovým pocitom, rozumie aj našim