Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dôveruj Jehovovmu Slovu

Dôveruj Jehovovmu Slovu

Dôveruj Jehovovmu Slovu

„Dôveroval [som] tvojmu slovu.“ — ŽALM 119:42.

1. Čo vieš povedať o totožnosti a postoji pisateľa 119. žalmu?

SKLADATEĽ 119. žalmu si vážil Jehovovo slovo. Tento žalm možno zložil judský princ Ezechiáš. Pocity vyjadrené v tejto inšpirovanej piesni sú v súlade s postojom Ezechiáša, ktorý sa počas panovania v Judsku „stále... pridržiaval Jehovu“. (2. Kráľov 18:3–7) Jedno je isté: skladateľ tohto žalmu si uvedomoval svoje duchovné potreby. — Matúš 5:3.

2. Čo je témou 119. žalmu a ako je táto pieseň napísaná?

Kľúčovou myšlienkou 119. žalmu je hodnota Božieho slova, čiže posolstva. * Pravdepodobne preto, aby sa táto pieseň ľahšie pamätala, ju pisateľ usporiadal podľa abecedy. Jej 176 veršov sa začína postupne všetkými písmenami hebrejskej abecedy. V pôvodnej hebrejčine mal žalm 22 strof a každá strofa osem riadkov, ktoré sa začínali tým istým písmenom. Tento žalm sa zmieňuje o Božom slove, zákone, pripomienkach, cestách, nariadeniach, predpisoch, prikázaniach, sudcovských rozhodnutiach, výrokoch a ustanoveniach. V tomto i nasledujúcom článku budeme rozoberať 119. žalm podľa presného prekladu hebrejského biblického textu. Úvaha o skúsenostiach Jehovových služobníkov z minulosti a súčasnosti by mala posilniť naše ocenenie pre túto pieseň inšpirovanú Bohom a podnietiť nás k väčšej vďačnosti za Božie písané Slovo, Bibliu.

Poslúchajme Božie slovo a buďme šťastní

3. Čo znamená byť bezúhonný? Uveď príklad.

Pravé šťastie závisí od toho, či chodíme v Božom zákone. (Žalm 119:1–8) Ak to budeme robiť, Jehova nás bude považovať za takých, ktorí „sú bezúhonní na svojej ceste“. (Žalm 119:1) Byť bezúhonný alebo bezchybný neznamená byť dokonalý, ale znamená to snažiť sa konať vôľu Jehovu Boha. Noach sa prejavil „medzi svojimi súčasníkmi ako bezchybný“, ako muž, ktorý „chodil s pravým Bohom“. Tento verný patriarcha a jeho rodina prežili potopu, pretože žili spôsobom, ktorý im vytýčil Jehova. (1. Mojžišova 6:9; 1. Petra 3:20) Podobne aj naše prežitie konca tohto sveta závisí od toho, či ‚pozorne dodržiavame Božie nariadenia‘, a tak konáme jeho vôľu. — Žalm 119:4.

4. Od čoho závisí naše šťastie a úspech?

Jehova nás nikdy neopustí, ak ‚ho budeme chváliť v priamosti srdca a dodržiavať jeho predpisy‘. (Žalm 119:7, 8) Boh neopustil izraelského vodcu Jozuu, ktorý uplatnil radu ‚čítať si knihu zákona vo dne i v noci, aby tak mohol konať všetko, čo je v nej napísané‘. Vďaka tomu bol úspešný a konal múdro. (Jozua 1:8) Jozua aj na sklonku svojho života stále chválil Boha a mohol Izraelitom pripomenúť: „Vy dobre viete celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nezlyhalo ani jediné slovo zo všetkých dobrých slov, ktoré vám hovoril Jehova, váš Boh.“ ​(Jozua 23:14) Rovnako ako to bolo v prípade Jozuu a pisateľa 119. žalmu, aj my môžeme nájsť šťastie a úspech vtedy, keď chválime Jehovu a dôverujeme jeho slovu.

Jehovovo slovo nás očisťuje

5. a) Vysvetli, ako si možno zachovať duchovnú čistotu. b) Akú pomoc môže dostať mladý človek, ktorý vážne zhrešil?

Môžeme byť duchovne čistí, ak zostávame na stráži podľa Božieho slova. (Žalm 119:9–16) To platí aj vtedy, keď rodičia pre nás nie sú dobrým príkladom. Hoci Ezechiášov otec bol modlár, Ezechiáš ‚očistil svoj chodník‘, zrejme od pohanských vplyvov. Čo ak dnes nejaký mladý človek, ktorý slúži Bohu, vážne zhreší? Pokánie, modlitba, pomoc rodičov a láskyplná podpora kresťanských starších mu môže pomôcť, aby bol ako Ezechiáš a ‚očistil svoj chodník a zostal na stráži‘. — Jakub 5:13–15.

6. Ktoré ženy ‚očistili svoj chodník a zostali na stráži podľa Božieho slova‘?

Hoci Rachab a Rút žili dávno pred napísaním 119. žalmu, ‚očistili svoj chodník‘. Rachab bola kanaanskou prostitútkou, ale vďaka svojej viere sa stala známou ako ctiteľka Jehovu. (Hebrejom 11:30, 31) Moábčanka Rút opustila vlastných bohov a slúžila Jehovovi a dodržiavala Zákon daný Izraelu. (Rút 1:14–17; 4:9–13) Obe tieto neizraelské ženy ‚zostali na stráži podľa Božieho slova‘ a mali úžasnú výsadu stať sa pramatkami Ježiša Krista. — Matúš 1:1, 4–6.

7. Prečo možno povedať, že Daniel a traja mladí Hebreji dali znamenitý príklad v zachovaní si duchovnej čistoty?

7 „Sklon ľudského srdca je zlý od jeho mladosti“, ale mladí ľudia môžu kráčať po čistom chodníku dokonca aj v tomto skazenom svete, ktorý ovláda Satan. (1. Mojžišova 8:21; 1. Jána 5:19) Daniel a traja mladí Hebreji vo vyhnanstve v Babylone ‚zostali na stráži podľa Božieho slova‘. Napríklad sa neznečistili „kráľovými lahôdkami“. (Daniel 1:6–10) Babylončania jedli nečisté zvieratá, ktoré mojžišovský Zákon zakazoval. (3. Mojžišova 11:1–31; 20:24–26) Nebolo u nich zvykom nechať zabité zvieratá vykrvácať a to, že jedli také nevykrvácané mäso, bolo porušením Božieho zákona o krvi. (1. Mojžišova 9:3, 4) Nie div, že štyria Hebreji nechceli jesť z kráľových lahôdok! Títo zbožní mladí ľudia si zachovali duchovnú čistotu, a tak nám dali znamenitý príklad.

Božie slovo nám pomáha zostať vernými

8. Aký postoj a poznanie musíme mať, ak chceme chápať a uplatňovať Boží zákon?

Keď chceme zostať verní Jehovovi, je dôležité, aby sme mali radi Božie slovo. (Žalm 119:17–24) Ak sme ako inšpirovaný žalmista, budeme túžiť po tom, aby sme chápali „obdivuhodné veci“ Božieho zákona. Budeme stále ‚túžiť po Jehovových sudcovských rozhodnutiach‘ a ‚budeme mať radi jeho pripomienky‘. (Žalm 119:18, 20, 24) Ak sme oddaní Jehovovi iba krátky čas, ‚rozvíjame si túžbu po nefalšovanom mlieku, ktoré patrí k slovu‘? (1. Petra 2:1, 2) Musíme rozumieť základným biblickým náukám, aby sme mohli lepšie chápať a uplatňovať Boží zákon.

9. Ako by sme mali reagovať, keď vznikne rozpor medzi Božím zákonom a tým, čo od nás žiadajú ľudia?

I keď máme radi Božie pripomienky, čo ak z nejakého dôvodu proti nám hovoria „kniežatá“? (Žalm 119:23, 24) Dnes sa nás ľudia s autoritou často snažia prinútiť, aby sme ľudské zákony povýšili nad Boží zákon. Čo urobíme, ak sa od nás žiada niečo, čo je v rozpore s Božou vôľou? Láska k Božiemu slovu nám pomôže, aby sme zostali Jehovovi verní. Tak ako prenasledovaní apoštoli Ježiša Krista povieme: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.

10, 11. Uveď príklad, ako si aj za tých najnáročnejších okolností môžeme zachovať rýdzosť.

10 Jehovovi môžeme zostať verní aj za tých najnáročnejších okolností. (Žalm 119:25–32) Ak máme zostať rýdzi voči Bohu, musíme byť učenliví a musíme sa vrúcne modliť, aby nás vyučoval. Musíme si tiež vybrať „cestu vernosti“. — Žalm 119:26, 30.

11 Ezechiáš, ktorý zrejme napísal 119. žalm, si vybral „cestu vernosti“. Vybral si ju napriek tomu, že bol obklopený falošnými ctiteľmi a členovia kráľovského dvora sa mu možno vysmievali. Je veľmi pravdepodobné, že táto situácia spôsobila, že ‚jeho duša nespala pre zármutok‘. (Žalm 119:28) Ale Ezechiáš dôveroval Bohu, bol dobrým kráľom a „konal to, čo bolo správne v Jehovových očiach“. (2. Kráľov 18:1–5) Keď sa budeme spoliehať na Boha, aj my môžeme vytrvať v skúškach a zachovať si rýdzosť. — Jakub 1:5–8.

Jehovovo slovo nám dodáva odvahu

12. Ako my osobne môžeme uplatniť Žalm 119:36, 37?

12 Ak sa necháme viesť Božím slovom, dodá nám to odvahu, aby sme zvládli skúšky, ktoré prináša život. (Žalm 119:33–40) Pokorne vyhľadávame príležitosti, ako získať poučenie od Jehovu, aby sme mohli dodržiavať jeho zákon „celým srdcom“. (Žalm 119:33, 34) Žiadame Boha tak ako žalmista: „Nakloň moje srdce k svojim pripomienkam, a nie k zisku“, teda k nepoctivému zisku. (Žalm 119:36) Rovnako ako apoštol Pavol, i my sa ‚správame vo všetkom poctivo‘. (Hebrejom 13:18) Ak od nás zamestnávateľ chce, aby sme urobili niečo nečestné, musíme pozbierať odvahu, aby sme sa držali Božích pokynov — a Jehova také konanie vždy požehná. Pomáha nám, aby sme držali pod kontrolou všetky zlé sklony. Preto sa modlime: „Daj prejsť mojim očiam pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné.“ ​(Žalm 119:37) Nikdy by sme sa nechceli pozerať na nejakú bezcennú vec, ktorú Boh nenávidí, ako na niečo žiaduce. (Žalm 97:10) To nás okrem iného podnecuje, aby sme sa vyhýbali pornografii a špiritizmu. — 1. Korinťanom 6:9, 10; Zjavenie 21:8.

13. Ako prenasledovaní Ježišovi učeníci dostali odvahu na to, aby smelo vydávali svedectvo?

13 Presné poznanie Božieho slova nám dáva smelosť, aby sme odvážne zvestovali. (Žalm 119:41–48) A my naozaj potrebujeme odvahu, aby sme ‚odpovedali tomu, kto nás haní‘. (Žalm 119:42) Občas môžeme byť v podobnej situácii ako prenasledovaní Ježišovi učeníci, ktorí sa modlili: „Jehova... daj, nech tvoji otroci stále hovoria tvoje slovo s celou smelosťou.“ A výsledok? „Všetci boli naplnení svätým duchom a smelo hovorili Božie slovo.“ Ten istý Zvrchovaný Pán aj nám dáva odvahu, aby sme smelo hovorili jeho slovo. — Skutky 4:24–31.

14. Čo nám pomáha, aby sme svedčili odvážne ako Pavol?

14 Ak si ceníme „slovo pravdy“ a ‚stále dodržiavame Boží zákon‘, budeme mať odvahu bez rozpakov vydávať svedectvo. (Žalm 119:43, 44) Usilovné štúdium Božieho písaného Slova nás vyzbrojuje, aby sme ‚hovorili o jeho pripomienkach pred kráľmi‘. (Žalm 119:46) Modlitba a Jehovov duch nám tiež pomôžu, aby sme vhodným spôsobom povedali správne veci. (Matúš 10:16–20; Kolosanom 4:6) Pavol odvážne hovoril o Božích pripomienkach vládcom v prvom storočí. Napríklad vydával svedectvo rímskemu miestodržiteľovi Félixovi „o viere v Krista Ježiša“. (Skutky 24:24, 25) Pavol svedčil aj pred miestodržiteľom Festom a kráľom Agrippom. (Skutky 25:22–26:32) S Jehovovou podporou môžeme byť aj my odvážnymi svedkami, ktorí sa nikdy ‚nehanbia za dobré posolstvo‘. — Rimanom 1:16.

Božie Slovo nás utešuje

15. Ako nám môže Božie Slovo priniesť útechu, keď sa nám iní vysmievajú?

15 Jehovovo Slovo nám poskytuje nevyčerpateľnú útechu. (Žalm 119:49–56) Sú chvíle, keď zvlášť potrebujeme útechu. Hoci odvážne hovoríme ako svedkovia Jehovu, „opovážlivci“ — tí, ktorí opovážlivo konajú proti Bohu — sa nám niekedy ‚vysmievajú do krajnosti‘. (Žalm 119:51) Počas modlitby si však môžeme spomenúť na pozitívne veci z Božieho Slova, a tak ‚nachádzame útechu‘. (Žalm 119:52) Pri úpenlivej prosbe si môžeme spomenúť na biblický zákon alebo zásadu, ktorá nás uteší a dodá nám odvahu potrebnú v náročnej situácii.

16. Čo Boží služobníci odmietli urobiť napriek prenasledovaniu?

16 Opovážlivci, ktorí sa vysmievali žalmistovi, boli Izraeliti — členovia národa oddaného Bohu. Aká hanba! My však na rozdiel od nich buďme rozhodnutí nikdy sa neodchýliť od Božieho zákona. (Žalm 119:51) Tisíce Božích služobníkov počas nacistického prenasledovania i v priebehu ďalších rokov, keď zažívali podobné zaobchádzanie, odmietli odchýliť sa od zákonov a zásad z Božieho Slova. (Ján 15:18–21) Poslúchať Jehovu nie je bremenom, pretože jeho predpisy sú ako utešujúce melódie. — Žalm 119:54; 1. Jána 5:3.

Buďme vďační za Jehovovo slovo

17. K čomu nás podnecuje ocenenie pre Božie slovo?

17 Našu vďačnosť za Božie slovo prejavíme tým, že podľa neho budeme žiť. (Žalm 119:57–64) Žalmista ‚sľúbil dodržiavať Jehovove slová‘ a dokonca ‚vstával o polnoci, aby vzdával vďaky Bohu za Jeho spravodlivé sudcovské rozhodnutia‘. Keď sa v noci zobudíme, je to vynikajúca príležitosť, aby sme Bohu v modlitbe vyjadrili svoju vďačnosť. (Žalm 119:57, 62) Naše ocenenie pre Božie slovo nás podnecuje, aby sme vyhľadávali božské vyučovanie, a robí z nás radostných ‚spoločníkov tých, ktorí sa boja Jehovu‘ — tých, ktorí majú pred Jehovom posvätnú úctu. (Žalm 119:63, 64) Kde na zemi by sme mohli nájsť lepšiu spoločnosť?

18. Ako Jehova odpovedá na naše modlitby, keď ‚nás obklopia povrazy zlých‘?

18 Keď sa z celého srdca modlíme a pokorne žiadame Jehovu, aby nás vyučoval, ‚obmäkčujeme jeho tvár‘, aby sme získali jeho priazeň. Modlitba je nevyhnutná najmä vtedy, keď ‚nás obklopia povrazy zlých‘. (Žalm 119:58, 61) Jehova môže pretrhnúť nepriateľské povrazy obmedzení, aby sme boli voľní pre dielo zvestovania o Kráľovstve a robenia učeníkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) To bolo možné opakovane vidieť v krajinách, kde bolo naše dielo zakázané.

Prejavuj vieru v Božie slovo

19, 20. Z akého hľadiska je dobré byť utrápený?

19 Viera v Boha a v jeho slovo nám pomáha znášať utrpenie a konať jeho vôľu. (Žalm 119:65–72) Hoci opovážlivci „pošpinili falošnosťou“ žalmistu, on spieval: „Je pre mňa dobré, že som bol utrápený.“ ​(Žalm 119:66, 69, 71) V akom zmysle by mohlo byť pre Jehovovho služobníka dobré zažívať utrpenie?

20 Keď znášame utrpenie, nepochybne sa vrúcne modlíme k Jehovovi a to nás k nemu približuje. Možno trávime viac času štúdiom Božieho písaného Slova a snažíme sa ho lepšie uplatňovať. To vedie k šťastnejšiemu životu. Ale čo ak na utrpenie reagujeme spôsobom, ktorý odhalí nežiaduce črty, napríklad netrpezlivosť a pýchu? Pomocou úpenlivej modlitby, Božieho Slova a Božieho ducha môžeme prekonať takéto nedostatky a v plnšej miere si ‚obliecť novú osobnosť‘. (Kolosanom 3:9–14) Okrem toho, keď vytrvávame v skúškach, silnie naša viera. (1. Petra 1:6, 7) Pavol mal úžitok zo súžení, pretože ho nútili viac sa spoliehať na Jehovu. (2. Korinťanom 1:8–10) Majú skúšky takýto dobrý účinok aj na nás?

Vždy dôverujme Jehovovi

21. K čomu to vedie, keď Jehova zahanbuje opovážlivcov?

21 Božie slovo nám dáva pevný základ na dôveru v Jehovu. (Žalm 119:73–80) Ak budeme skutočne dôverovať nášmu Stvoriteľovi, nebudeme mať dôvod hanbiť sa. No pre to, čo robia ostatní, potrebujeme útechu a možno sa túžime modliť: „Nech sa zahanbia opovážlivci.“ ​(Žalm 119:76–78) Keď Jehova takých ľudí zahanbuje, odhaľuje ich zlé cesty a posväcuje svoje sväté meno. Môžeme si byť istí, že prenasledovatelia Božieho ľudu naozaj nič nedosiahnu. Nikdy nevyhladili — a ani nevyhladia — Jehovových svedkov, ktorí celým svojím srdcom dôverujú v Boha. — Príslovia 3:5, 6.

22. V akom zmysle bol žalmista ako ‚kožica v dyme‘?

22 Pri prenasledovaní Božie slovo posilňuje našu dôveru v Boha. (Žalm 119:81–88) Keďže žalmistu prenasledovali opovážlivci, cítil sa ako ‚kožica v dyme‘. (Žalm 119:83, 86) V biblických časoch sa vaky vyrobené zo zvieracej kože používali na uskladnenie vody, vína a iných tekutín. Keď sa nepoužívali a boli zavesené blízko ohňa v miestnosti bez komína, mohli sa scvrknúť. Cítil si sa niekedy následkom ťažkostí a prenasledovania ako ‚kožica v dyme‘? Ak áno, dôveruj Jehovovi a modli sa: „Podľa svojej milujúcej láskavosti ma zachovaj nažive, aby som dodržiaval pripomienku tvojich úst.“ — Žalm 119:88.

23. O čom sme uvažovali pri prehľade Žalmu 119:1–88 a akú otázku si môžeme položiť pred štúdiom Žalmu 119:89–176?

23 To, o čom sme uvažovali v prvej polovici 119. žalmu, ukazuje, že Jehova prejavuje milujúcu láskavosť voči svojim služobníkom, pretože dôverujú jeho slovu a majú radi jeho ustanovenia, pripomienky, prikázania a zákony. (Žalm 119:16, 47, 64, 70, 77, 88) Teší sa, že tí, ktorí sú mu oddaní, zostávajú na stráži podľa jeho slova. (Žalm 119:9, 17, 41, 42) Skôr ako začneme rozoberať druhú polovicu tohto nádherného žalmu, môžeš si položiť otázku: ‚Dovoľujem, aby môj chodník osvetľovalo Jehovovo slovo?‘

[Poznámka pod čiarou]

^ 2. ods. Tu sa zmieňujeme o Jehovovom posolstve, nie o celej Biblii — Božom Slove.

Ako by si odpovedal?

• Od čoho závisí pravé šťastie?

• Ako nás Jehovovo slovo duchovne očisťuje?

• Ako nám Božie slovo môže dodať odvahu a poskytnúť útechu?

• Prečo by sme mali mať vieru v Jehovu a v jeho slovo?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 11]

Rút, Rachab a mladí Hebreji poslaní do vyhnanstva v Babylone ‚zostali na stráži podľa Božieho slova‘

[Obrázok na strane 12]

Pavol odvážne ‚hovoril o Božích pripomienkach pred kráľmi‘