Je tých informácií na nás priveľa?

Jeden misionársky pár sedel na pláži v západnej Afrike a pozoroval strieborný mesiac na oblohe. „Čo všetko už o Mesiaci vieme a ktovie, koľko sa o ňom ešte môžeme dozvedieť?“ uvažoval manžel.

Manželka mu odpovedala: „Predstav si, že by sme mohli takto pozorovať, ako sa pohybuje Zem — koľko poznania je už na zemi a koľko je toho, čo sa ešte môžeme naučiť? A len si pomysli! Nielenže sa Zem otáča okolo Slnka, ale celá naša slnečná sústava je v pohybe. To znamená, že pravdepodobne už nikdy nebudeme presne v tomto bode vo vesmíre. Dokonca našu presnú polohu poznáme iba v porovnaní so známymi nebeskými telesami. Máme toľko poznania o niektorých veciach, ale v určitom zmysle ani nevieme, kde sme!“

TIETO myšlienky sa dotýkajú niektorých základných právd. Zdá sa, že je toho veľmi veľa, čo sa môžeme naučiť. Samozrejme, každý z nás sa denne naučí niečo nové. Ale bez ohľadu na to, koľko sa naučíme, nestíhame sa učiť všetko, čo by sme chceli vedieť.

Je pravda, že okrem schopnosti prijímať nové informácie máme teraz väčšiu možnosť uchovávať poznanie. Vďaka technike nadobudla kolektívna pamäť ľudstva obrovské rozmery. Počítačové harddisky majú teraz takú veľkú kapacitu, že na jej opísanie museli byť vymyslené nové matematické pojmy. Na jednoduchom CD-ROM-e môže byť veľké množstvo informácií; jeho kapacita je opísaná ako 680 alebo viac megabytov. Štandardné DVD môže obsahovať takmer sedemkrát toľko informácií a dostupnými sa stávajú aj ďalšie s ešte väčšou kapacitou.

Pochopiť spôsob, akým moderný človek odovzdáva informácie, je skoro nad naše schopnosti. Rotačné tlačiarne tlačia noviny, časopisy a knihy neuveriteľnou rýchlosťou. Pre niekoho, kto používa internet, je jednoduchým kliknutím na počítači dostupné nekonečné množstvo informácií. Týmito a mnohými inými spôsobmi sa informácie šíria rýchlejšie, než môže človek vstrebať. Táto hojnosť informácií je niekedy pripodobnená moru, lebo má také rozmery, že sa v nej musíme takpovediac naučiť plávať, a pritom sa v nej neutopiť. Samotná hojnosť poznatkov nás núti byť prieberčivými.

 Ďalším dôvodom, prečo byť prieberčivý, je, že veľa dostupných informácií nie je zvlášť užitočných. Áno, niektoré sú dokonca nežiaduce, nie sú hodné poznania. Pamätajte, že poznanie súvisí s informáciami — či už s dobrými alebo zlými, pozitívnymi alebo negatívnymi. A situácia je ešte zložitejšia, lebo niektoré informácie, ktoré sú považované za fakty, nie sú vôbec presné. Často sa stáva, že dokonca aj výroky z vážených zdrojov sa neskôr ukážu ako chybné alebo falošné. Zamyslite sa napríklad nad pisárom starovekého mesta Efez, ktorý iste bol považovaný za človeka s veľkým poznaním. Tvrdil: „Kto z ľudí naozaj nevie, že mesto Efezanov je strážcom chrámu veľkej Artemis a obrazu, ktorý spadol z neba?“ ​(Skutky 19:35, 36) Hoci sa zdá, že to bol fakt, ktorý každý poznal — a mnohí by povedali, že to bolo aj nepopierateľné —, nebola pravda, že ten obraz spadol z neba. Preto svätá Biblia oprávnene varuje kresťanov, aby sa mali na pozore pred tým, čo ľudia „falošne nazývajú ‚poznaním‘“. — 1. Timotejovi 6:20.

Presvedčivým dôvodom na to, aby sme boli prieberčiví v tom, čo spoznávame, je, že náš život je v súčasnosti veľmi krátky. Bez ohľadu na to, koľko máte rokov, nepochybne existujú mnohé oblasti poznania, ktoré by ste chceli preskúmať, ale uvedomujete si, že jednoducho nebudete žiť dostatočne dlho na to, aby ste tak mohli urobiť.

Zmení sa niekedy tento základný problém? Mohla by byť dostupná nejaká oblasť poznania, ktorá by život značne predĺžila, dokonca navždy? Mohlo by takéto poznanie už existovať? Ak áno, stane sa dostupným každému? Príde raz deň, keď bude všetko poznanie obsahovať to, čo očakávame — pravdu? Misionársky pár, ktorý bol spomínaný na začiatku, našiel na tieto otázky uspokojujúce odpovede a vy ich môžete nájsť takisto. Prečítajte si nasledujúci článok, ktorý vám poskytne vyhliadku na prijímanie poznania naveky.