Otázky čitateľov

Nezradil apoštol Pavol svoju kresťanskú vieru, keď pred Sanhedrinom povedal: „Som farizej“?

Aby sme mohli pochopiť Pavlovo vyjadrenie, ktoré nachádzame v Skutkoch 23:6, musíme zobrať do úvahy kontext.

Po tom, čo na Pavla zaútočil dav Židov v Jeruzaleme, Pavol prehovoril k zástupu. Spomenul, že bol ‚vychovaný v Jeruzaleme pri Gamalielových nohách a bol poučovaný v prísnosti Zákona predkov‘. Hoci zástup nejaký čas počúval jeho obhajobu, napokon sa rozhneval a vojenský veliteľ, ktorý Pavla sprevádzal, ho zobral do kasární. Keď ho išli zbičovať, Pavol povedal: „Je zákonné, aby ste bičovali človeka, ktorý je Rimanom a nie je odsúdený?“ — Skutky 21:27–22:29.

Nasledujúci deň veliteľ zobral Pavla pred židovský najvyšší súd, Sanhedrin. Pavol si členov Sanhedrinu pozorne prezrel a všimol si, že ho tvoria saduceji a farizeji. Potom povedal: „Muži, bratia, som farizej, syn farizejov. Pre nádej na vzkriesenie z mŕtvych som súdený.“ To vyvolalo medzi farizejmi a saducejmi rozkol, pretože „saduceji hovoria, že niet vzkriesenia ani anjela ani ducha, ale farizeji to všetko verejne oznamujú“. Niektorí zo strany farizejov sa prudko hádali: „Nič zlého nenachádzame na tomto človeku.“ — Skutky 23:6–10.

Keďže Pavol bol známy ako veľmi horlivý kresťan, Sanhedrin by mu neuveril, že je aktívnym farizejom. Prítomní farizeji by neuznali žiaden kompromis ani skresľovanie skutočnosti. Preto Pavlovo tvrdenie, že je farizej, muselo mať obmedzený význam a prítomní farizeji museli chápať jeho slová v tomto kontexte.

Keď Pavol povedal, že je súdený za nádej na vzkriesenie mŕtvych, dal tým jasne najavo, že v tomto ohľade je podobný farizejom. V akomkoľvek spore o vzkriesenie by sa Pavol stotožňoval skôr s farizejmi ako so saducejmi, ktorí neverili vo vzkriesenie.

To, čomu Pavol veril ako kresťan, nebolo v rozpore s presvedčením farizejov, pokiaľ išlo o vzkriesenie, anjelov a niektoré stránky Zákona. (Filipanom 3:5) Teda v rámci týchto hraníc sa Pavol mohol stotožňovať s farizejmi a v tomto obmedzenom význame chápali jeho slová aj prítomní členovia Sanhedrinu. Takým spôsobom využil svoju minulosť pred zaujatým najvyšším židovským súdom.

No najväčší dôkaz toho, že Pavol nezradil svoju vieru, vidieť z toho, že i naďalej mal Jehovovo schválenie. V tú noc po tom, ako Pavol vyriekol tieto sporné slová, mu Ježiš povedal: „Buď odvážny! Lebo ako si dôkladne svedčil o mne v Jeruzaleme, tak máš svedčiť aj v Ríme.“ Z toho, že Pavol mal Božie schválenie, vidno, že nezradil svoju kresťanskú vieru. — Skutky 23:11.