Hlavné myšlienky z Druhej knihy Samuelovej
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z Druhej knihy Samuelovej
MUSÍME byť dokonale poslušní, aby sa o nás dalo povedať, že uznávame Jehovovu zvrchovanosť? Možno človeka považovať za rýdzeho iba vtedy, ak vždy robí to, čo je v Božích očiach správne? Akých ľudí považuje pravý Boh za ‚príjemných svojmu srdcu‘? (1. Samuelova 13:14) V biblickej knihe Druhá Samuelova nájdeme uspokojujúce odpovede na tieto otázky.
Druhú Samuelovu napísali Gád a Nátan, dvaja proroci, ktorí boli blízkymi spoločníkmi Dávida, kráľa starovekého Izraela. * Táto kniha, ktorá bola dokončená okolo roku 1040 pred n. l., teda ku koncu Dávidovej 40-ročnej vlády, hovorí hlavne o Dávidovi a o jeho vzťahu k Jehovovi. Je to napínavé rozprávanie o tom, ako sa z národa zmietaného vojnami stáva prosperujúce kráľovstvo pod vládou udatného kráľa. Táto strhujúca dráma je plná silných ľudských emócií.
DÁVID „RÁSTOL A RÁSTOL“
Dávidova reakcia na správu o smrti Saula a Jonatána prezrádza veľa o jeho citoch k týmto dvom mužom i o jeho citoch k Jehovovi. Dávid je potom v Hebrone pomazaný za kráľa nad kmeňom Júda. Saulov syn Iš-bóšet sa stáva kráľom nad ostatnými kmeňmi Izraela. Dávid ďalej ‚rastie a rastie‘ a o sedem a pol roka sa stáva kráľom nad celým Izraelom. — 2. Samuelova 5:10.
Dávid poráža Jebuzejcov a dobýja Jeruzalem, z ktorého robí hlavné mesto svojho kráľovstva. Jeho prvý pokus priniesť do Jeruzalema truhlu zmluvy sa končí nešťastím. No druhý pokus je úspešný a Dávid pri tejto príležitosti tancuje od radosti. Jehova uzatvára s Dávidom zmluvu o kráľovstve. Dávid si podmaňuje svojich nepriateľov a Boh je naďalej s ním.
Odpovede na biblické otázky:
2:18 — Prečo sa o Joábovi a jeho dvoch bratoch hovorí ako o synoch Ceruje, ich matky? V Hebrejských Písmach sa v rodových záznamoch obyčajne uvádzajú mená otcov. Manžel Ceruje možno predčasne zomrel alebo možno nebol považovaný za hodného toho, aby bolo jeho meno zahrnuté v posvätných spisoch. Je tiež možné, že Ceruja sa spomína preto, že bola Dávidovou sestrou alebo nevlastnou sestrou. (1. Paralipomenon 2:15, 16) Jediná zmienka o otcovi týchto troch bratov je v Biblii iba v súvislosti s jeho pohrebiskom v Betleheme. — 2. Samuelova 2:32.
3:29 — Ako treba rozumieť výrazu „muž, ktorý sa chytá otočného vretena“? Tkaním látok sa obyčajne zaoberali ženy. Preto sa tento výraz môže vzťahovať na muža, ktorý nebol schopný takých činností, ako bol napríklad boj, a preto musel vykonávať prácu, ktorú bežne robili ženy.
5:1, 2 — Po akom dlhom čase od zavraždenia Iš-bóšeta sa Dávid stal kráľom nad celým Izraelom? Zdá sa rozumné dospieť k záveru, že Iš-bóšet, ktorého vláda trvala dva roky, začal vládnuť krátko po Saulovej smrti, teda približne v tom istom čase, keď Dávid začal vládnuť v Hebrone. Z Hebrona vládol Dávid nad Júdom sedem a pol roka. Krátko po tom, čo sa stal kráľom nad celým Izraelom, urobil hlavným mestom Jeruzalem. Teda od Iš-bóšetovej smrti do času, keď sa Dávid stal kráľom nad celým Izraelom, uplynulo asi päť rokov. — 2. Samuelova 2:3, 4, 8–11; 5:4, 5.
8:2 — Koľko Moábčanov bolo popravených po boji s Izraelom? Množstvo popravených nebolo určené počítaním, ale meraním. Zdá sa, že Dávid prikázal Moábčanom ľahnúť si na zem, takže ležali jeden vedľa druhého v rade. Potom Dávid zmeral rad povrazom. Je zjavné, že dve dĺžky tohto povrazu, čiže dve tretiny Moábčanov, boli usmrtené a jedna dĺžka povrazu, čiže jedna tretina, bola ušetrená.
Poučenie pre nás:
2:1; 5:19, 23 Dávid sa dopytoval Jehovu, skôr než sa usadil v Hebrone a tiež predtým ako vyšiel proti svojim nepriateľom. Aj my by sme mali hľadať Jehovovo vedenie, keď robíme rozhodnutia, ktoré majú vplyv na našu duchovnosť.
3:26–30 Pomsta prináša smutné následky. — Rimanom 12:17–19.
3:31–34; 4:9–12 Dávid nám je príkladom v tom, že nebol pomstychtivý ani neprechovával nevraživosť.
5:12 Nikdy by sme nemali zabúdať, že je to Jehova, kto umožnil, aby sme k nemu získali dobrý vzťah, a kto nás vyučuje svojim cestám.
6:1–7 Hoci Dávid mal dobrý úmysel, keď chcel truhlu zmluvy previezť na voze, bolo to porušenie Božieho prikázania, a preto sa to nepodarilo. (2. Mojžišova 25:13, 14; 4. Mojžišova 4:15, 19; 7:7–9) Skutočnosť, že dobrý úmysel nestačí a nemení Božie požiadavky, je zjavná aj z toho, čo sa stalo, keď Uzza chytil truhlu.
6:8, 9 V tejto náročnej situácii sa Dávid najprv rozhneval a potom dostal strach — možno dokonca z tejto tragédie obviňoval Jehovu. Musíme si dávať pozor, aby sme neobviňovali Jehovu z problémov, ktoré si zapríčiníme tým, že prehliadneme niektoré z jeho prikázaní.
7:18, 22, 23, 26 Dávidova pokora, výlučná oddanosť Jehovovi a to, že mu záležalo na tom, aby bolo vyvýšené Božie meno, sú vlastnosti hodné napodobňovania.
8:2 Spĺňa sa proroctvo, ktoré bolo vyslovené asi 400 rokov vopred. (4. Mojžišova 24:17) Jehovovo slovo sa vždy splní.
9:1, 6, 7 Dávid splnil svoj sľub. Aj my sa musíme snažiť vždy dodržať svoje slovo.
JEHOVA VZBUDZUJE NEŠŤASTIE PROTI SVOJMU POMAZANÉMU
Jehova teraz Dávidovi hovorí: „Hľa, vzbudzujem proti tebe nešťastie z tvojho vlastného domu; a ja vezmem tebe pred očami tvoje manželky a dám ich tvojmu blížnemu, a istotne bude ležať s tvojimi manželkami pred očami tohto slnka.“ (2. Samuelova 12:11) Čo je dôvodom tohto vyhlásenia? Dávidov hriech s Bat-šebou. Aj keď Jehova kajúcnemu Dávidovi odpúšťa, Dávid nebude ušetrený od následkov svojho hriechu.
Najprv zomiera dieťa, ktoré porodila Bat-šeba. Potom Dávidovu dcéru Támar, pannu, znásilní jej nevlastný brat Amnón. Abšalóm, jej vlastný brat, za to Amnóna z pomsty zabije. Potom Abšalóm zosnuje sprisahanie proti vlastnému otcovi a vyhlasuje sa v Hebrone za kráľa. Dávid je nútený utiecť z Jeruzalema. Abšalóm má pomer s desiatimi konkubínami svojho otca, ktoré boli ponechané v Jeruzaleme, aby sa starali o dom. Dávid dostáva trón späť po tom, čo je Abšalóm zabitý. Vzbura Benjaminca Šebu sa končí jeho smrťou.
Odpovede na biblické otázky:
14:7 — Čo symbolizovalo „žeravé drevené uhlie“? Žiara pomaly horiaceho dreveného uhlia je tu použitá na opis živého potomstva.
19:29 — Prečo Dávid takto reagoval na Mefibóšetovo vysvetlenie? Keď si Dávid vypočul Mefibóšeta, musel si uvedomiť, že urobil chybu, keď uveril Cibovým slovám bez toho, aby si ich overil. (2. Samuelova 16:1–4; 19:24–28) Je veľmi pravdepodobné, že to Dávida podráždilo, a tak už o tej veci nechcel nič počuť.
Poučenie pre nás:
11:2–15 Správa, v ktorej sa otvorene hovorí o Dávidových chybách, dosvedčuje, že Biblia je inšpirované Božie Slovo.
11:16–27 Keď sa dopustíme vážneho hriechu, nemali by sme sa snažiť zakryť ho, ako to urobil Dávid. Mali by sme svoj hriech vyznať Jehovovi a vyhľadať tiež pomoc starších zboru. — Príslovia 28:13; Jakub 5:13–16.
12:1–14 Nátan dal vynikajúci príklad ustanoveným starším v zbore. Starší by mali pomáhať tým, ktorí upadli do hriechu, aby napravili svoje konanie. Starší si túto zodpovednosť musia spĺňať obratne.
12:15–23 Keďže Dávid mal správny pohľad na to, čo ho postihlo, dokázal správne reagovať na ťažkosti.
15:12; 16:15, 21, 23 Keď sa zdalo, že na trón zasadne Abšalóm, pýcha a ctižiadostivosť viedli vynikajúceho radcu Achitofela k tomu, že sa stal zradcom. Ak je človek inteligentný, ale chýba mu pokora a vernosť, môže sa mu to stať osídlom.
19:24, 30 Mefibóšet si naozaj cenil Dávidovu milujúcu láskavosť. Ochotne sa podriadil kráľovmu rozhodnutiu o Cibovi. Ocenenie pre Jehovu a jeho organizáciu by nás malo podnecovať, aby sme sa ochotne podriaďovali.
20:21, 22 Múdrosť jedného človeka môže odvrátiť nešťastie od mnohých ľudí. — Kazateľ 9:14, 15.
PADNIME „DO JEHOVOVEJ RUKY“
V krajine je už tri roky hlad. Je to následok viny krvi, ktorú prelial Saul, keď usmrtil Gibeončanov. (Jozua 9:15) Aby bola pomstená táto krv, Gibeončania žiadajú, aby bolo popravených sedem Saulových synov. Dávid ich teda vydáva do rúk Gibeončanov a sucho sa končí výdatným dažďom. Štyria filištínski obri ‚padajú rukou Dávidovou a rukou jeho sluhov‘. — 2. Samuelova 21:22.
Dávid sa dopúšťa vážneho hriechu, keď nariaďuje nezákonné sčítanie ľudu. Potom sa však kajá a vyberá si padnúť „do Jehovovej ruky“. (2. Samuelova 24:14) Následkom moru zomiera 70 000 ľudí. Dávid potom koná podľa Jehovovho príkazu a mor sa zastavuje.
Odpovede na biblické otázky:
21:8 — Ako je možné, že o Saulovej dcére Míchal sa píše, že mala päť synov, keď 2. Samuelova 6:23 uvádza, že zomrela bezdetná? Najširšie prijímaným vysvetlením tohto verša je, že v skutočnosti to boli synovia Míchalinej sestry Merab, ktorá bola manželkou Adriela. Merab pravdepodobne dosť skoro zomrela, a tak jej synov vychovávala bezdetná Míchal.
21:9, 10 — Ako dlho Ricpa strážila telá svojich dvoch synov a piatich Saulových vnukov, ktorých usmrtili Gibeončania? Títo siedmi muži boli usmrtení „v prvých dňoch žatvy“ — teda v marci alebo v apríli. Ich mŕtve telá potom nechali vystavené na nejakom vrchu. Ricpa strážila týchto sedem tiel dňom i nocou, až kým Jehova nedal najavo, že jeho hnev sa upokojil, keď ukončil sucho. Nie je pravdepodobné, žeby sa prudký lejak spustil skôr ako na konci obdobia žatvy v októbri. Z toho vyplýva, že Ricpa možno strážila tieto telá až päť alebo šesť mesiacov. Potom dal Dávid kosti tých mužov pochovať.
24:1 — Prečo sa Dávid sčítaním ľudu dopustil vážneho hriechu? Sčítanie samo osebe nebolo v Zákone zakázané. (4. Mojžišova 1:1–3; 26:1–4) Biblia neuvádza, z akého dôvodu dal Dávid sčítať ľud. Ale 1. Paralipomenon 21:1 naznačuje, že ho k tomu podnietil Satan. V každom prípade, vojenský veliteľ Joáb vedel, že toto Dávidovo rozhodnutie sčítať ľud bolo nesprávne, a pokúšal sa Dávida od toho odradiť.
Poučenie pre nás:
22:2–51 Dávid vo svojej piesni naozaj pôsobivo opisuje Jehovu ako pravého Boha, hodného našej bezvýhradnej dôvery!
23:15–17 Dávid mal takú hlbokú úctu k Božiemu zákonu o živote a krvi, že pri tejto príležitosti odmietol urobiť niečo, čo by hoci len pripomínalo porušenie tohto zákona. Aj my si musíme rozvíjať takýto postoj voči všetkým Božím prikázaniam.
24:10 Dávida podnietilo svedomie k tomu, aby prejavil pokánie. Je naše svedomie dostatočne citlivé, aby nás podnietilo reagovať podobne?
24:14 Dávid si veľmi dobre uvedomoval, že Jehova je milosrdnejší ako ľudia. Máme aj my také presvedčenie?
24:17 Dávida trápilo, že následkom jeho hriechu trpel celý národ. Každý kajúcny priestupník by mal pociťovať ľútosť nad svojím konaním, ktoré mohlo priviesť pohanu na zbor.
Aj my sa môžeme stať ‚príjemnými Jehovovmu srdcu‘
Druhý izraelský kráľ sa prejavil ako ‚muž príjemný Jehovovmu srdcu‘. (1. Samuelova 13:14) Dávid nikdy nespochybnil Jehovove spravodlivé normy ani sa nesnažil o nezávislosť od Boha. Vždy, keď zhrešil, si priznal svoj hriech, prijal pokarhanie a napravil svoje konanie. Áno, Dávid bol rýdzi človek. Nie je teda múdre napodobňovať jeho postoj, zvlášť keď sa dopustíme nejakého hriechu?
Životný príbeh Dávida jasne ukazuje, že uznávať Jehovovu zvrchovanosť znamená prijímať jeho normy toho, čo je dobré a čo zlé, a snažiť sa držať týchto noriem, a tak si zachovávať rýdzosť. A dá sa to. Môžeme byť veľmi vďační za poučenie, ktoré získavame z Druhej knihy Samuelovej. Inšpirovaná správa, ktorá sa nachádza na stránkach tejto knihy, je naozaj živá a vykonáva moc! — Hebrejom 4:12.
[Poznámka pod čiarou]
^ 2. ods. Hoci Samuel nenapísal žiadnu časť tejto knihy, kniha nesie jeho meno, lebo pôvodne v hebrejskom kánonickom texte tvorili obe knihy Samuelove jeden zvitok. Samuel napísal značnú časť Prvej Samuelovej.
[Obrázok na strane 16]
Dávid pamätal na to, kto ho upevnil v postavení kráľa, a to mu pomohlo zachovať si pokorný postoj
[Obrázky na strane 18]
„Hľa, vzbudzujem proti tebe nešťastie z tvojho vlastného domu“
Bat-šeba
Támar
Amnón