‚Ovládaj sa za zlých okolností‘

„Pánov otrok však nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný [a ovládať sa] za zlých okolností.“ — 2. TIMOTEJOVI 2:24.

1. Prečo sa v službe niekedy stretávame s ľuďmi, ktorí s nami hovoria drsne?

AKO reaguješ, keď sa stretneš s ľuďmi, ktorí nie sú priaznivo naklonení či už tebe, alebo posolstvu, ktoré im predkladáš? Keď apoštol Pavol opisoval posledné dni, predpovedal, že ľudia budú „rúhači... ohovárači, bez sebaovládania, divokí“. (2. Timotejovi 3:1–5, 12) Takýchto ľudí môžeš stretnúť v službe alebo pri iných príležitostiach.

2. Ktoré biblické texty nám môžu pomôcť múdro pristupovať k ľuďom, ktorí s nami hovoria drsne?

² Ak niekto používa hrubé slová, nemusí to vždy znamenať, že ho vôbec nezaujíma to, čo je správne. Keď sú ľudia v extrémne náročnej situácii alebo pociťujú frustráciu, môže sa stať, že slovne zaútočia na kohokoľvek, kto sa objaví v ich blízkosti. (Kazateľ 7:7) Mnohí sa tak správajú preto, lebo žijú a pracujú v prostredí, kde je hrubá reč niečím bežným. Samozrejme, to neznamená, že taká reč je pre kresťanov prijateľná, no pomáha nám to pochopiť, prečo sa iní ľudia vyjadrujú takým spôsobom. Ako by sme mali na drsnú reč reagovať? V Prísloviach 19:11 sa píše: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.“ A v Rimanom 12:17, 18 nachádzame túto radu: „Nikomu neodplácajte zlé zlým... Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“

3. Prečo možno povedať, že posolstvo, ktoré zvestujeme, je mierumilovné?

 ³ Ak sme naozaj pokojamilovní, bude to viditeľné z toho, akého ducha prejavujeme. Odrazí sa to na tom, čo hovoríme a robíme, a možno aj vo výraze našej tváre a v tóne nášho hlasu. (Príslovia 17:27) Keď Ježiš vysielal svojich apoštolov zvestovať, radil im: „Keď vstúpite do domu, pozdravte členov domácnosti [„zaželajte: ‚Pokoj tomuto domu!‘“, Nový zákon v modernom jazyku]; a ak si to dom zasluhuje, nech naň príde pokoj, ktorý mu želáte; ak si to však nezasluhuje, nech sa váš pokoj vráti k vám.“ ​(Matúš 10:12, 13) Posolstvo, ktoré ľuďom prinášame, je dobré posolstvo. Biblia ho označuje aj ako „dobré posolstvo pokoja“, „dobré posolstvo Božej nezaslúženej láskavosti“ a „toto dobré posolstvo o kráľovstve“. (Efezanom 6:15; Skutky 20:24; Matúš 24:14) Naším cieľom nie je kritizovať presvedčenie ľudí ani vyvracať im ich názory, ale podeliť sa s nimi o dobré posolstvo z Božieho Slova.

4. Čo by si mohol povedať, ak niekto povie „nemám záujem“, skôr ako si ťa vypočuje?

⁴ Majiteľ bytu môže niekedy bez toho, aby si nás vypočul, stroho povedať: „Nemám záujem.“ V mnohých prípadoch je možné reagovať na to slovami: „Chcel som vám prečítať len jeden krátky text z Biblie.“ Proti tomu možno domáci nebude namietať. Inokedy môže byť vhodné povedať: „Chcel som vám povedať o tom, že príde čas, keď tu nebude nespravodlivosť a všetci ľudia sa budú učiť milovať jeden druhého.“ Ak na to domáci hneď nezareaguje nejakou otázkou, môžeš dodať: „Ale asi som neprišiel vo vhodnom čase.“ No čo ak domáci nereaguje pokojne? Mali by sme hneď dospieť k záveru, že ten človek ‚si to nezaslúži‘? Bez ohľadu na to, ako majiteľ bytu reaguje, pamätaj na biblickú radu, že máme byť ‚ku všetkým jemní a ovládať sa za zlých okolností‘. — 2. Timotejovi 2:24.

Nehanebné konanie z nevedomosti

5, 6. Ako Saul zaobchádzal s Ježišovými nasledovníkmi a prečo?

⁵ V prvom storočí bol istý muž menom Saul známy neúctivou rečou a násilníckym správaním. Biblia hovorí, že „dýchal hrozbou a vraždou proti Pánovým učeníkom“. (Skutky  9:1, 2) Neskôr sám uznal, že bol „rúhačom a prenasledovateľom a nehanebníkom“. (1. Timotejovi 1:13) Hoci možno aj niektorí z jeho príbuzných už boli kresťanmi, svoj postoj voči Kristovým nasledovníkom opísal takto: „Pretože som proti nim nesmierne zúril, šiel som tak ďaleko, že som ich prenasledoval dokonca vo vzdialených mestách.“ ​(Skutky 23:16; 26:11; Rimanom 16:7, 11) Nič nenaznačuje, že by sa učeníci pokúšali vyzvať Saula na nejakú verejnú debatu, kým sa takto správal.

⁶ Prečo Saul konal takýmto spôsobom? Po rokoch napísal: „Bol [som] v nevedomosti a konal som z nedostatku viery.“ ​(1. Timotejovi 1:13) Bol farizejom, vyučeným „v prísnosti Zákona predkov“. (Skutky 22:3) Hoci Saulov učiteľ Gamaliel bol očividne človekom otvorenej mysle, veľkňaz Kaifáš, s ktorým sa Saul neskôr stretával, bol fanatik. Kaifáš bol vodcom sprisahania, ktoré viedlo k poprave Ježiša Krista. (Matúš 26:3, 4, 63–66; Skutky 5:34–39) Neskôr dal zbičovať apoštolov a prísne im nariadil, aby prestali zvestovať na základe Ježišovho mena. Predsedal Sanhedrinu počas súdneho procesu plného silných emócií, počas ktorého bol Štefan vyvlečený z mesta, aby bol ukameňovaný. (Skutky 5:27, 28, 40; 7:1–60) Saul bol svedkom tohto kameňovania a Kaifáš mu dal oprávnenie, aby mohol zatýkať Ježišových nasledovníkov aj v Damasku, a tak pokračovať vo svojej snahe zastaviť ich v činnosti. (Skutky 8:1; 9:1, 2) Pod vplyvom Kaifáša si Saul myslel, že tak dokazuje horlivosť pre Boha, no v skutočnosti mu chýbala pravá viera. (Skutky 22:3–5) Preto Saul nepochopil, že Ježiš je pravý Mesiáš. No spamätal sa, keď k nemu vzkriesený Ježiš zázračným spôsobom prehovoril na ceste do Damasku. — Skutky 9:3–6.

7. Ako sa Saul zmenil, keď sa mu na ceste do Damasku zjavil Ježiš?

⁷ Krátko po tejto udalosti bol učeník Ananiáš vyslaný, aby Saulovi vydal svedectvo. Ako by si sa cítil, keby si mal vykonať takúto návštevu? Ananiáš mal obavy, ale predsa šiel a hovoril so Saulom láskavo. Keď sa Saulovi na ceste do Damasku zázračne zjavil Ježiš, jeho postoj sa zmenil. (Skutky 9:10–22) Neskôr sa stal známym ako apoštol Pavol, horlivý kresťanský misionár.

Mierny, a pritom odvážny

8. Ako Ježiš odzrkadľoval postoj svojho Otca k ľuďom, ktorí robili zlé veci?

⁸ Ježiš bol horlivým zvestovateľom Kráľovstva. Vo svojom prístupe k ľuďom prejavoval miernu povahu, ale aj odvahu. (Matúš 11:29) Odzrkadľoval postoj svojho nebeského Otca, ktorý nabáda zlých, aby sa odvrátili od svojich zlých ciest. (Izaiáš 55:6, 7) Ako Ježiš pristupoval k hriešnikom? Všímal si, keď takíto ľudia prejavili ochotu zmeniť sa, a povzbudzoval takých jednotlivcov. (Lukáš 7:37–50; 19:2–10) Ježiš neposudzoval ľudí na základe vonkajšieho zdania, ale napodobňoval láskavosť, zhovievavosť a trpezlivosť svojho Otca, lebo chcel ľudí priviesť k pokániu. (Rimanom 2:4) Jehova si praje, aby ľudia každého druhu dospeli k pokániu a boli zachránení. — 1. Timotejovi 2:3, 4.

9. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa na Ježišovi splnili slová z Izaiáša 42:1–4?

⁹ Evanjelista Matúš opísal Jehovov pohľad na Ježiša Krista, keď citoval tieto prorocké slová: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, ktorého schválila moja duša! Položím naňho svojho ducha a bude objasňovať národom, čo je právo. Nebude sa hádať ani hlasno kričať a jeho hlas nikto nepočuje na širokých cestách. Ani jedinú nalomenú trstinu nezlomí, jediný tlejúci ľanový knôt nezhasí, kým s úspechom nevyšle právo. Vskutku, národy budú dúfať v jeho meno.“ ​(Matúš 12:17–21; Izaiáš 42:1–4) V súlade s týmito prorockými slovami sa Ježiš nezapájal do hlučných hádok. Aj keď bol pod tlakom, hovoril o pravde spôsobom,  ktorý priťahoval ľudí čestného srdca. — Ján 7:32, 40, 45, 46.

10, 11. a) Prečo Ježiš vydával svedectvo aj niektorým farizejom, hoci patrili k jeho najväčším odporcom? b) Ako Ježiš niekedy odpovedal svojim odporcom, ale čo nerobil?

¹⁰ Ježiš počas svojej služby hovoril s mnohými farizejmi. Aj keď sa ho niektorí z nich snažili prichytiť v reči, Ježiš hneď neusúdil, že všetci majú zlé pohnútky. Napríklad Šimon, farizej, ktorý bol tak trochu kritický, sa zjavne chcel o Ježišovi dozvedieť viac, a tak ho pozval na jedlo. Ježiš pozvanie prijal a všetkým prítomným vydal svedectvo. (Lukáš 7:36–50) Pri inej príležitosti prišiel pod rúškom noci za Ježišom významný farizej Nikodém. Ježiš ho nepokarhal za to, že za ním prišiel až po zotmení. Naopak, hovoril s ním o láske, ktorú Boh prejavil, keď poslal svojho Syna na zem, aby umožnil získať záchranu ľuďom, ktorí v neho prejavia vieru. Ježiš tiež láskavo poukázal na to, aké dôležité je podriaďovať sa Božiemu usporiadaniu. (Ján 3:1–21) Nikodém neskôr prehovoril v prospech Ježiša, keď sa iní farizeji snažili zľahčiť istú priaznivú správu o ňom. — Ján 7:46–51.

¹¹ Ježiš nebol slepý voči pokrytectvu ľudí, ktorí sa snažili nájsť nejakú chybu v tom, čo hovoril. Nedal sa odporcami zatiahnuť do debát, ktoré by aj tak k ničomu neviedli. No keď to bolo vhodné, vedel dať stručnú, pôsobivú odpoveď — povedal nejakú zásadu, použil znázornenie alebo citoval nejaký biblický text. (Matúš 12:38–42; 15:1–9; 16:1–4) Pri iných príležitostiach, keď bolo zjavné, že je zbytočné niečo hovoriť, Ježiš jednoducho neodpovedal. — Marek 15:2–5; Lukáš 22:67–70.

12. Ako Ježiš pomáhal ľuďom aj vtedy, keď naňho vykrikovali?

¹² Niekedy na Ježiša vykrikovali ľudia, ktorí boli pod vplyvom nečistých duchov. Ježiš sa aj v takých situáciách ovládal a dokonca použil moc od Boha, aby takým ľuďom pomohol. (Marek 1:23–28; 5:2–8, 15) Podobne aj my sa musíme ovládať, keď sa nám v službe stane, že sa ľudia nahnevajú a začnú na nás kričať. Mali by sme sa snažiť zvládnuť situáciu láskavým a taktným spôsobom. — Kolosanom 4:6.

V rodine

13. Prečo sa ľudia niekedy stavajú na odpor členovi rodiny, ktorý začína študovať Bibliu s Jehovovými svedkami?

¹³ Často práve v rodine vznikajú situácie, keď je potrebné, aby sa Ježišovi nasledovníci ovládali. Človek, na srdce ktorého hlboko zapôsobila biblická pravda, túži po tom, aby aj ostatní v jeho rodine zareagovali rovnako. Ale ako povedal Ježiš, členovia rodiny môžu niekedy zaujať nepriateľský postoj. (Matúš 10:32–37; Ján 15:20, 21) Príčiny takého postoja môžu byť rôzne. Napríklad hoci biblické učenie nám pomáha byť čestnými, zodpovednými a úctivými ľuďmi, Biblia nás učí aj to, že v každej situácii máme zodpovednosť poslúchať v prvom rade nášho Stvoriteľa. (Kazateľ 12:1, 13; Skutky 5:29) Niektorý člen rodiny sa môže cítiť urazený, ak má pocit, že jeho postavenie v rodine je nejako oslabené tým, že prejavujeme vernosť Jehovovi. Je veľmi dôležité,  aby sme v takej situácii nasledovali Ježišov príklad a ovládali sa! — 1. Petra 2:21–23; 3:1, 2.

14–16. Vďaka čomu sa zmenili niektorí ľudia, ktorí predtým odporovali členom svojej rodiny?

¹⁴ Mnohí, ktorí teraz slúžia Jehovovi, majú neveriaceho manželského partnera alebo je v ich rodine niekto iný, komu sa nepáčili zmeny, ktoré naši bratia a sestry robili, keď začali študovať Bibliu. Takíto odporcovia možno počuli nejaké negatívne poznámky o Jehovových svedkoch a možno sa báli, že štúdium so svedkami bude mať negatívny vplyv na ich rodinu. Čo zmenilo ich postoj? V mnohých prípadoch zohral veľkú úlohu dobrý príklad kresťana. Keď sa kresťan pevne držal biblických rád — pravidelne navštevoval zhromaždenia, zapájal sa do služby a zároveň si plnil svoje povinnosti v rodine a ovládal sa, aj keď musel počúvať nadávky či iné zraňujúce slová —, odpor v rodine sa v niektorých prípadoch zmiernil. — 1. Petra 2:12.

¹⁵ Odporujúci človek môže odmietať vypočuť si akékoľvek vysvetlenie z Biblie aj preto, lebo mu v tom bránia predsudky alebo pýcha. Tak to bolo v prípade jedného muža zo Spojených štátov, ktorý o sebe hovorí, že bol veľkým vlastencom. Raz, keď bola jeho manželka na zjazde, zbalil si všetky šaty a odsťahoval sa. Inokedy odišiel z domu so zbraňou v ruke a vyhrážal sa, že sa zastrelí. Vinil náboženstvo svojej manželky z každého nerozumného skutku, ktorý vykonal. Ale ona sa ďalej usilovala uplatňovať biblické rady. Dvadsať rokov po tom, čo sa stala Jehovovou svedkyňou, sa stal svedkom aj on. Jedna žena z Albánska sa veľmi hnevala na svoju dcéru pre to, že študovala Bibliu s Jehovovými svedkami a dala sa pokrstiť. Dvanásťkrát jej zničila Bibliu. Potom táto žena jedného dňa otvorila novú Bibliu, ktorú nechala jej dcéra na stole. Náhodou ju otvorila na desiatej kapitole Matúša a zrak jej padol na 36. verš. Uvedomila si, že sa to vzťahuje na ňu. No stále sa obávala o blaho svojej dcéry, a tak sa rozhodla, že ju odprevadí k lodi, ktorou mala ísť spolu s ďalšími svedkami na zjazd do Talianska. Keď matka videla, akú lásku majú títo ľudia medzi sebou, ako sa objímajú a usmievajú, a počula ich šťastný smiech, jej postoj sa začal meniť. Krátko nato súhlasila s biblickým štúdiom. Dnes sa aj ona usiluje pomáhať ľuďom, ktorí spočiatku prejavujú nepriateľský postoj.

¹⁶ Jednu našu sestru raz prišiel manžel čakať pred sálu Kráľovstva a začal ju hrubo obviňovať a ohrozovať nožom. Sestra jemne povedala: „Poď so mnou do sály Kráľovstva a sám sa presvedč, čo sa tam deje.“ Muž to urobil a dnes slúži ako kresťanský starší.

17. Aké biblické rady môžu pomôcť, ak v kresťanskej rodine vznikne napätá situácia?

¹⁷ Aj keď sú všetci v tvojej domácnosti kresťania, vzhľadom na ľudskú nedokonalosť môže dôjsť k napätým situáciám a možno niekto vysloví aj drsné slová. Je zaujímavé, že kresťania v starovekom Efeze dostali takúto  radu: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“ ​(Efezanom 4:31) Je zjavné, že efezských kresťanov ovplyvňovalo prostredie, v ktorom žili, ich vlastná nedokonalosť a v niektorých prípadoch aj ich predchádzajúci spôsob života. Čo im mohlo pomôcť zmeniť sa? Bolo potrebné, aby boli ‚obnovení v sile, ktorá podnecovala ich myseľ‘. (Efezanom 4:23) Keď študovali Božie Slovo, rozjímali o tom, ako by malo ovplyvniť ich život, stretávali sa so spolukresťanmi a vrúcne sa modlili, potom sa v ich živote v plnšej miere prejavovalo ovocie Božieho ducha. Učili sa ‚byť voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťať, podobne ako aj im Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista‘. (Efezanom 4:32) Bez ohľadu na to, čo možno robia iní, my sa musíme ovládať, byť láskaví, súcitní a ochotne odpúšťať. Nesmieme ‚odplácať zlé zlým‘. (Rimanom 12:17, 18) Napodobňovať Boha a prejavovať pravú lásku je vždy ten správny spôsob konania. — 1. Jána 4:8.

Rada pre všetkých kresťanov

18. Prečo bola rada z 2. Timotejovi 2:24 veľmi vhodná pre staršieho v starovekom Efeze a ako môže byť užitočná pre všetkých kresťanov?

¹⁸ Rada ‚ovládať sa za zlých okolností‘ platí pre všetkých kresťanov. (2. Timotejovi 2:24) No táto rada bola adresovaná predovšetkým Timotejovi, ktorý ju potreboval, keď slúžil ako starší zboru v Efeze. Niektorí v zbore dosť hlasno vyjadrovali svoje názory a vyučovali mylné náuky. Keďže plne nechápali účel mojžišovského Zákona, nepochopili, aká dôležitá je viera, láska a dobré svedomie. Pýcha spôsobovala konflikty, lebo títo ľudia sa škriepili o slová, zatiaľ čo im unikala podstata Kristovho učenia a význam zbožnej oddanosti. Ak mal Timotej dobre zvládnuť túto situáciu, musel sa pevne zastávať biblickej pravdy, ale pritom zaobchádzať s bratmi jemne. Tak ako starší dnes, aj Timotej si uvedomoval, že stádo nepatrí jemu a že má s inými zaobchádzať spôsobom, ktorý prispieva ku kresťanskej láske a jednote. — Efezanom 4:1–3; 1. Timotejovi 1:3–11; 5:1, 2; 6:3–5.

19. Prečo je dôležité, aby sme všetci ‚hľadali miernosť‘?

¹⁹ Boh nabáda svoj ľud, aby ‚hľadal miernosť‘. (Sofoniáš 2:3) Hebrejský výraz pre „miernosť“ označuje postoj, ktorý umožňuje človeku trpezlivo znášať ublíženie bez podráždenia a bez túžby po odplate. Vrúcne prosme Jehovu, aby nám pomohol ovládať sa a robiť mu dobré meno, a to aj za náročných okolností.

Čo si sa naučil?

• Ktoré biblické texty ti môžu pomôcť, keď s tebou niekto hovorí drsne?

• Prečo Saul konal nehanebne?

• Ako nám Ježišov príklad pomáha správne pristupovať ku všetkým ľuďom?

• Aký úžitok to môže priniesť, ak sa v rodine ovládame v reči?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 26]

Napriek tomu, akú mal Saul povesť, Ananiáš k nemu pristupoval láskavo

[Obrázok na strane 29]

Keď si kresťan verne plní svoje povinnosti, môže to zmierniť odpor zo strany rodiny

[Obrázok na strane 30]

Kresťania sa správajú tak, aby prispievali k láske a jednote