Spoznajme Jehovove cesty

„Daj mi... poznať svoje cesty, aby som ťa poznal.“ — 2. MOJŽIŠOVA 33:13.

1, 2. a) Prečo Mojžiš zabil Egypťana, keď videl, že zle zaobchádza s istým Hebrejom? b) Čo sa Mojžiš potreboval naučiť, aby ho Jehova mohol použiť?

MOJŽIŠ bol vychovávaný v domácnosti faraóna a dostal vzdelanie, ktoré uznávala celá egyptská šľachta. Ale Mojžiš si uvedomoval, že nie je Egypťan. Jeho rodičia boli Hebreji. Ako 40-ročný sa rozhodol, že sa pôjde pozrieť, ako sa darí jeho bratom, synom Izraela. Keď videl, ako jeden Egypťan zle zaobchádza s Hebrejom, nenechalo ho to ľahostajným a Egypťana zabil. Mojžiš sa rozhodol postaviť na stranu Jehovovho ľudu. Myslel si, že Boh ho vybral na to, aby oslobodil svojich bratov. (Skutky 7:21–25; Hebrejom 11:24, 25) Keď vyšlo najavo, čo sa stalo, egyptská kráľovská rodina odsúdila Mojžiša ako zradcu, a tak musel utiecť, aby si zachránil život. (2. Mojžišova 2:11–15) No aby bol Mojžiš vhodný na úlohu, na ktorú ho Boh chcel použiť, potreboval sa lepšie oboznámiť s Jehovovými cestami. Bude Mojžiš ochotný učiť sa? — Žalm 25:9.

² Mojžiš žil nasledujúcich 40 rokov ako vyhnanec a stal sa pastierom. Nedovolil však, aby ho premohla zatrpknutosť pre to, že jeho hebrejskí bratia si ho zjavne nevážili. Ochotne sa podvolil tomu, čo Boh pripustil. Hoci sa Mojžiš celé roky nedočkal žiadneho uznania, dovolil, aby ho Jehova formoval. Neskôr mohol napísať: „Muž Mojžiš bol ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu,“ a to nebol jeho vlastný názor, ale tieto slová napísal pod vplyvom Božieho svätého ducha. (4. Mojžišova 12:3) Jehova používal Mojžiša výnimočným spôsobom. Ak sa aj my usilujeme prejavovať miernosť, Jehova požehná aj nás. — Sofoniáš 2:3.

Mojžiš dostáva poverenie

3, 4. a) Aké poverenie dal Jehova Mojžišovi? b) Akú pomoc Mojžiš dostal?

³ Jedného dňa bol Mojžiš blízko vrchu Choreb na Sinajskom polostrove, keď k nemu prehovoril anjel, ktorý zastupoval Jehovu. V Jehovovom mene Mojžišovi povedal: „Určite som videl trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte a počul som ich krik kvôli tým, čo ich poháňajú do práce, lebo dobre poznám bolesti, ktorými trpia. A zostúpim, aby som ich oslobodil z ruky Egypťanov a aby som ich vyviedol z tej krajiny do dobrej a priestrannej krajiny, do krajiny tečúcej mliekom a medom.“ ​(2. Mojžišova 3:2, 7, 8) V tejto súvislosti mal Jehova pre Mojžiša istú úlohu, ale Mojžiš ju musel vykonať Jehovovým spôsobom.

⁴ Jehovov anjel ďalej povedal: „Teraz poď, nech ťa pošlem k faraónovi a vyvedieš môj ľud, synov Izraela, z Egypta.“ Mojžiš sa zdráhal. Necítil sa spôsobilý na splnenie takej úlohy a sám by ani nebol schopný ju vykonať. Jehova ho však uistil: „Dokážem, že som s tebou.“ ​(2. Mojžišova 3:10–12) Jehova dal Mojžišovi moc vykonať zázraky, ktoré mali slúžiť ako dôkaz toho, že ho posiela Boh. Mal s ním ísť aj jeho brat Áron ako jeho hovorca. A Jehova povedal, že ich sám poučí, čo majú hovoriť a robiť. (2. Mojžišova 4:1–17) Splní si Mojžiš verne toto poverenie?

5. Prečo možno povedať, že Izraeliti to svojím postojom Mojžišovi sťažovali?

⁵ Izraelskí starší muži najprv Mojžišovi a Áronovi uverili. (2. Mojžišova 4:29–31) Zakrátko však „úradníci zo synov Izraela“ obvinili Mojžiša a jeho brata z toho, že ich urobili „odporným zápachom pred faraónom a jeho sluhami“.  (2. Mojžišova 5:19–21; 6:9) Potom na ceste z Egypta dostali Izraeliti strach, keď videli, že ich Egypťania prenasledujú na bojových vozoch. A keď prišli k Červenému moru, zdalo sa im, že sú v pasci — pred nimi bolo more, za nimi bojové vozy —, a začali Mojžiša obviňovať. Čo by si v takej situácii robil ty? Hoci Izraeliti nemali žiadne lode, na Jehovov pokyn Mojžiš vyzval ľud, aby rýchlo zrušili tábor a pripravili sa na odchod. Potom Boh rozdelil vody Červeného mora, takže Izraeliti mohli prejsť po suchom morskom dne. — 2. Mojžišova 14:1–22.

Niečo dôležitejšie ako oslobodenie

6. Čo Jehova zdôraznil, keď poveroval Mojžiša, aby vyviedol Izrael z otroctva?

⁶ Keď Jehova dával Mojžišovi poverenie vyviesť Izrael z otroctva, zdôraznil dôležitosť svojho mena. Bolo veľmi dôležité, aby tomuto menu i jeho nositeľovi bola preukazovaná úcta. Keď sa Mojžiš pýtal Jehovu na jeho meno, Jehova mu povedal: „Dokážem, že som tým, čím dokážem, že som.“ Okrem toho mal Mojžiš synom Izraela povedať: „Jehova, Boh vašich predkov, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov ma poslal k vám.“ Jehova dodal: „To je moje meno na neurčitý čas a to je moje pamätné meno pre pokolenie za pokolením.“ ​(2. Mojžišova 3:13–15) Dodnes je Jehova meno, pod ktorým poznajú Boha jeho služobníci na celej zemi. — Izaiáš 12:4, 5; 43:10–12.

7. Čo Boh žiadal od Mojžiša napriek faraónovmu arogantnému postoju?

⁷ Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a v Jehovovom mene mu oznámili posolstvo, ktoré preňho mali. Ale faraón arogantne povedal: „Kto je Jehova, aby som poslúchol jeho hlas a poslal preč Izrael? Jehovu vôbec nepoznám a okrem toho, Izrael nehodlám poslať preč.“ ​(2. Mojžišova 5:1, 2) Faraón sa prejavil ako človek tvrdého a nečestného srdca, ale Jehova aj napriek tomu posielal Mojžiša, aby mu znova a znova odovzdával jeho posolstvá. (2. Mojžišova 7:14–16, 20–23; 8:1, 2, 20) Mojžiš videl, že faraón je podráždený. Malo význam ísť za ním znova? Izraeliti dychtivo túžili po oslobodení. Ale faraón neoblomne odmietal prepustiť ich. Čo by si robil na Mojžišovom mieste?

8. K akým požehnaniam viedol spôsob, akým Jehova riešil situáciu týkajúcu sa faraóna, a ako by tieto udalosti mali ovplyvniť nás?

⁸ Mojžiš oznámil ďalšie posolstvo: „Toto povedal Jehova, Boh Hebrejov: ‚Pošli môj ľud preč, aby mi slúžil.‘“ Boh tiež povedal: „Veď som už mohol vystrieť ruku, aby som postihol teba a tvoj ľud morom, takže by si bol vyhladený zo zeme. Ale preto som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa moje meno oznámilo po celej zemi.“ ​(2. Mojžišova 9:13–16) Jehova sa rozhodol, že vykonaním rozsudku nad tvrdošijným faraónom ukáže svoju moc spôsobom, ktorý bude slúžiť ako varovný príklad pre všetkých, ktorí sa mu stavajú na odpor. To sa týka aj Satana Diabla, ktorého Ježiš Kristus neskôr nazval ‚vládcom sveta‘. (Ján 14:30; Rimanom 9:17–24) Tak ako bolo predpovedané, Jehovovo meno bolo oznámené po celej zemi. Jehovova trpezlivosť viedla k záchrane Izraelitov i veľkej zmiešanej spoločnosti mnohých ľudí, ktorí začali uctievať Jehovu spolu s nimi. (2. Mojžišova 9:20, 21; 12:37, 38) Odvtedy mali z oznamovania Jehovovho mena úžitok už  milióny ľudí, ktorí zaujali postoj na strane pravého uctievania.

Vedenie problémového národa

9. Ako Mojžišov ľud prejavil neúctu voči Jehovovi?

⁹ Hebreji poznali Božie meno. Mojžiš používal Božie meno, keď s nimi hovoril, no Izraeliti vždy neprejavovali náležitú úctu Tomu, komu toto meno patrí. Čo sa stalo krátko po tom, ako ich Jehova zázračne oslobodil a vyviedol z Egypta, keď nemohli rýchlo nájsť pitnú vodu? Začali reptať proti Mojžišovi. Potom sa sťažovali, že nemajú jedlo. Mojžiš ich upozorňoval, že nereptajú len proti nemu a Áronovi, ale aj proti Jehovovi. (2. Mojžišova 15:22–24; 16:2–12) Pri vrchu Sinaj dal Jehova Izraelitom Zákon a túto udalosť sprevádzali nadprirodzené úkazy. Izraeliti však prejavili neposlušnosť a urobili si zlaté teľa, ktorému sa klaňali, a tvrdili, že slávia „sviatok Jehovovi“. — 2. Mojžišova 32:1–9.

10. Prečo by dnes kresťanskí dozorcovia mali venovať mimoriadnu pozornosť Mojžišovej prosbe, ktorá je zaznamenaná v 2. Mojžišovej 33:13?

¹⁰ Ako mal Mojžiš zaobchádzať s týmto ľudom, ktorý sám Jehova opísal ako tvrdošijný? Mojžiš prosil Jehovu: „Ak som, prosím, našiel priazeň v tvojich očiach, prosím, daj mi teraz poznať svoje cesty, aby som ťa poznal, a aby som našiel priazeň v tvojich očiach.“ ​(2. Mojžišova 33:13) Kresťanskí dozorcovia, ktorí sa starajú o novodobých Jehovových svedkov, pasú omnoho pokornejšie stádo. No aj oni sa modlia: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom.“ ​(Žalm 25:4) Poznanie Jehovových ciest pomáha dozorcom, aby rôzne situácie, ktoré vznikajú, riešili spôsobom, ktorý je v súlade s Božím Slovom a s Božou osobnosťou.

Čo Jehova očakáva od svojho ľudu

11. Aké pokyny dal Jehova Mojžišovi a prečo by nás to malo zaujímať?

¹¹ Pri vrchu Sinaj Jehova svojmu ľudu ústne oznámil, čo od nich očakáva. Neskôr Mojžiš dostal dve tabuľky, na ktorých bolo týchto Desať prikázaní napísaných. No keď schádzal z vrchu a videl, že Izraeliti uctievajú liate teľa, v hneve hodil tabuľky na zem a rozbil ich. Jehova potom znovu napísal Desať prikázaní na ďalšie kamenné tabuľky, ktoré Mojžiš vytesal. (2. Mojžišova 32:19; 34:1) Prikázania sa nezmenili; boli presne také isté ako tie prvé. Mojžiš mal konať v súlade s nimi. Jehova dal tiež Mojžišovi mocným spôsobom najavo, akým je Bohom, a tak mu ukázal, ako sa má správať ako jeho zástupca. Kresťania nie sú pod mojžišovským Zákonom, ale v tom, čo Jehova povedal Mojžišovi, je veľa základných zásad, ktoré sa nemenia a ktoré naďalej platia pre všetkých, ktorí uctievajú Jehovu. (Rimanom 6:14; 13:8–10) Zamyslime sa nad niektorými z nich.

12. Ako mala Izraelitov ovplyvniť skutočnosť, že Jehova vyžaduje výlučnú oddanosť?

¹² Prejavuj Jehovovi výlučnú oddanosť. Celý izraelský národ počul, ako Jehova vyhlásil, že vyžaduje výlučnú oddanosť. (2. Mojžišova 20:2–5) Izraeliti videli množstvo dôkazov toho, že Jehova je pravý Boh. (5. Mojžišova 4:33–35) Jehova dal jasne najavo, že bez ohľadu na to, čo robia iné národy, medzi svojím ľudom nebude tolerovať žiadnu formu modlárstva ani špiritizmu. Ich oddanosť voči nemu nemala byť len nejakou formalitou. Všetci mali Jehovu milovať celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou životnou silou. (5. Mojžišova 6:5, 6) Malo to ovplyvňovať ich reč, ich správanie — áno, každú stránku ich života. (3. Mojžišova 20:27; 24:15, 16; 26:1) Aj Ježiš Kristus jasne poukazoval na to, že Jehova vyžaduje výlučnú oddanosť. — Marek 12:28–30; Lukáš 4:8.

13. Prečo boli Izraeliti dlžní Bohu úplnú poslušnosť a čo by malo motivovať nás, aby sme ho poslúchali? (Kazateľ 12:13)

¹³ Dôsledne dodržuj Jehovove prikázania. Izraelitom bolo potrebné pripomenúť, že keď vstúpili do zmluvného vzťahu s Jehovom, slávnostne  mu sľúbili, že ho budú prísne poslúchať. Izraeliti sa tešili z veľkej osobnej slobody, ale keď išlo o veci, v ktorých im Jehova dal konkrétne prikázania, mali striktne poslúchať. Tak mohli dať najavo lásku k Bohu a mali z toho úžitok nielen oni sami, ale aj ich potomkovia, lebo všetky Jehovove prikázania boli na ich dobro. — 2. Mojžišova 19:5–8; 5. Mojžišova 5:27–33; 11:22, 23.

14. Ako Boh zdôraznil Izraelitom, že je dôležité dávať duchovné veci na prvé miesto v živote?

¹⁴ Na prvé miesto dávaj duchovné veci. Izraelský ľud nemal dovoliť, aby starostlivosť o uspokojovanie telesných potrieb odvádzala ich pozornosť od duchovných činností. Ich život nemal byť zameraný iba na bežné záležitosti. Jehova vyhradil určitý deň v týždni, ktorý mal byť považovaný za posvätný a ktorý mali Izraeliti venovať výlučne veciam súvisiacim s uctievaním pravého Boha. (2. Mojžišova 35:1–3; 4. Mojžišova 15:32–36) Okrem toho mal byť každoročne vyhradený aj ďalší čas na zvláštne sväté zhromaždenia. (3. Mojžišova 23:4–44) Tieto sviatky boli pre Izraelitov príležitosťou na to, aby uvažovali o Jehovových mocných skutkoch, pripomínali si jeho cesty a vyjadrovali mu vďačnosť za všetku jeho dobrotu. Keď Izraeliti vyjadrovali svoju oddanosť Jehovovi, pomáhalo im to prehlbovať si zbožnú bázeň a lásku k Jehovovi a chodiť po jeho cestách. (5. Mojžišova 10:12, 13) Zo zdravých zásad obsiahnutých v týchto prikázaniach majú úžitok aj Jehovovi služobníci dnes. — Hebrejom 10:24, 25.

Ceňme si Jehovove vlastnosti

15. a) Prečo to bolo pre Mojžiša užitočné, keď lepšie pochopil a ocenil si Jehovove vlastnosti? b) Aké otázky nám môžu pomôcť hlbšie sa zamyslieť nad každou Jehovovou vlastnosťou?

¹⁵ Pochopenie Jehovových vlastností a ocenenie pre ne malo Mojžišovi pomôcť správne zaobchádzať s Božím ľudom. V 2. Mojžišovej 34:5–7 sa píše, že Boh prešiel pred Mojžišovou tvárou a vyhlásil: „Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech, ale určite neponecháva bez trestu a privodí trest za previnenie otcov na synov a na vnukov, na tretie pokolenie a na štvrté pokolenie.“ Pouvažuj chvíľku nad týmito slovami. Polož si otázky: ‚Čo každá z týchto vlastností znamená? Ako ju Jehova prejavil? Ako ju môžu prejavovať kresťanskí dozorcovia? A ako by mala každá z týchto vlastností ovplyvniť konanie každého z nás?‘ Rozoberme si niekoľko príkladov.

16. Ako si môžeme prehĺbiť porozumenie toho, čo znamená Božie milosrdenstvo, a prečo je to dôležité?

¹⁶ Jehova je „Boh milosrdný a milostivý“. Ak máš k dispozícii encyklopédiu Hlbšie pochopenie Písma, mohol by si si prečítať, čo sa v nej píše pod heslom „milosrdenstvo“. Alebo tento námet preskúmaj pomocou Indexu  publikácií Watch Tower alebo pomocou počítačového programu Watchtower Library (na CD-ROM-e). * S použitím konkordancie si tiež môžeš vyhľadať biblické texty, ktoré sa zmieňujú o milosrdenstve. Uvidíš, že k Jehovovmu milosrdenstvu patrí nielen to, že niekedy zmierni trest, ale aj to, že prejavuje nežný súcit. Milosrdenstvo podnecuje Boha k takému konaniu, aby priniesol svojmu ľudu úľavu. To sa prejavilo napríklad tým, ako sa Boh v telesnom i duchovnom ohľade staral o Izraelitov počas ich putovania do Zasľúbenej krajiny. (5. Mojžišova 1:30–33; 8:4) Jehova tiež milosrdne umožnil, aby mohli dosiahnuť odpustenie, keď sa dopustili chýb. Áno, Boh prejavoval svojmu ľudu v staroveku milosrdenstvo. O čo skôr by mali dnešní Boží služobníci prejavovať súcit jeden druhému! — Matúš 9:13; 18:21–35.

17. Prečo to môže byť pre pravé uctievanie prínosom, keď chápeme, že Jehova je milostivý?

¹⁷ Okrem toho, že Jehova je milosrdný, je aj milostivý. Čo si predstavuješ pod pojmom „milostivý“? Porovnaj to s biblickými textami, ktoré hovoria o tom, že Jehova je milostivý. Biblia ukazuje, že v tejto Jehovovej vlastnosti je zahrnutý láskavý ohľad voči znevýhodneným medzi jeho ľudom. (2. Mojžišova 22:26, 27) V každej krajine môžu byť cudzinci i ďalší ľudia, ktorí sú nejako znevýhodnení. Keď Jehova vyučoval svoj ľud, že nemajú byť stranícki a majú prejavovať láskavosť k takýmto ľuďom, pripomínal im, že aj oni sami boli cudzincami — v Egypte. (5. Mojžišova 24:17–22) A čo my, ktorí tvoríme Boží ľud dnes? Keď sa snažíme napodobňovať túto Jehovovu vlastnosť, pomáha nám to upevňovať jednotu a priťahuje to k uctievaniu Jehovu ďalších ľudí. — Skutky 10:34, 35; Zjavenie 7:9, 10.

18. Čo sa učíme z toho, čomu Jehova vyučoval Izraelitov v súvislosti s konaním iných národov?

¹⁸ Láskavý záujem o ľudí z iných národov však nemal zatieniť lásku Izraelitov k Jehovovi a k jeho mravným normám. Preto boli Izraeliti vyučovaní, aby si neosvojovali spôsob konania okolitých národov — nemali od nich preberať ich náboženské zvyky ani ich nemorálny spôsob života. (2. Mojžišova 34:11–16; 5. Mojžišova 7:1–4) Rovnaká zásada platí aj pre nás dnes. Máme byť svätým ľudom, tak ako náš Boh, Jehova, je svätý. — 1. Petra 1:15, 16.

19. Ako nás to môže chrániť, ak chápeme Jehovov pohľad na nesprávne konanie?

¹⁹ Aby Mojžiš porozumel Jehovovým cestám, Jehova mu objasnil, že hoci neschvaľuje hriech, je pomalý do hnevu. Jehova dáva ľuďom  čas, aby sa učili jeho požiadavkám a prispôsobili sa im. Ľuďom, ktorí prejavia pokánie, Jehova odpúšťa; neoslobodzuje ich však od zaslúženého trestu za vážne priestupky. Jehova upozornil Mojžiša na to, že konanie Izraelitov ovplyvní aj budúce generácie — buď priaznivo, alebo nepriaznivo. Keď máme porozumenie Jehovových ciest a ceníme si ich, chráni nás to, aby sme neobviňovali Boha, keď sa ocitneme v nejakej ťažkej situácii, do ktorej sme sa dostali vlastným pričinením. Pomáha nám to tiež, aby sme nedospeli k záveru, že Boh je pomalý.

20. Čo nám môže pomôcť správne zaobchádzať so spoluveriacimi i s ľuďmi, ktorých stretávame v našej službe? (Žalm 86:11)

²⁰ Ak túžiš prehĺbiť si poznanie Jehovu a jeho ciest, ďalej skúmaj Bibliu a rozjímaj o tom, čo čítaš. Dôkladne skúmaj všetky tie úžasné stránky Jehovovej osobnosti. Premýšľaj, ako môžeš napodobňovať Boha a uvádzať svoj život ešte plnšie do súladu s jeho predsavzatím, a modli sa o to. To ti pomôže vyhnúť sa rôznym nebezpečenstvám, správne zaobchádzať so spoluveriacimi a pomáhať ďalším spoznať a zamilovať si nášho vznešeného Boha.

[Poznámka pod čiarou]

Čo si sa naučil?

• Prečo bolo dôležité, aby si Mojžiš osvojil miernosť, a prečo je to dôležité aj pre nás dnes?

• K akým dobrým výsledkom viedlo to, že faraónovi bolo opakovane oznamované Jehovovo slovo?

• Napríklad aké vynikajúce zásady, ktoré Jehova vyučoval Mojžiša, sa vzťahujú aj na nás?

• Ako si môžeme prehĺbiť porozumenie Jehovových vlastností?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 21]

Mojžiš verne oznamoval Jehovovo slovo faraónovi

[Obrázok na strane 23]

Jehova oznámil Mojžišovi svoje požiadavky

[Obrázok na stranách 24, 25]

Rozjímaj o Jehovových vlastnostiach