Ako niektorí chvália Jehovu v škole

NA CELOM svete mladí Jehovovi svedkovia hľadajú spôsoby, ako chváliť Boha v škole slovami i správaním. Všimnite si niekoľko skúseností, ktoré sú ukážkou ich mladistvého zápalu.

Jedna mladá svedkyňa z Grécka mala urobiť písomnú prácu o znečisťovaní zemskej atmosféry. Pomocou Indexu publikácií Watch Tower našla užitočný materiál v časopise Prebuďte sa!, ktorý v závere svojej práce uviedla ako zdroj, z ktorého čerpala. Učiteľka sa vyjadrila, že to bola jedna z najlepších prác, aké kedy čítala. Neskôr učiteľka použila tieto informácie na jednom seminári a malo to dobrý ohlas. Naša mladá sestra sa teda rozhodla, že jej ponúkne aj iné čísla Prebuďte sa!, a medzi nimi bolo aj číslo s úvodnou sériou článkov „Učitelia — čo by sme bez nich robili?“ Učiteľka sa neskôr v triede pozitívne vyjadrila o časopise Prebuďte sa!, a tak si ho od sestry začali pýtať aj niektorí žiaci. Sestra preto priniesla do školy viac časopisov, aby si mohli prečítať aj iné čísla.

V africkej krajine Benin jedna dospievajúca kresťanka čelila nezvyčajnému nátlaku. Podľa zvyku sa rodičia viacerých žiakov z jej školy dohodli, že si najmú lektorov, aby doučovali ich deti ťažké predmety, a tak ich pripravili na skúšky. Lektori si však ako deň doučovania vybrali sobotňajšie dopoludnie. Mladá svedkyňa namietala: „V sobotu dopoludnia chodieva celý zbor zvestovať. Sú to pre mňa tie najkrajšie chvíle z celého týždňa a nevymenila by som ich za nič na svete!“ Jej otec, ktorý ju vychováva sám a tiež je svedkom, s ňou súhlasil a pokúsil sa presvedčiť jednu skupinu rodičov a lektorov, aby zmenili svoj časový rozvrh. No všetci odmietli. Toto mladé dievča sa teda rozhodlo, že si poradí aj bez doučovania. Namiesto toho chodila do zvestovateľskej služby so zborom. Spolužiaci sa jej vysmievali a nahovárali ju, aby sa vzdala zvestovania i svojho Boha. Boli si takmer istí, že skúšky nezloží. Ale nakoniec práve tí žiaci, ktorí boli doučovaní, skúškami neprešli, zatiaľ čo naša mladá sestra ich zložila! Ani netreba hovoriť, že odvtedy si už z nej posmešky nerobili. Teraz jej spolužiaci hovoria: „Ďalej slúž svojmu Bohu.“

V Českej republike dostalo jedno 12-ročné dievča za úlohu pripraviť si referát o nejakej knihe. Matka ju povzbudila, aby si vybrala knihu Najväčší človek, ktorý kedy žil. Dievča začalo referát slovami: „Čo myslíte, kto by mohol byť najvýznamnejším človekom, aký kedy žil?“ Potom opísala Ježiša, jeho život na zemi a jeho učenie. Hovorila tiež o kapitole s názvom „Lekcia odpúšťania“. Učiteľka nadšene povedala: „Toto je najlepší referát, aký som od teba počula!“ a s radosťou prijala túto knihu. O knihu prejavilo záujem aj niekoľko spolužiakov. Nasledujúci deň sa dievča tešilo, že mohlo rozšíriť 18 kníh.

Takíto mladí ľudia majú veľkú radosť z toho, že v škole môžu chváliť Jehovu. A nás všetkých by to malo podnecovať, aby sme napodobňovali ich mladistvú horlivosť.