Vzrast na mieste, kde kedysi prekvitalo rané kresťanstvo

TALIANSKO, polostrov v Stredozemnom mori, ktorý má tvar čižmy, je už dlho dejiskom udalostí náboženského a kultúrneho života, ktoré ovplyvňujú svetové dejiny. Taliansko pôsobí na milióny turistov ako magnet. Priťahuje ich krásou svojej mnohotvárnej krajiny, slávnymi umeleckými dielami a skvelou kuchyňou. Je to tiež krajina, kde prekvitá biblické vzdelávanie.

Do Ríma — hlavného mesta vtedajšej svetovej veľmoci — sa pravé kresťanstvo dostalo zrejme prvý raz vtedy, keď sa Židia a prozelyti, ktorí sa stali kresťanmi na Letnice 33 n. l. vrátili domov z Jeruzalema. Okolo roku 59 n. l. prvý raz navštívil Taliansko apoštol Pavol. V pobrežnom meste Puteoli ‚našiel bratov‘ vo viere. — Skutky 2:5–11; 28:11–16.

Ako predpovedal Ježiš i apoštoli, pred koncom prvého storočia n. l. sa skupiny odpadlíkov postupne oddeľovali od pravého kresťanstva. Ale pred koncom tohto zlého systému vecí sa praví Ježišovi nasledovníci ujali vedenia v diele zvestovania dobrého posolstva a šíria ho po celom svete — teda aj v Taliansku. — Matúš 13:36–43; Skutky 20:29, 30; 2. Tesaloničanom 2:3–8; 2. Petra 2:1–3.

Nie práve sľubný začiatok

V roku 1891 Charles Taze Russell, ktorý sa ujímal vedenia v celosvetovom zvestovateľskom diele Bádateľov Biblie (ako boli vtedy známi Jehovovi svedkovia), prvýkrát navštívil niektoré talianske mestá. Musel priznať, že jeho výsledky v službe, ktorú tam vykonal, neposkytovali veľmi sľubné vyhliadky: „Nebolo tu nič, čo by nám dávalo nádej, že sa dožijeme nejakej žatvy v Taliansku.“ Na jar 1910 prišiel brat Russell do Talianska znova a predniesol biblickú prednášku v jednej telocvični v centre Ríma. Aký bol výsledok? „Z celkového hľadiska bolo toto zhromaždenie sklamaním,“ vyjadril sa brat Russell.

Niekoľko desaťročí postupovalo zvestovanie dobrého posolstva v Taliansku pomaly, a to sčasti preto, že Jehovovi svedkovia boli za fašistickej diktatúry prenasledovaní. V tom období nebolo v celej krajine viac ako 150 Jehovových svedkov a väčšina z nich sa dozvedela o biblickej pravde od príbuzných alebo od priateľov, ktorí žili v zahraničí.

Pozoruhodný vzrast

Po druhej svetovej vojne bolo do Talianska vyslaných viacero misionárov. Ale ako vidno z korešpondencie, ktorá sa našla v štátnych archívoch, istí jednotlivci, ktorí mali vysoké postavenie vo vatikánskej hierarchii, požiadali vládu, aby týchto misionárov z krajiny vyhostila. A tak boli misionári, okrem niekoľkých výnimiek, nútení krajinu opustiť.

Napriek prekážkam začali v Taliansku zástupy ľudí prúdiť k ‚vrchu‘ Jehovovho uctievania. (Izaiáš 2:2–4) Bol zaznamenaný pozoruhodný  vzrast v počte svedkov. V roku 2004 tu bol vrcholný počet 233 527 zvestovateľov dobrého posolstva, čo znamená jeden svedok na 248 obyvateľov, a na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti bolo 433 242 prítomných. V dobre vybavených sálach Kráľovstva sa stretávalo 3049 zborov Jehovových svedkov. Nedávno bol tiež zaznamenaný značný vzrast zvlášť v rámci určitých skupín obyvateľstva.

Zvestovanie v desiatkach jazykov

Veľa ľudí z Afriky, Ázie a východnej Európy prichádza do Talianska za prácou alebo za vidinou lepšieho života, alebo v niektorých prípadoch preto, aby unikli rôznym nebezpečným okolnostiam. Ako možno týmto miliónom ľudí duchovne pomôcť?

Mnohí svedkovia v Taliansku prijali výzvu naučiť sa nejaký ťažký jazyk, napríklad albánčinu, amharčinu, arabčinu, bengálčinu, čínštinu, pandžábčinu, sinhalčinu či tagalčinu. V roku 2001 začali prebiehať jazykové kurzy pre tých, ktorí boli ochotní učiť sa vydávať svedectvo v cudzom jazyku. Za posledné tri roky sa na 79 kurzoch, ktoré boli vedené v 17 rôznych jazykoch, zúčastnilo 3711 svedkov. Vďaka tomu bolo možné vytvoriť a posilniť 146 zborov a 274 skupín v 25 jazykoch. Mnoho úprimných ľudí tak mohlo počuť dobré posolstvo a začať študovať Bibliu. Výsledky sú často neočakávané.

Jeden Jehovov svedok hovoril o Biblii s Georgeom, ktorý pochádza z Indie a hovorí po malajálamsky. Napriek tomu, že George mal vážny problém s prácou, nadšene prijal ponuku biblického štúdia. O niekoľko dní prišiel do sály Kráľovstva Georgeov priateľ Gil, ktorý je tiež z Indie, ale hovorí pandžábčinou, a aj s ním bolo zavedené biblické štúdium. Gil predstavil svedkom Davida z Indie, ktorý hovorí po telugsky. Zakrátko už aj David študoval Bibliu. V tom istom dome ako David bývali ďalší dvaja Indovia, Sonny a Šúbaš. Obaja sa k nemu pripojili v biblickom štúdiu.

O niekoľko týždňov zavolal svedkom Dalip, muž hovoriaci po maráthsky. Povedal: „Som Georgeov priateľ. Môžete ma učiť Bibliu?“ Potom prišiel Súmit, ktorý hovorí po tamilsky. Nakoniec zatelefonoval ešte jeden Georgeov priateľ a aj on požiadal o štúdium. Nato George priviedol do sály Kráľovstva ďalšieho mladého muža, Maxa, ktorý chcel tiež študovať. V súčasnosti sa vedie šesť biblických štúdií a bratia robia kroky, aby mohli byť vedené ďalšie štyri. Štúdiá sú vedené v angličtine, ale sú pri nich používané aj publikácie v hindčine, malajálamčine, maráthčine, pandžábčine, tamilčine, telugčine a urdčine.

Nepočujúci „počujú“ dobré posolstvo

V Taliansku je vyše 90 000 sluchovo postihnutých ľudí. V polovici 70. rokov 20. storočia svedkovia začali venovať pozornosť tomu, aby aj túto skupinu obyvateľstva mohli učiť biblickú pravdu. Najprv niekoľko nepočujúcich svedkov začalo učiť taliansku posunkovú reč tých spoluslužobníkov, ktorí boli ochotní pomôcť v tomto poli. Stále viac nepočujúcich začalo prejavovať záujem o Bibliu. V súčasnosti navštevuje kresťanské zhromaždenia viac ako 1400 ľudí, ktorí hovoria talianskou posunkovou rečou. Je tu 15 zborov a 52 skupín, v ktorých prebiehajú zhromaždenia v talianskej posunkovej reči.

 Spočiatku sa zvestovanie nepočujúcim odvíjalo hlavne od osobnej iniciatívy jednotlivých svedkov. Ale v roku 1978 talianska odbočka Jehovových svedkov začala organizovať zjazdy aj pre nepočujúcich. V máji toho roku zaznel oznam, že na blížiacom sa medzinárodnom zjazde v Miláne bude aj sektor pre nepočujúcich. Prvý krajský zjazd pre nepočujúcich sa uskutočnil v zjazdovej sále v Miláne vo februári 1979.

Odbočka odvtedy venuje veľkú pozornosť duchovnému sýteniu nepočujúcich a povzbudzuje stále viac zvestovateľov, aby sa zlepšovali v schopnosti dorozumieť sa v ich jazyku. Od roku 1995 sú vysielaní zvláštni priekopníci (evanjelisti celým časom) do niektorých skupín, aby školili nepočujúcich svedkov v službe a v organizovaní zhromaždení. Tri zjazdové sály sú vybavené najvyspelejšou technikou na prenos obrazu, aby nepočujúci mohli dobre sledovať program. Na poskytovanie duchovného pokrmu pre nepočujúcich sú dostupné videokazety kresťanských publikácií.

Viacerí si všímajú, že svedkovia sa dobre starajú o uspokojovanie duchovných potrieb nepočujúcich. Časopis P@role & Segni, ktorý vydáva Talianska asociácia nepočujúcich, uviedol citát z listu istého katolíckeho monsignora: „Byť nepočujúci je nepríjemné, lebo nepočujúci človek potrebuje stálu pozornosť. Napríklad bez ťažkostí sám príde do kostola, ale potrebuje pomoc tlmočníka, aby mohol sledovať všetko, čo sa na bohoslužbách číta, hovorí alebo spieva.“ Tento časopis dodáva, že prelát „uznáva, že nanešťastie cirkev nie je pripravená postarať sa o takto znevýhodnených ľudí, a poukazuje na to, že o mnohých nepočujúcich je lepšie postarané v sálach Kráľovstva Jehovových svedkov než v kostoloch“.

Dobré posolstvo je zvestované väzňom

Môže byť človek stále vo väzení, a pritom byť slobodný? Áno, lebo Božie Slovo má moc  ‚oslobodiť‘ ľudí, ktorí ho prijímajú a uplatňujú vo svojom živote. Posolstvo, ktoré oznamoval Ježiš „zajatým“, sa týkalo oslobodenia z otroctva hriechu a falošného náboženstva. (Ján 8:32; Lukáš 4:16–19) V Taliansku sa dosahujú vynikajúce výsledky, keď sa zvestuje vo väzniciach. Takmer 400 služobníkov spomedzi Jehovových svedkov dostalo od vlády povolenie navštevovať väzňov, aby im poskytovali duchovnú pomoc. Jehovovi svedkovia boli prvou nekatolíckou organizáciou, ktorá požiadala o takéto povolenie a získala ho.

Biblické posolstvo sa niekedy môže šíriť neočakávanými spôsobmi. Väzni sa o biblickom vzdelávacom diele Jehovových svedkov rozprávajú so spoluväzňami. Niektorí z týchto spoluväzňov potom žiadajú, aby aj ich navštívili Jehovovi svedkovia. Alebo niekedy členovia rodiny, ktorí začali študovať Bibliu, povzbudia väzňov, aby požiadali o návštevu svedkov. Niektorí väzni, ktorí si odpykávajú doživotné tresty za vraždu alebo za iné vážne zločiny, prejavili pokánie a radikálne zmenili svoj život. Vďaka tomu sa môžu oddať Jehovovi Bohu a dať sa pokrstiť.

V niekoľkých väzniciach sa organizujú verejné prednášky na biblické námety, Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti a premietajú sa videokazety s biblickými námetmi, ktoré vydali Jehovovi svedkovia. Tieto zhromaždenia často navštevujú desiatky väzňov.

V snahe pomôcť ľuďom vo väzení v praktickom ohľade svedkovia vo veľkom počte rozšírili časopisy s námetmi, ktoré môžu byť pre týchto ľudí užitočné. Jedným z takých časopisov bolo Prebuďte sa! z 8. mája 2001, ktoré sa zaoberá námetom „Môžu sa väzni napraviť?“ Číslo z 8. apríla 2003 malo tému „Deti ohrozené drogami — ako im môžete pomôcť?“ Medzi väzňami bolo rozšírených tisíce časopisov. Výsledkom je to, že sú vedené stovky biblických štúdií. O biblické posolstvo prejavili záujem aj niektorí väzenskí dozorcovia.

Väzeň Costantino bol po tom, čo sa mu podarilo od vedenia väznice získať zvláštne povolenie, pokrstený v jednej sále Kráľovstva v San Reme za prítomnosti 138 miestnych svedkov. „Mal som pocit, akoby som bol zaplavený náklonnosťou,“ povedal očividne dojatý Costantino po tejto udalosti. Miestne noviny uverejnili slová väzenského dozorcu: „S veľkou radosťou... sme udelili toto povolenie. Všetko, čo môže prispieť k spoločenskej, osobnostnej a duchovnej rehabilitácii väzňa, by sa malo brať do úvahy.“ Na Costantinovu manželku i jeho dcéru hlboko zapôsobilo to, ako presné poznanie z Biblie ovplyvnilo jeho život: „Sme naňho hrdé, že urobil také zmeny. Stal sa pokojamilovným človekom a jeho záujem o nás stále rastie. Znova sme k nemu získali dôveru a úctu.“ Aj ony začali študovať Bibliu a navštevovať kresťanské zhromaždenia.

Sergio, ktorý bol usvedčený z krádeže, ozbrojenej lúpeže, pašovania drog a z vraždy, bol odsúdený a má byť vo väzení až do roku 2024. Po tom, čo tri roky skúmal Písma, zmenil svoj život a rozhodol sa dať pokrstiť. Je pätnástym väzňom z väznice Porto Azzurro na ostrove Elba, ktorý sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok. Jeho krst sa uskutočnil v prenosnom bazéne na pôde väzenského športoviska za účasti niekoľkých spoluväzňov.

 Leonardo, ktorý si odpykáva 20-ročný trest, získal zvláštne povolenie, aby sa mohol dať pokrstiť v jednej sále Kráľovstva v Parme. V rámci interview pre miestne noviny povedal, že chcel „dať jasne najavo, že sa rozhodol stať Jehovovým svedkom, a to nie preto, aby sa dostal z temnoty väznice, ale aby uspokojil svoje duchovné potreby, ktoré pociťuje hlboko vnútri“. Leonardo tiež povedal: „Môj život bol plný omylov, ale to je už za mnou. Zmenil som sa, hoci nie za noc. Budem sa musieť ďalej usilovať konať čestne.“

Salvatore, ktorý bol odsúdený za vraždu, je vo väznici Spoleto, ktorá patrí k väzniciam s najprísnejšími bezpečnostnými opatreniami. Jeho krst, ktorý sa uskutočnil medzi múrmi tejto väznice, na mnohých zapôsobil. Väzenský dozorca povedal: „Treba vyzdvihnúť spoločenský význam rozhodnutia, ktoré vedie k lepšiemu správaniu voči všetkým, lebo je to na úžitok väznice, ako aj celej spoločnosti.“ Zmeny, ktoré vo svojom živote urobil Salvatore, podnietili jeho manželku a jednu z dcér, aby začali navštevovať zhromaždenia Jehovových svedkov. A jeden väzeň, ktorému Salvatore vydal svedectvo, sa stal oddaným služobníkom Jehovu a bol pokrstený.

Taliansko patrí medzi krajiny, v ktorých bolo možné vidieť vzrast a rozširovanie kresťanstva už v ranej dobe. (Skutky 2:10; Rimanom 1:7) Na tom istom území, kde sa pri kázaní dobrého posolstva kedysi namáhal Pavol so svojimi spolukresťanmi, vzrast v duchovnej oblasti pokračuje aj dnes, v období žatvy. — Skutky 23:11; 28:14–16.

[Mapa na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

TALIANSKO

Rím

[Obrázky na strane 15]

Zjazdová sála v Bitonte a jeden zo zborov v talianskej posunkovej reči v Ríme

[Obrázok na strane 16]

Biblická pravda ‚oslobodzuje‘ väzňov

[Obrázky na strane 17]

Na tom istom území, kde kedysi prekvitalo rané kresťanstvo, vzrast v duchovnej oblasti pokračuje