Hlavné myšlienky z 1. knihy Kráľov
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z 1. knihy Kráľov
„KEĎ pribúda spravodlivých, ľud plesá; ale keď panuje niekto zlý, ľud vzdychá.“ (Príslovia 29:2) Pravdivosť tohto príslovia jasne dokazuje biblická kniha 1. Kráľov. Opisuje sa v nej život kráľa Šalamúna, ktorého vláda bola pre Izrael obdobím bezpečia a veľkého blahobytu. V 1. Kráľov čítame aj o rozdelení národa po Šalamúnovej smrti a o 14 kráľoch, ktorí potom panovali v Izraeli a v Judsku. Len dvaja z nich zostali verní Jehovovi. Okrem toho sa v knihe opisuje aj činnosť šiestich prorokov vrátane Eliáša.
Knihu napísal prorok Jeremiáš v Jeruzaleme a inde v Judsku a rozpráva v nej o období asi 129 rokov — od 1040 pred n. l. do 911 pred n. l. Pri jej zostavovaní zjavne vychádzal zo starovekých záznamov, napríklad zo „Šalamúnovej kroniky“. Tieto záznamy sa nezachovali. — 1. Kráľov 11:41; 14:19; 15:7.
MÚDRY KRÁĽ PRINÁŠA POKOJ A BLAHOBYT
Prvá Kráľov sa začína pútavou správou o tom, ako sa Adonijah, syn kráľa Dávida, pokúša zmocniť trónu svojho otca. Jeho plány však pohotovo prekazí prorok Nátan a kráľom sa stáva Dávidov syn Šalamún. Jehovovi sa páči prosba nového kráľa a dáva mu „múdre a rozumejúce srdce“ a tiež „bohatstvo i slávu“. (1. Kráľov 3:12, 13) V múdrosti a bohatstve sa kráľovi nikto nevyrovná. Izrael zažíva obdobie pokoja a blahobytu.
Šalamún dokončuje výstavbu viacerých objektov. Patrí k nim Jehovov chrám a rôzne vládne budovy. Jehova ho uisťuje, že ak zostane poslušný, on sám ‚upevní trón jeho kráľovstva nad Izraelom na neurčitý čas‘. (1. Kráľov 9:4, 5) Pravý Boh ho tiež upozorňuje na následky neposlušnosti. Šalamún si však časom berie mnoho cudzokrajných manželiek. Pod ich vplyvom sa v starobe pripája k falošnému náboženstvu. Jehova predpovedá rozdelenie jeho kráľovstva. V roku 997 pred n. l. Šalamún zomiera, čím sa končí jeho 40-ročná vláda. Na trón nastupuje jeho syn Rechoboám.
Odpovede na biblické otázky:
1:5 — Prečo sa Adonijah ešte za Dávidovho života snažil získať trón? To Biblia neuvádza. Je však rozumné urobiť nasledujúci záver: Adonijahovi starší bratia Amnón a Abšalóm už nežili a pravdepodobne už nežil ani Dávidov syn Kileáb, a preto si Adonijah myslel, že ako najstarší žijúci Dávidov syn má právo na trón. (2. Samuelova 3:2–4; 13:28, 29; 18:14–17) Získal si podporu mocného vojenského veliteľa Joába a vplyvného veľkňaza Abiatára, a tak si bol zrejme istý, že mu pokus vyjde. V Biblii sa nepíše, či vedel o Dávidovom úmysle urobiť dedičom trónu Šalamúna. No Šalamúna ani ďalších ľudí verných Dávidovi nepozval ‚obetovať‘. (1. Kráľov 1:9, 10) To naznačuje, že ho považoval za súpera.
1:49–53; 2:13–25 — Prečo dal Šalamún Adonijaha usmrtiť, keď mu predtým udelil milosť? I keď Bat-šeba nepochopila Adonijahov skutočný zámer, Šalamún rozpoznal, čo Adonijah sledoval tým, že ju požiadal, aby preňho od kráľa vypýtala Abišag za manželku. Hoci Dávid nemal s krásnou Abišag pohlavný styk, považovali ju za jeho konkubínu. Podľa vtedajších zvykov mala patriť iba Dávidovmu zákonnému dedičovi. Adonijah si možno myslel, že keby dostal Abišag za manželku, mohol by sa opäť pokúsiť získať trón. Šalamún pochopil, že Adonijahova žiadosť je prejavom túžby po tróne, a preto milosť odvolal.
6:37–8:2 — Kedy bol zasvätený chrám? Chrám dokončili v ôsmom mesiaci 1027 pred n. l., v 11. roku Šalamúnovej vlády. Zdá sa, že vnášanie vybavenia a ďalšie prípravy trvali 11 mesiacov. Zasvätenie sa zjavne uskutočnilo v siedmom mesiaci 1026 pred n. l. Medzi dokončením chrámu a jeho zasvätením sa spomína výstavba ďalších objektov zrejme preto, aby bol obraz o Šalamúnovej stavebnej činnosti v tom období úplný. — 2. Paralipomenon 5:1–3.
9:10–13 — Bolo to, že Šalamún daroval týrskemu kráľovi Chíramovi 20 miest v Galilei, v súlade s mojžišovským Zákonom? Zákon uvedený v 3. Mojžišovej 25:23, 24 sa možno vysvetľoval tak, že platí iba na miesta obývané Izraelitmi. Je možné, že aj keď mestá, ktoré dal Šalamún Chíramovi, ležali v Zasľúbenej krajine, bývali v nich Neizraeliti. (2. Mojžišova 23:31) Šalamúnov postup by mohol byť aj náznakom toho, že nekonal v úplnom súlade so Zákonom, podobne ako keď si ‚zväčšoval počet koní‘ a bral mnoho manželiek. (5. Mojžišova 17:16, 17) Tak či onak, Chíram nebol s darom spokojný. Pohanskí obyvatelia sa možno o svoje mestá nestarali alebo mestá nemali najlepšiu polohu.
11:4 — Bola senilita príčinou toho, že Šalamún sa v starobe stal neverným? Nezdá sa to pravdepodobné. Šalamún začal vládnuť veľmi mladý, a hoci vládol 40 rokov, nedožil sa pokročilej staroby. Okrem toho Jehovu neprestal uctievať úplne. Zjavne sa snažil o akúsi formu zmiešaného uctievania.
Poučenie pre nás:
2:26, 27, 35 Všetko, čo Jehova predpovie, sa splní. Odstránením Éliho potomka Abiatára sa naplnilo „slovo Jehovu, ktoré hovoril v Šíle proti domu Éliho“. Nástupom Cádoka z Pinchasovej rodovej línie na miesto Abiatára sa naplnili slová 4. Mojžišovej 25:10–13. — 2. Mojžišova 6:25; 1. Samuelova 2:31; 3:12; 1. Paralipomenon 24:3.
2:37, 41–46 Je veľmi nebezpečné myslieť si, že stanovené medze možno prekračovať beztrestne! Tí, ktorí úmyselne odbočujú z ‚úzkej cesty vedúcej do života‘, pocítia následky svojho nerozumného rozhodnutia. — Matúš 7:14.
3:9, 12–14 Jehova vypočúva svojich služobníkov, keď ho v modlitbách prosia o múdrosť, porozumenie a vedenie v službe, ktorú mu preukazujú. — Jakub 1:5.
8:22–53 Ako nádherne vyjadril Šalamún úprimnú vďačnosť Jehovovi — Bohu, ktorý prejavuje milujúcu láskavosť, plní sľuby a vypočúva modlitby! Keď budeme rozjímať o slovách modlitby, ktorú predniesol Šalamún pri zasvätení chrámu, budeme si viac ceniť tieto i ďalšie stránky Božej osobnosti.
11:9–14, 23, 26 Keď sa Šalamún vo vyššom veku stal neposlušným, Jehova proti nemu vzbudil odporcov. „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť,“ píše apoštol Peter. — 1. Petra 5:5.
11:30–40 Kráľ Šalamún sa usiloval zabiť Jeroboáma pre to, čo o Jeroboámovi predpovedal prorok Achijah. V tejto situácii zareagoval úplne odlišne ako 40 rokov predtým, keď odmietol pomstiť sa Adonijahovi a ďalším sprisahancom. (1. Kráľov 1:50–53) Táto zmena postoja bola dôsledkom toho, že sa odvrátil od Jehovu.
JEDNOTNÉ KRÁĽOVSTVO JE ROZDELENÉ
Jeroboám a ľud prichádzajú ku kráľovi Rechoboámovi a žiadajú, aby im uľahčil bremeno, ktoré im naložil jeho otec Šalamún. Rechoboám nevypočúva ich žiadosť, naopak, vyhráža sa, že im naloží ešte ťažší náklad. Desať kmeňov sa vzbúri a za kráľa si volia Jeroboáma. Kráľovstvo je rozdelené. Rechoboám vládne nad južným kráľovstvom, ktoré tvoria kmene Júda a Benjamin, a Jeroboám nad severným desaťkmeňovým izraelským kráľovstvom.
Jeroboám chce odradiť ľudí, aby nechodili uctievať do Jeruzalema, a tak dáva postaviť dve zlaté teľatá — jedno v Dáne a druhé v Bételi. Po Jeroboámovi vládnu v Izraeli aj králi Nadáb, Báša, Éla, Zimri, Tibni, Omri, Achab a Achaziah. V Judsku nastúpili po Rechoboámovi Abijam, Asa, Jehošafat a Jehorám. Za týchto kráľov pôsobili okrem iných prorokov aj Achijah, Šemajah, istý nemenovaný Boží muž, ako aj Jehu, Eliáš a Michajah.
Odpovede na biblické otázky:
18:21 — Prečo bol ľud ticho, keď ho Eliáš vyzval, aby nasledoval buď Jehovu, alebo Baala? Izraeliti si možno uvedomovali, že nepreukazujú Jehovovi výlučnú oddanosť, ktorú vyžaduje, a cítili sa previnilo. Alebo ich svedomie už bolo natoľko otupené, že nevideli nič zlé na tom, že uctievajú Baala a zároveň sa označujú za ctiteľov Jehovu. Až po prejave Jehovovej moci povedali: „Jehova je pravý Boh! Jehova je pravý Boh!“ — 1. Kráľov 18:39.
20:34 — Prečo Achab ušetril sýrskeho kráľa Ben-hadada po tom, čo mu Jehova dal víťazstvo nad Sýrčanmi? Achab miesto toho, aby Ben-hadada zabil, uzavrel s ním zmluvu. Na základe tejto zmluvy dostal niektoré ulice v Damasku, hlavnom meste Sýrie, zjavne nato, aby tam mohol zriadiť bazáre, čiže trhy. Podobne si predtým Ben-hadadov otec vybral na obchodné účely ulice v Samárii. Teda Achab prepustil Ben-hadada, aby mohol rozšíriť svoje obchodné záujmy do Damasku.
Poučenie pre nás:
12:13, 14 Keď sa v živote rozhodujeme o závažných veciach, mali by sme požiadať o radu múdrych a zrelých ľudí, ktorí poznajú Písmo a vážia si Božie zásady.
13:11–24 Ak sa nejaká dobre mienená rada alebo návrh zdajú sporné, aj keď pochádzajú od spoluveriaceho, treba ich posúdiť vo svetle spoľahlivého vedenia z Božieho Slova. — 1. Jána 4:1.
14:13 Jehova nás dôkladne skúma a hľadá v nás to dobré. Bez ohľadu na to, aké zanedbateľné to môže byť, môže spôsobiť, že to bude rásť, keď sa budeme usilovať čo najlepšie mu slúžiť.
15:10–13 Musíme rázne odmietať odpadlíctvo a podporovať pravé uctievanie.
17:10–16 Vdova z Carefatu pochopila, že Eliáš je prorok, a ako takého ho aj prijala. Jehova požehnal jej konanie motivované vierou. Aj dnes si Jehova všíma naše konanie motivované vierou a odmeňuje ľudí, ktorí rôznymi spôsobmi podporujú dielo Kráľovstva. — Matúš 6:33; 10:41, 42; Hebrejom 6:10.
19:1–8 Keď zažívame silný odpor, môžeme dôverovať, že Jehova nás podporí. — 2. Korinťanom 4:7–9.
19:10, 14, 18 Praví Boží ctitelia nie sú nikdy sami. Je s nimi Jehova a ich celosvetové bratstvo.
19:11–13 Jehova nie je prírodným božstvom, teda len zosobnením prírodných síl.
20:11 Keď sa Ben-hadad vystatoval, že zničí Samáriu, izraelský kráľ mu odpovedal: „Nech sa ten, čo sa opásava [výzbrojou pred bojom], nepýši ako ten, čo sa odpásava“ po návrate z víťaznej bitky. Keď stojíme pred novou úlohou, nesmieme sa sebaisto vystatovať. — Príslovia 27:1; Jakub 4:13–16.
Je pre nás veľmi cenná
Keď Mojžiš hovoril synom Izraela o tom, ako pri vrchu Sinaj dostali Zákon, povedal: „Hľa, predkladám vám dnes požehnanie a zlorečenie: Požehnanie, ak budete poslúchať prikázania Jehovu, svojho Boha, ktoré vám dnes prikazujem, a zlorečenie, ak nebudete poslúchať prikázania Jehovu, svojho Boha, a naozaj odbočíte z cesty, ktorú vám dnes prikazujem.“ — 5. Mojžišova 11:26–28.
Nepripomína nám 1. Kráľov túto dôležitú pravdu úplne jasne? A ako sme videli, z tejto knihy sa môžeme naučiť aj ďalšie užitočné veci. Jej posolstvo je skutočne živé a vykonáva moc. — Hebrejom 4:12.
[Obrázok na strane 29]
Chrám a ďalšie budovy, ktoré postavil Šalamún
[Obrázok na stranách 30, 31]
Keď Jehova prejavil svoju moc, ľud zvolal: „Jehova je pravý Boh!“