„Bystrý uvažuje o svojich krokoch“

BYSTRÝ človek je praktický a inteligentný, má zdravý úsudok, dobrý postreh, súdnosť, je rozvážny a prejavuje rozlišovaciu schopnosť a múdrosť. Nepodvádza iných ani nimi nemanipuluje. „Každý bystrý bude konať s poznaním,“ píše sa v Prísloviach 13:16. Áno, bystrosť je žiaduca vlastnosť.

Ako sa môžeme prejavovať ako bystrí v našom každodennom živote? Ako sa táto vlastnosť prejaví v našich rozhodnutiach, v tom, ako zaobchádzame s inými a ako reagujeme v rôznych situáciách? Aké požehnania zažívajú bystrí ľudia? Akým ťažkostiam sa vyhnú? Ako môžeme čítať v Prísloviach 14:12–25, Šalamún, kráľ starovekého Izraela, dáva na tieto otázky praktické odpovede. *

Múdro zvažuj svoje kroky

Ak máme robiť múdre rozhodnutia a byť v živote úspešní, určite si to vyžaduje schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym. No Biblia upozorňuje: „Je cesta, ktorá je priama pred mužom, ale jej koniec sú cesty smrti.“ ​(Príslovia 14:12) Preto sa musíme naučiť rozlišovať to, čo je naozaj správne, od toho, čo sa iba javí ako správne. Výraz „cesty smrti“ naznačuje, že existuje veľa takých zavádzajúcich chodníčkov. Zamyslime sa nad niektorými vecami, na ktoré by sme si mali dávať pozor a ktorým by sme sa mali vyhýbať.

Bohatí a slávni tohto sveta sú všeobecne považovaní za hodných úcty a obdivu. Ich spoločenský a finančný úspech môže vyvolať zdanie, že ich spôsob konania je správny. Ale akými prostriedkami mnohí z týchto ľudí získavajú bohatstvo či slávu? Je ich spôsob konania vždy priamy a v súlade s morálnymi zásadami? Ďalej sú tu ľudia, ktorí prejavujú obdivuhodné zanietenie za svoje náboženské presvedčenie. Ale je ich úprimnosť dôkazom toho, že ich presvedčenie je správne? — Rimanom 10:2, 3.

Aj sebaklam môže spôsobiť, že sa určitý spôsob konania môže javiť ako správny. Ak zakladáme svoje rozhodnutia na tom, čo my osobne považujeme za správne, v skutočnosti sa riadime srdcom a to je zradné vedenie. (Jeremiáš 17:9) Neškolené svedomie nás môže viesť k tomu, že budeme nesprávny spôsob konania považovať za správny. Čo nám teda pomôže správne sa rozhodnúť?

Ak máme získať ‚vnímavosť na rozlišovanie medzi správnym a nesprávnym‘, je nevyhnutné usilovné osobné štúdium hlbších právd z Božieho Slova. Okrem toho si musíme túto vnímavosť cvičiť „používaním“, čiže uplatňovaním biblických zásad. (Hebrejom 5:14) Musíme si dávať pozor a nedať sa spôsobom konania, ktorý sa iba javí ako správny, odviesť z ‚úzkej cesty vedúcej do života‘. — Matúš 7:13, 14.

Kedy „môže bolieť srdce“

Môžeme byť šťastní, keď nepociťujeme vnútorný pokoj? Môže smiech a veselosť zmierniť bolesť, ktorá je hlboko v srdci? Utápal by bystrý človek pocity skľúčenosti v alkohole,  zneužíval by drogy alebo pokúšal by sa zbaviť takýchto pocitov tým, že by začal viesť promiskuitný spôsob života? Odpoveď je nie. „I pri smiechu môže bolieť srdce,“ hovorí múdry kráľ. — Príslovia 14:13a.

Smiech môže bolesť zakryť, ale neodstráni ju. „Na všetko je ustanovený čas,“ píše sa v Biblii. Áno, je „čas plakať a čas smiať sa; čas nariekať a čas poskakovať“. (Kazateľ 3:1, 4) Ak skľúčenosť pretrváva, musíme podniknúť kroky, aby sme ju prekonali, a ak je to potrebné, hľadať ‚obratné riadenie‘, čiže múdre vedenie. (Príslovia 24:6) * Smiech a veselosť majú určitú hodnotu, ale je pomerne malá. Šalamún varoval pred nevhodnými formami zábavy a jej nadmerným množstvom slovami: „Plesanie sa končí v zármutku.“ — Príslovia 14:13b.

Čím sa nasýti neverný a čím dobrý?

„Ten, kto je neverný v srdci, nasýti sa výsledkami svojich ciest,“ pokračuje tento izraelský kráľ, „ale dobrý muž výsledkami svojho konania.“ ​(Príslovia 14:14) V akom zmysle sa neverný a dobrý nasýtia výsledkami svojho konania?

Neverný človek si nerobí starosti s tým, aký účet predloží Bohu. Preto konanie toho, čo je správne v Jehovových očiach, nie je pre človeka bez viery dôležité. (1. Petra 4:3–5) Taký človek je spokojný s výsledkami svojho materialistického spôsobu života. (Žalm 144:11–15a) Na druhej strane dobrému človeku ležia na srdci duchovné záujmy. Vo všetkom, čo robí, sa drží Božích spravodlivých noriem. Taký človek je spokojný so svojimi výsledkami, pretože jeho Bohom je Jehova a v službe Najvyššiemu nachádza neporovnateľnú radosť. — Žalm 144:15b.

‚Never každému slovu‘

Šalamún dáva do protikladu spôsob konania neskúsených a bystrých ľudí slovami: „Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu, ale bystrý uvažuje o svojich krokoch.“ ​(Príslovia 14:15) Bystrý človek sa nedá len tak ľahko oklamať. Neuverí hneď každému slovu ani nenecháva za seba rozmýšľať iných, ale sám  múdro uvažuje o svojich krokoch. Zhromažďuje si všetky dostupné fakty a koná na základe poznania.

Vezmime si ako príklad otázku, či existuje Boh. Neskúsený sa obyčajne prikloní k tomu, čo je práve populárne alebo čomu veria významní ľudia. Na druhej strane bystrý človek venuje čas tomu, aby preskúmal fakty. Premýšľa o takých biblických textoch ako Rimanom 1:20 a Hebrejom 3:4. V duchovných záležitostiach sa bystrý človek neuspokojí iba s tým, čo povedia náboženskí vodcovia. ‚Skúša inšpirované výroky, aby videl, či pochádzajú od Boha.‘ — 1. Jána 4:1.

Je naozaj múdre držať sa rady ‚neveriť každému slovu‘! Túto radu si musia vziať k srdcu zvlášť tí, ktorým je zverená zodpovednosť radiť iným v kresťanskom zbore. Radca musí získať úplný obraz o tom, čo sa stalo. Musí dobre počúvať a zhromaždiť si fakty z každej strany, aby bola jeho rada zdravá a nezaujatá. — Príslovia 18:13; 29:20.

„Muž so schopnosťou premýšľať je nenávidený“

Izraelský kráľ poukazuje ešte na ďalší rozdiel medzi múdrym a pochabým, keď hovorí: „Múdry sa bojí a odvracia sa od zlého, ale hlúpy sa stáva zúrivým a sebavedomým. Kto je rýchly do hnevu, dopustí sa pochabosti, ale muž so schopnosťou premýšľať je nenávidený.“ — Príslovia 14:16, 17.

Múdry človek sa obáva následkov nesprávneho konania. Preto je opatrný a cení si každú radu, ktorá mu pomôže vyhnúť sa zlému. Hlúpy takéto obavy nepociťuje. Je sebavedomý a rady od iných arogantne ignoruje. Taký človek má sklon k zúrivosti, a preto koná pochabo. Ale prečo sa človek so schopnosťou premýšľať stáva predmetom nenávisti?

Výraz v pôvodnom jazyku, ktorý je preložený ako „schopnosť premýšľať“, má dva významy. V pozitívnom zmysle môže naznačovať rozlišovaciu schopnosť alebo bystrosť. (Príslovia 1:4; 2:11; 3:21) A v negatívnom zmysle sa môže vzťahovať na skazené myšlienky alebo zlomyseľné uvažovanie. — Žalm 37:7; Príslovia 12:2; 24:8.

Ak sa výraz „muž so schopnosťou premýšľať“ vzťahuje na zlomyseľného intrigána, nie je ťažké pochopiť, prečo je taký človek nenávidený. Ale nie je pravda, že aj človeka s rozlišovacou schopnosťou môžu nenávidieť, a to práve ľudia, ktorým táto vlastnosť chýba? Napríklad tých, ktorí cvičia svoje rozumové schopnosti a volia si ‚nebyť časťou sveta‘, svet nenávidí. (Ján 15:19) Mladí kresťania, ktorí si cvičia svoje myšlienkové schopnosti a odolávajú nezdravému vplyvu vrstovníkov, aby sa tak vyhli nevhodnému správaniu, zažívajú posmech. Skutočnosť je taká, že pravých ctiteľov Boha nenávidí svet, ktorý leží v moci Satana Diabla. — 1. Jána 5:19.

„Zlí sa budú musieť skloniť“

Bystrí sa od neskúsených líšia ešte aj v inej veci. „Neskúsení si dozaista privlastnia pochabosť, ale bystrí budú nosiť poznanie ako pokrývku hlavy.“ ​(Príslovia 14:18) Keďže neskúseným chýba rozlišovacia schopnosť, rozhodujú sa pre to, čo je pochabé. To sa stáva ich životným údelom. Na druhej strane bystrých zdobí poznanie podobne ako koruna kráľa.

„Zlí sa budú musieť skloniť pred dobrými,“ hovorí múdry kráľ, „a skazení pri bránach spravodlivého.“ ​(Príslovia 14:19) Inými slovami, dobrí nakoniec zvíťazia nad zlými. Zamysli sa nad vzrastom v Božom ľude a nad jeho spôsobom života, ktorý nemožno s ničím porovnať. Keď odporcovia uvidia, že Jehova vylieva na svojich služobníkov požehnania, niektorí budú nútení ‚skloniť sa‘ pred Jehovovou symbolickou nebeskou ženou, ktorú tu na zemi predstavuje ostatok kresťanov pomazaných duchom. Najneskôr v Armagedone budú títo odporcovia nútení  uznať, že pozemská časť Božej organizácie skutočne zastupuje nebeskú časť. — Izaiáš 60:1, 14; Galaťanom 6:16; Zjavenie 16:14, 16.

‚Prejavovať priazeň postihnutým‘

Šalamún si všíma istý prejav ľudskej povahy a píše: „Ten, kto má málo prostriedkov, je predmetom nenávisti i svojmu blížnemu, ale bohatý má veľa priateľov.“ ​(Príslovia 14:20) Aký výstižný opis nedokonalých ľudí! Vzhľadom na svoje sebecké sklony často prejavujú priazeň skôr bohatým než chudobným. Hoci bohatý človek má veľa priateľov, má ich len dočasne, tak ako svoje bohatstvo. Nemali by sme sa radšej vyhýbať tomu, že by sme si robili priateľov pomocou peňazí či lichôtok?

Čo ak čestným sebaskúmaním odhalíme, že máme sklon vtierať sa do priazne bohatým, zatiaľ čo sa pozeráme zhora na tých, ktorí majú málo prostriedkov? Musíme si uvedomiť, že také zaujaté prejavovanie priazne je v Biblii odsúdené. Píše sa v nej: „Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší, ale šťastný je ten, kto prejavuje priazeň postihnutým.“ — Príslovia 14:21.

Ľuďom, ktorí sú v ťažkej situácii, by sme mali prejavovať pozornosť. (Jakub 1:27) Ako to môžeme robiť? Tak, že im poskytneme „prostriedky tohto sveta na živobytie“, ku ktorým môžu patriť peniaze, jedlo, prístrešie, oblečenie, ako aj náš osobný záujem. (1. Jána 3:17) Človek, ktorý prejavuje priazeň takým ľuďom, je šťastný, pretože „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. — Skutky 20:35.

Ako sa im darí?

Zásada „čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať“ platí tak na bystrého, ako aj na pochabého. (Galaťanom 6:7) Dobrý koná to, čo je dobré; pochabý vymýšľa darebáctva. „Či nebudú blúdiť tí, ktorí vymýšľajú darebáctvo?“ pýta sa múdry kráľ. Odpoveď znie: áno, budú blúdiť. „Ale pre tých, ktorí vymýšľajú dobré, je milujúca láskavosť a pravosť.“ ​(Príslovia 14:22) Tí, ktorí konajú dobro, sa tešia z priazne iných, ako aj z Božej milujúcej láskavosti.

Šalamún teraz spája úspech s tvrdou prácou a neúspech s tým, keď sa veľa hovorí, ale málo robí: „Pri každej drine býva zisk, ale kde sú len reči, tam je nedostatok.“ ​(Príslovia 14:23, Evanjelický preklad) Táto zásada určite platí, aj pokiaľ ide o naše úsilie v duchovnej oblasti. Keď sa namáhame v kresťanskej službe, sme požehnaní tým, že môžeme mnohým ďalším odovzdávať životodarnú pravdu z Božieho Slova. A keď si verne spĺňame každú teokratickú úlohu, ktorú dostaneme, vedie to k radosti a spokojnosti.

„Korunou múdrych je ich bohatstvo; pochabosťou hlupákov je pochabosť,“ čítame v Prísloviach 14:24. To môže znamenať, že múdrosť, ktorú sa múdri snažia získať, je ich bohatstvom a zdobí ich ako koruna. Na druhej strane výsledkom snaženia hlúpych je iba pochabosť. Podľa jedného diela môže toto príslovie naznačovať tiež to, že „bohatstvo je ozdobou tých, ktorí ho dobre používajú... [zatiaľ čo] pochabí majú iba svoju pochabosť“. Nech je to už akokoľvek, je jasné, že múdremu sa darí lepšie ako pochabému.

„Pravdivý svedok vyslobodzuje duše,“ hovorí izraelský kráľ, „ale klamný šíri samé lži.“ ​(Príslovia 14:25) Tento výrok určite platí v každom súdnom prípade, ale zamyslime sa aj nad jeho uplatnením v našej službe. K nášmu dielu zvestovania o Kráľovstve a robenia učeníkov patrí vydávanie svedectva o pravde z Božieho Slova. Toto svedectvo oslobodzuje ľudí so správnym sklonom srdca z falošného náboženstva a zachraňuje život. Keď budeme stále dávať pozor na seba i na svoje vyučovanie, zachránime seba i tých, ktorí nás počúvajú. (1. Timotejovi 4:16) Pokračujme v tomto úsilí a zároveň sa snažme v každej oblasti života konať ako bystrí ľudia.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 18]

Aby sme vedeli rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, je nevyhnutné usilovne študovať hlbšie pravdy

[Obrázok na strane 18]

Vedie materialistický spôsob života k uspokojeniu?