Kedy je opodstatnený dôvod uraziť sa?

V BIBLICKEJ knihe Kazateľ 7:9 sa píše: „Urážlivosť spočíva v náručí hlupákov.“ Tento verš ukazuje, že by sme nemali byť príliš precitlivení, keď sa k nám niekto správa urážlivo; mali by sme skôr odpúšťať.

Znamenajú však slová z Kazateľa 7:9, že by sme sa nikdy nemali pre nič a na nikoho uraziť a že by sme mali odpúšťať všetky urážky bez ohľadu na to, aké vážne alebo aké časté sú, a nikdy proti tomu nerobiť žiadne kroky? Malo by nám byť jedno, či iných urážame, či už slovom, alebo konaním, pretože vieme, že človek, proti ktorému je urážka namierená, by mal odpustiť? To určite nie.

Jehova Boh je zosobnením lásky, súcitu, odpúšťania a trpezlivosti. No v Biblii sa veľakrát píše, že ho niečo urazilo. Keď išlo o hrubú urážku, podnikol proti previnilcom kroky. Pouvažujme o niekoľkých príkladoch.

Priestupky voči Jehovovi

Správa v 1. Kráľov 15:30 hovorí o hriechoch Jeroboáma, „ktorými spôsobil, že hrešil aj Izrael, a jeho urážanie, ktorým urážal Jehovu“. V 2. Paralipomenon 28:25 sa o judskom kráľovi Achazovi píše: „Narobil výšiny na prinášanie obetného dymu iným bohom, takže urážal Jehovu, Boha svojich predkov.“ Ďalší príklad nachádzame v Sudcoch 2:11–14: „Synovia Izraela začali robiť to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, a slúžiť Baalom... takže urážali Jehovu... Na to vzplanul Jehovov hnev proti Izraelu, takže ich vydal do rúk plieniteľov.“

Sú tu aj iné veci, ktoré urážali Jehovu a ktoré si vyžadovali radikálny zásah. Napríklad v 2. Mojžišovej 22:18–20 čítame: „Čarodejníčku nenecháš nažive. Ktokoľvek si líha so zvieraťom, rozhodne má byť usmrtený. Kto obetuje akýmkoľvek bohom okrem samotnému Jehovovi, má byť oddaný zničeniu.“

Keď staroveký izraelský národ Jehovu stále urážal a neprejavoval pravé pokánie, Jehova už neodpúšťal jeho vážne urážky. Keďže nebolo vidno pravé pokánie ani žiadne konanie, ktoré by naznačovalo, že by sa mohli zmeniť a začať poslúchať Jehovu, Boh nakoniec dovolil, aby ich nepriatelia zničili. To sa stalo v roku 607 pred n. l., keď národ ako celok padol do rúk Babylončanov, a znova v roku 70 n. l., keď boli vydaní do rúk Rimanov.

Áno, Jehovu urážajú zlé veci, ktoré ľudia hovoria alebo robia, a Jehova dokonca vykonáva rozsudok smrti nad nekajúcnymi previnilcami, ktorí sa dopúšťajú vážnych hriechov. Ale zaraďuje ho to medzi tých, o ktorých sa hovorí v Kazateľovi 7:9? To v žiadnom prípade. Jehova má opodstatnený dôvod uraziť sa, keď ide o vážne hriechy, a vždy súdi spravodlivo. Biblia o Jehovovi hovorí: „Dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ — 5. Mojžišova 32:4.

Vážne priestupky voči jednotlivcom

Pod Zákonom, ktorý dal Boh starovekému Izraelu, niesli Izraeliti za priestupky  a hrubé urážky voči jednotlivcom vážne následky. Napríklad ak prišiel v noci do domu zlodej a domáci ho zabil, nebola na ňom vina krvi. Domáci bol nevinnou obeťou vážneho zločinu. Preto čítame: „Keby bol zlodej pristihnutý pri vlámaní a bol by udretý a umrel by, nie je zaňho vina krvi.“ — 2. Mojžišova 22:2.

Žena, ktorá bola znásilnená, má právo na to, aby sa cítila hlboko urazená, lebo znásilnenie je z Božieho pohľadu vážny zločin. Pod mojžišovským Zákonom mal muž, ktorý znásilnil ženu, zomrieť, lebo to bolo „ako keď muž povstane proti svojmu blížnemu a zavraždí ho“. (5. Mojžišova 22:25, 26) Hoci už nie sme pod mojžišovským Zákonom, získavame predstavu o tom, ako sa Jehova pozerá na taký hrozný zločin, akým je znásilnenie.

Aj dnes je znásilnenie vážnym zločinom, ktorý je prísne trestaný. Obeť má právo oznámiť vec polícii. Tak môžu predstavitelia zákona previnilca potrestať. A ak je obeťou dieťa, zrejme sa ujmú iniciatívy rodičia a podniknú potrebné kroky.

Menšie urážky

No nie všetky urážky si vyžadujú zásah zo strany predstaviteľov zákona. Preto by sme nechceli byť príliš urážliví a urážať sa pre relatívne malé chyby druhých, ale mali by sme ochotne odpúšťať. Ako často by sme  mali odpúšťať? Apoštol Peter sa Ježiša opýtal: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, ktorý hreší proti mne? Až sedem ráz?“ Ježiš mu povedal: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.“ — Matúš 18:21, 22.

Na druhej strane je stále potrebné, aby sme pracovali na svojej kresťanskej osobnosti a usilovali sa nedávať dôvod na to, aby sa niekto urazil. Stáva sa ti napríklad, že si k iným príliš priamy, hovoríš netaktne alebo máš urážlivé poznámky? Ak je to tak, ľahko môžeš niekoho uraziť. Previnilec by si mal uvedomiť, že on dal dôvod na urážku, a nie obviňovať urazeného človeka z urážlivosti a očakávať od neho, že by mu mal odpustiť. Previnilec potrebuje pracovať na tom, aby sa ovládal v skutkoch i v reči, aby vôbec nedával dôvod na urážku. Také úsilie povedie k tomu, že sa nám nebude tak často stávať, že by sme zranili city iných. Biblia nám pripomína: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych je uzdravením.“ ​(Príslovia 12:18) Keď druhých urazíme, hoci neúmyselne, ospravedlnením môžeme urobiť veľa na nápravu situácie.

Božie Slovo ukazuje, že by sme sa mali ‚usilovať o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie‘. (Rimanom 14:19) Keď sme taktní a láskaví, napĺňame tým slová príslovia: „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách, také je slovo povedané v pravý čas.“ ​(Príslovia 25:11) Nepôsobí to na teba príjemne? Mierna, taktná reč môže zmeniť dokonca aj zarytý postoj druhých: „Mierny jazyk, ten môže zlomiť kosť.“ — Príslovia 25:15.

Preto nám Božie Slovo radí: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ ​(Kolosanom 4:6) Reč „okorenená soľou“ znamená, že sa vyjadrujeme tak, aby boli naše slová pre druhých príjemné, čím znížime pravdepodobnosť, že niekoho urazíme. Kresťania sa usilujú slovami i skutkami uplatňovať biblické nabádanie: ‚Hľadajte pokoj a usilujte sa oň.‘ — 1. Petra 3:11.

Teda Kazateľ 7:9 zjavne znamená, že by sme sa mali vyhýbať tomu, aby sme sa urážali pre relatívne malé prehrešky iných. Takéto priestupky môžu vyplývať z ľudskej nedokonalosti alebo môžu byť dokonca úmyselné, ale nie vážne. Ale keď ide o vážny hriech, je pochopiteľné, že obeť sa môže uraziť a možno sa rozhodne podniknúť patričné kroky. — Matúš 18:15–17.

[Obrázok na strane 14]

Jehova vydal nekajúcny Izrael do rúk Rimanov, ktorí ho v roku 70 n. l. zničili

[Obrázok na strane 15]

„Ako zlaté jablká... také je slovo povedané v pravý čas“