Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kráľovská Biblia — míľnik na poli biblickej vedy

Kráľovská Biblia — míľnik na poli biblickej vedy

Kráľovská Biblia — míľnik na poli biblickej vedy

ZAČIATKOM 16. storočia vyplávala zo Španielska loď, ktorá smerovala k Apeninskému polostrovu. V podpalubí viezla náklad nevyčísliteľnej hodnoty — väčšinu výtlačkov Komplutenskej polyglotnej Biblie vytlačenej v rokoch 1514 až 1517. Náhle sa strhla silná búrka. Posádka sa snažila loď zachrániť, ale márne. Loď sa potopila a s ňou i nezaplatiteľný náklad.

Táto katastrofa spôsobila, že polyglotnú Bibliu bolo potrebné vydať znova. Na túto náročnú úlohu sa podujal skúsený tlačiar Christophe Plantin. Na financovanie monumentálneho diela potreboval bohatého mecenáša, a tak požiadal španielskeho kráľa Filipa II. o oficiálny patronát. Kráľ sa pred rozhodnutím poradil s viacerými španielskymi učencami, medziiným aj so známym biblistom Benitom Ariasom Montanom. Učenec kráľovi povedal: „Okrem toho, že to bude služba Bohu a niečo prospešné pre všeobecnú cirkev, prinesie to tiež veľkú slávu kráľovskému menu vašej výsosti a vážnosť vašej osobe.“

Revidované vydanie Komplutenskej polygloty by bolo pozoruhodným kultúrnym počinom, a tak sa Filip rozhodol bezvýhradne podporiť Plantinov zámer. Obrovskou úlohou zostaviť Bibliu, ktorá sa neskôr začala nazývať Kráľovská Biblia alebo Antverpská polyglota, poveril Ariasa Montanu. *

Filip sa natoľko zaujímal o pokrok práce na polyglotnej Biblii, že požiadal, aby mu zasielali každú stranu na korektúru. Plantin, pochopiteľne, nechcel čakať, kým sa strana z Antverp dostane do Španielska, kým ju tam panovník prečíta a urobí korektúru a kým ju zasa pošle späť. Filip napokon dostal vytlačenú iba prvú stranu a možno niekoľko ďalších strán. Medzitým Montano napredoval v skutočnej korektúre, pri ktorej mu veľmi pomáhali traja profesori z Leuvenu a dospievajúca dcéra.

Človek, ktorý miloval Božie Slovo

Medzi antverpskými učencami sa Arias Montano cítil ako doma. Svojou otvorenou mysľou si Plantina získal a ich priateľstvo a spolupráca trvali do konca ich života. Montano nevynikal iba vzdelaním, ale aj veľkou láskou k Božiemu Slovu. * V mladosti sa nevedel dočkať konca univerzitného štúdia, aby sa mohol venovať výlučne štúdiu Písiem.

Arias Montano bol presvedčený, že preklad Biblie by mal byť čo najdoslovnejší. Usiloval sa preložiť presne to, čo bolo v pôvodnom texte, a tak umožniť čitateľovi prístup k skutočnému Božiemu Slovu. Držal sa slov Erazma, ktorý nabádal učencov, aby „kázali o Kristovi z originálu“. Zmysel textu v pôvodných jazykoch Písiem bol pred ľuďmi celé stáročia skrytý, lebo preklady do latinčiny boli ťažko zrozumiteľné.

Zostavovanie diela

Arias Montano dostal a pri zostavovaní Kráľovskej Biblie aj využil všetky rukopisy, ktoré pri príprave Komplutenskej polygloty vyhotovil a revidoval Alfonso de Zamora. *

Ku Kráľovskej Biblii sa spočiatku pristupovalo ako k druhému vydaniu Komplutenskej polygloty, ale napokon bola niečím oveľa viac než len obyčajnou revíziou. Hebrejský a grécky text Septuaginty bol prevzatý z Komplutenskej Biblie; doplnené boli však nové texty, ako aj rozsiahly dodatok. Nová polyglota mala nakoniec osem zväzkov. Tlač trvala päť rokov, od roku 1568 do roku 1572 — čo bol vzhľadom na zložitosť práce veľmi krátky čas. Celkovo bolo vytlačených 1213 Biblií.

I keď Komplutenská polyglota z roku 1517 bola „významným dielom typografického umenia“, nová polyglota svoju predchodkyňu z technickej i obsahovej stránky predstihla. Antverpská polyglota bola ďalším míľnikom v dejinách tlače, a čo je ešte dôležitejšie, v zostavovaní vycibreného vzorového textu.

Útoky nepriateľov Božieho Slova

Neprekvapuje, že zakrátko dali o sebe vedieť nepriatelia verného prekladu Biblie. Hoci Antverpská polyglota mala schválenie pápeža a Arias Montano mal zaslúženú povesť váženého učenca, udali ho inkvizícii. Podľa odporcov jeho dielo naznačovalo, že nový revidovaný latinský text Santa Pagnina je presnejším prekladom pôvodného hebrejského a gréckeho textu ako Vulgáta preložená stáročia predtým. Okrem toho ho obvinili, že v snahe o presný preklad Biblie prihliadal na text v pôvodných jazykoch, čo považovali za kacírstvo.

Inkvizícia okrem toho vyhlásila, že „kráľovi neslúži veľmi na česť, že toto dielo finančne podporil“. Inkvizítori vyjadrili ľútosť, že Montano neprisúdil dostatočnú vážnosť schválenej Vulgáte. Napriek týmto obvineniam nenašli dostatok dôkazov ani proti Montanovi, ani proti jeho polyglotnej Biblii. Kráľovská Biblia si časom získala veľkú popularitu a stala sa štandardnou Bibliou na viacerých univerzitách.

Užitočná pomôcka pri prekladaní Biblie

Antverpská polyglota nebola určená širokej verejnosti, ale čoskoro sa stala užitočnou pomôckou pre prekladateľov Biblie. Podobne ako jej predchodkyňa, Komplutenská polyglota, prispela k cibreniu dostupných textov Písiem. Prekladateľom tiež pomohla lepšie porozumieť pôvodným jazykom. Toto dielo využili pri preklade do viacerých hlavných európskych jazykov. Napríklad v diele The Cambridge History of the Bible sa píše, že Antverpská polyglota bola pri preklade zo starovekých jazykov cennou pomôckou aj pre tvorcov známeho Prekladu kráľa Jakuba, čiže Autorizovaného prekladu, z roku 1611. Kráľovská Biblia mala tiež značný vplyv na dve významné polyglotné Biblie vydané v 17. storočí. — Pozri rámček „Polyglotné Biblie“.

Jednou z mnohých predností Antverpskej polygloty bolo to, že v nej mali európski učenci po prvý raz k dispozícii sýrsku verziu Gréckych Písiem. Sýrsky text bol vysádzaný vedľa doslovného latinského prekladu. Bol to veľmi užitočný doplnok, lebo sýrsky preklad patril k najstarším prekladom Kresťanských gréckych Písiem. Datuje sa do piateho storočia nášho letopočtu a je založený na rukopisoch z druhého storočia nášho letopočtu. The International Standard Bible Encyclopedia píše, že „všeobecne sa uznáva hodnota [sýrskej] Pešity pre textovú kritiku. Je to jeden z najstarších a najvýznamnejších zdrojov informácií o starovekých tradíciách.“

Ani rozbúrené more, ani útoky španielskej inkvizície nemohli zabrániť tomu, aby v roku 1572 neuzrela svetlo sveta vylepšená a rozšírená verzia Komplutenskej polygloty v podobe Kráľovskej Biblie. Príbeh polyglotnej Biblie z Antverp je ďalším príkladom toho, ako sa úprimní ľudia snažili obhajovať Božie Slovo.

Či už si to títo horliví ľudia uvedomovali, alebo nie, aj vďaka ich nesebeckej námahe sa dokázala pravdivosť slov proroka Izaiáša, ktorý pred takmer tritisíc rokmi napísal: „Zelená tráva uschla, kvet zvädol; ale slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas.“ — Izaiáš 40:8.

[Poznámky pod čiarou]

^ 4. ods. Kráľovskou Bibliou sa nazýva preto, lebo jej vydanie financoval kráľ Filip, a Antverpskou polyglotou preto, lebo ju vytlačili v Antverpách, ktoré v tom čase patrili Španielsku.

^ 7. ods. Dokonale ovládal arabčinu, gréčtinu, hebrejčinu, latinčinu i sýrčinu, päť hlavných jazykov Antverpskej polyglotnej Biblie. Okrem toho mal vynikajúce poznanie z oblasti archeológie, medicíny, prírodných vied a teológie. Znalosti z týchto odborov využil pri zostavovaní dodatku.

^ 10. ods. O význame Komplutenskej polyglotnej Biblie pozri Strážnu vežu z 15. apríla 2004.

[Zvýraznený text na strane 13]

„Slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas“

[Rámček/obrázky na strane 12]

POLYGLOTNÉ BIBLIE

„Polyglotná Biblia je taká, ktorá obsahuje text vo viacerých jazykoch,“ objasňuje španielsky učenec Federico Pérez Castro. „Tradične sa však tento pojem používa na Biblie, v ktorých je text Písma v pôvodných jazykoch. Polyglotných Biblií v tomto užšom zmysle je veľmi málo.“

1. Komplutenská polyglota (1514–1517). Vydanie tejto Biblie finančne podporil kardinál Cisneros. Vyšla v Alcalá de Henares v Španielsku. Jej šesť zväzkov obsahovalo biblický text v štyroch jazykoch: v hebrejčine, gréčtine, aramejčine a latinčine. Prekladateľom v 16. storočí poslúžila ako vzorový text Hebrejsko-aramejských Písiem.

2. Antverpská polyglota (1568–1572). Vydal ju Benito Arias Montano, ktorý k textu Komplutenskej polygloty pridal Kresťanské grécke Písma zo sýrskej Pešity a aramejský targum Jonathan. Hebrejský text so samohláskovými značkami a vyznačeným prízvukom revidoval podľa uznávaného hebrejského textu Jakoba ben Chajjima. Tak sa táto polyglota stala pre prekladateľov Biblie štandardným textom Hebrejských Písiem.

3. Parížska polyglota (1629–1645). Vyšla s finančnou podporou francúzskeho právnika Guya Michela le Jay. Jej autori sa inšpirovali Antverpskou polyglotou, no zahrnuli do nej aj niektoré samaritánske a arabské texty.

4. Londýnska polyglota (1655–1657). Vydal ju Brian Walton a aj táto Biblia vychádzala z Antverpskej polygloty. Obsahovala staroveké preklady Biblie do etiópčiny a perzštiny, hoci tieto preklady nejako zvlášť neprispeli k objasneniu biblického textu.

[Pramene ilustrácií]

Pozadie úvodného odseku rámčeka a Antverpské polygloty (dve spodné): Biblioteca Histórica. Universidad Complutense de Madrid; Antverpská polyglota (vrchná): S láskavým dovolením Museum Plantin-Moretus/​Stedelijk Prentenkabinet Antwerpen; Londýnska polyglota: Z knihy The Walton Polyglot Bible, III. zv., 1655–1657

[Obrázok na strane 9]

Španielsky kráľ Filip II.

[Prameň ilustrácie]

Filip II.: Biblioteca Nacional, Madrid

[Obrázok na strane 10]

Arias Montano

[Prameň ilustrácie]

Montano: Biblioteca Histórica. Universidad Complutense de Madrid

[Obrázok na strane 10]

Pôvodné tlačové stroje v Antverpách, Belgicko

[Prameň ilustrácie]

Tlačový stroj: S láskavým dovolením Museum Plantin-Moretus/​Stedelijk Prentenkabinet Antwerpen

[Obrázky na strane 11]

Vľavo: Christophe Plantin a titulná strana Antverpskej polygloty

[Prameň ilustrácií]

Titulná strana a Plantin: S láskavým dovolením Museum Plantin-Moretus/​Stedelijk Prentenkabinet Antwerpen

[Obrázok na strane 11]

Hore: 15. kapitola 2. Mojžišovej v štyroch stĺpcoch: v hebrejčine, aramejčine, gréčtine a latinčine

[Prameň ilustrácií na strane 9]

Titulná strana a Plantin: S láskavým dovolením Museum Plantin-Moretus/​Stedelijk Prentenkabinet Antwerpen

[Prameň ilustrácie na strane 13]

Biblioteca Histórica. Universidad Complutense de Madrid