Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Mohli byť okamžite prepustení“

„Mohli byť okamžite prepustení“

„Mohli byť okamžite prepustení“

GENEVIÈVE DE GAULLOVÁ, neter bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, osobne spoznala Jehovových svedkov v nacistickom koncentračnom tábore v Ravensbrücku na severe Nemecka. Slová uvedené v nadpise tohto článku napísala v liste v auguste 1945.

Koncentračný tábor v Osvienčime v Poľsku bol oslobodený 27. januára 1945. Od roku 1996 je tento deň v Nemecku pamätným dňom obetí Hitlerovej tretej ríše.

Predseda parlamentu spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko Peter Straub 27. januára 2003 v oficiálnom prejave na počesť týchto obetí povedal: „Všetci, ktorí znášali prenasledovanie pre svoje náboženské alebo politické presvedčenie a ktorí boli ochotní radšej prijať smrť než sa podvoliť [Hitlerovmu režimu], si zaslúžia našu veľkú úctu — úctu, ktorú je ťažko vyjadriť slovami. Jehovovi svedkovia boli jediným náboženstvom, ktoré v ničom nepristúpilo na požiadavky Hitlerovho režimu: Nedvíhali ruku, aby zdravili Hitlera. Odmietli prisahať vernosť ‚führerovi a štátu‘ a rovnako odmietali vykonávať vojenskú a pracovnú službu. A ich deti nevstupovali do Hitlerjugend.“

Ježiš Kristus o svojich nasledovníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ ​(Ján 17:16) Teda Jehovovi svedkovia zaujali toto stanovisko výlučne z náboženských dôvodov. Peter Straub pokračoval: „Jehovovi svedkovia, ktorí museli ako väzni v koncentračnom tábore nosiť na odeve fialové trojuholníky, boli jediní, kto mal možnosť ukončiť svoje utrpenie. Bolo by stačilo podpísať vyhlásenie, že sa vzdávajú svojej viery.“

Pre drvivú väčšinu svedkov bolo zapretie viery niečím nemysliteľným. Preto asi 1200 z nich počas nacizmu zahynulo. A dvestosedemdesiati boli popravení ako odpierači vojenskej služby z dôvodu svedomia. Keď hovorili: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí“, neboli to len prázdne slová. — Skutky 5:29.

Jehovovi svedkovia neboli nijakí výnimoční ľudia, ako poznamenal Ulrich Schmidt, predseda parlamentu spolkovej republiky Severné Porýnie-Vestfálsko. V brožúre Landtag Intern, ktorá cituje z jeho prejavu, sa uvádza, že ich nazval „obyčajnými ľuďmi, ktorí konali podľa svojho svedomia, a preto si pevne stáli za svojím náboženským presvedčením, prejavovali občiansku odvahu a stavali sa na odpor [nacistickej] ideológii, a to na základe svojho kresťanského zmýšľania“. Môžeme si byť istí, že Jehova Boh sa teší z tých, ktorí sa ho verne pridŕžajú aj za ťažkých okolností. V Prísloviach 27:11 čítame: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“

[Prameň ilustrácie na strane 30]

S láskavým dovolením United States Holocaust Memorial Museum