„Smrť je pohltená navždy“

PREDSTAVTE SI, že namiesto článku o dievčatku, ktoré si vzalo život, čítate v novinách článok s takýmto titulkom. Samozrejme, žiadne noviny nikdy nemohli uverejniť takéto vyhlásenie. Ale tieto slová sú zapísané v jednej knihe, ktorá je stará tisíce rokov — v Biblii.

V Písmach je otázka smrti jasne vysvetlená. Biblia nielenže odhaľuje, prečo zomierame, ale aj vysvetľuje, v akom stave sú mŕtvi, a ponúka nádej pre našich blízkych, ktorí zomreli. A nakoniec, Biblia hovorí aj o významnom období, keď bude možné vyhlásiť: „Smrť je pohltená navždy.“ — 1. Korinťanom 15:54.

Biblia vysvetľuje smrť zrozumiteľnými slovami, nie nejakými záhadnými pojmami. Napríklad opakovane prirovnáva smrť k tomu, keď niekto ‚zaspí‘, a mŕtvych ľudí opisuje ako takých, ktorí „spia v smrti“. (Žalm 13:3; 1. Tesaloničanom 4:13; Ján 11:11–14) Smrť je tiež označená ako „nepriateľ“. (1. Korinťanom 15:26) A čo je ešte dôležitejšie, Biblia nám umožňuje pochopiť, prečo je smrť podobná spánku, prečo ľudia zomierajú a ako bude tento nepriateľ nakoniec porazený.

Prečo zomierame?

Prvá kniha Biblie hovorí o tom, ako Boh stvoril prvého človeka, Adama, a dal ho do rajského domova. (1. Mojžišova 2:7, 15) Hneď na začiatku Adam dostal prácu a tiež jeden prísny zákaz. Boh mu v súvislosti  s istým stromom v záhrade Eden povedal: „Z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ * (1. Mojžišova 2:17) Teda Adam chápal, že nemusí zomrieť. Smrť bola priamym následkom porušenia Božieho zákona.

Žiaľ, Adam a jeho manželka Eva neposlúchli Boha. Rozhodli sa ignorovať vôľu svojho Stvoriteľa a museli niesť následky svojho rozhodnutia. „Si prach a do prachu sa vrátiš,“ povedal im Boh, keď im poukazoval na to, aké následky bude mať ich hriech. (1. Mojžišova 3:19) Stali sa nedokonalými — čo znamenalo vážne poškodenie. Ich nedokonalosť, čiže hriešnosť, viedla k smrti.

Toto poškodenie — hriech — bolo prenesené aj na potomstvo Adama a Evy, teda na celé ľudstvo. V určitom zmysle to bolo ako dedičná choroba. Nielenže sám Adam stratil možnosť žiť bez hrozby smrti, ale preniesol nedokonalosť aj na svoje potomstvo. Ľudská rodina sa stala zajatcom hriechu. Biblia hovorí: „Preto ako pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ — Rimanom 5:12.

‚Na svet prišiel hriech‘

Túto zdedenú chybu, hriech, nemožno vidieť pod mikroskopom. „Hriech“ sa vzťahuje na mravnú a duchovnú nedostatočnosť, ktorú na nás preniesli naši prví rodičia a ktorej následky sa prejavujú na našom fyzickom stave. Biblia však ukazuje, že Boh podnikol kroky na nápravu tejto situácie. Apoštol Pavol vysvetľuje: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ ​(Rimanom 6:23) A vo svojom prvom liste Korinťanom dáva uistenie, v ktorom videl veľký význam: „Ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení.“ — 1. Korinťanom 15:22.

Je zjavné, že Ježiš Kristus hrá kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o odstránenie hriechu a smrti. Sám Ježiš povedal, že prišiel na zem preto, aby „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Táto situácia by sa dala prirovnať k únosu, pri ktorom prepustenie rukojemníka možno dosiahnuť len zaplatením stanoveného výkupného. Výkupným, ktorým môžeme byť oslobodení od hriechu a smrti, je v tomto prípade Ježišov dokonalý ľudský život. * — Skutky 10:39–43.

Boh poskytol výkupné tak, že poslal na zem Ježiša, aby obetoval svoj život. „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby [každý], kto v neho prejavuje vieru... mal večný život.“ ​(Ján 3:16) Skôr než Ježiš zomrel obetnou smrťou, „svedčil o pravde“. (Ján 18:37) A počas svojej verejnej služby pri určitých udalostiach využil príležitosť, aby zjavil pravdu o smrti.

 „Dievčatko... spí“

Kým žil Ježiš na zemi, smrť preňho nebola ničím neznámym. Pociťoval žiaľ, keď okolo neho zomierali ľudia, a plne si uvedomoval, že aj jeho čoskoro čaká smrť. (Matúš 17:22, 23) Zjavne iba niekoľko mesiacov predtým, ako bol popravený, zomrel jeho blízky priateľ Lazar. Táto udalosť nám umožňuje pochopiť, ako sa Ježiš pozeral na smrť.

Krátko po tom, čo sa dozvedel o Lazarovej smrti, povedal: „Náš priateľ Lazar si šiel odpočinúť, ale idem tam, aby som ho prebudil zo spánku.“ Učeníci si mysleli, že ak Lazar iba odpočíva, bude mu lepšie. A tak im Ježiš priamo povedal: „Lazar zomrel.“ ​(Ján 11:11–14) Je zjavné, že Ježiš sa pozeral na smrť ako na stav podobný spánku. Hoci pre nás môže byť ťažké pochopiť smrť, chápeme, čo je spánok. Počas dobrého nočného spánku nevnímame plynutie času ani to, čo sa deje okolo nás, pretože sme dočasne v stave bez vedomia. A presne takto Biblia vysvetľuje stav mŕtvych. Kazateľ 9:5 hovorí: „Mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“

Ježiš prirovnal smrť k spánku aj preto, že vďaka Božej moci môžu byť ľudia zo smrti prebudení. Raz Ježiš navštívil jednu zúfalú rodinu, v ktorej práve zomrelo dievčatko. „Dievčatko nezomrelo, ale spí,“ povedal Ježiš. Potom k nemu podišiel, chytil ho za ruku a „dievčatko vstalo“. Inými slovami, bolo vzkriesené z mŕtvych. — Matúš 9:24, 25.

Ježiš vzkriesil z mŕtvych aj svojho priateľa Lazara. Ale skôr ako urobil tento zázrak, utešoval Martu, Lazarovu sestru, slovami: „Tvoj brat vstane.“ A ona s dôverou odpovedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ ​(Ján 11:23, 24) Marta očividne očakávala, že všetci Boží služobníci budú raz v budúcnosti vzkriesení.

Čo presne znamená vzkriesenie? Grécke slovo pre „vzkriesenie“ ​(anastasis) doslova znamená „vstať“. Naznačuje vstanie z mŕtvych. Niektorým ľuďom to môže znieť neuveriteľne, ale po tom, čo Ježiš povedal, že mŕtvi budú počuť jeho hlas, dodal: „Nedivte sa tomu.“ ​(Ján 5:28) Ježiš vzkriesil na zemi viacerých ľudí a to nám dáva dôvod dôverovať v biblický sľub, že mŕtvi, ktorí sú v Božej pamäti, budú prebudení zo svojho dlhého „spánku“. V Zjavení 20:13 čítame: „More vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť a hádes [všeobecný hrob ľudstva] vydali mŕtvych, ktorí boli v nich.“

Budú títo mŕtvi vzkriesení k životu len preto, aby zostarli a opäť zomreli tak ako Lazar? Nie, to nie je Božím predsavzatím. Biblia nás uisťuje, že príde čas, keď „smrti už viac nebude“, takže už nikto nezostarne a nezomrie. — Zjavenie 21:4.

Smrť je nepriateľ. Ľudstvo má aj mnoho iných spoločných nepriateľov — ako sú choroby a staroba —, ktorí tiež spôsobujú veľa utrpenia. Boh sľubuje, že nad nimi všetkými zvíťazí a nakoniec vykoná rozsudok nad najväčším nepriateľom ľudstva. „Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ — 1. Korinťanom 15:26.

 Keď sa tento sľub stane skutočnosťou, ľudia sa budú tešiť z dokonalého života, ktorý nebude poznačený hriechom a smrťou. Kým ten čas nastane, môžeme čerpať útechu z poznania, že naši blízki, ktorí zomreli, odpočívajú, a ak sú v Božej pamäti, budú v patričnom čase vzkriesení.

Pravda o smrti pomáha nájsť zmysel života

Jasné pochopenie smrti a nádeje pre mŕtvych môže zmeniť náš pohľad na život. Ian, ktorý bol spomenutý v predchádzajúcom článku, mal vyše 20 rokov, keď spoznal biblické vysvetlenie otázky smrti. „Vždy som mal nejasnú nádej, že môj otec niekde je,“ hovorí. „A tak keď som sa dozvedel, že iba spí v smrti, spočiatku som bol z toho deprimovaný.“ No keď sa Ian dočítal o Božom sľube, že mŕtvi budú vzkriesení, nesmierne sa potešil, že bude môcť znova uvidieť svojho otca. „Prvý raz v živote som pocítil pokoj,“ spomína si. Správne pochopenie toho, čo je smrť, mu prinieslo pokoj mysle i ducha.

Clive a Brenda prišli o svojho 21-ročného syna Stevena pri tragickej nehode spomenutej v predchádzajúcom článku. Hoci vedeli, čo o smrti hovorí Biblia, predsa boli zdrvení touto náhlou stratou. Je to prirodzené, lebo smrť je nepriateľ a jej osteň spôsobuje bolesť. Biblické poznanie o stave mŕtvych však postupne zmiernilo ich žiaľ. Brenda hovorí: „To, že chápeme, ako je to so smrťou, nám umožnilo vzchopiť sa a ísť ďalej. No neprejde ani deň bez toho, aby sme neuvažovali o čase, keď bude Steven prebudený z hlbokého spánku.“

„Smrť, kde je tvoj osteň?“

Vidíme, že pochopenie stavu mŕtvych nám môže pomôcť získať vyrovnanejší pohľad na život. Smrť nemusí byť záhadou. Môžeme sa tešiť zo života bez toho, aby sme pociťovali chorobný strach z toho, že nad nami stále visí hrozba smrti. Vedomie, že smrť nás nemusí obrať o život navždy, potláča akékoľvek nutkanie žiť pre potešenie s presvedčením, že „život je taký krátky“. Keď vieme, že naši blízki, ktorí zomreli a sú v Božej pamäti, spia v smrti a čakajú na vzkriesenie, je to pre nás útechou a obnovuje to v nás túžbu žiť.

Áno, môžeme sa s dôverou pozerať do budúcnosti, keď Jehova Boh, Darca života, navždy pochová smrť. Akým požehnaním to bude, keď sa budeme môcť oprávnene opýtať: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?“ — 1. Korinťanom 15:55.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 5]

Neposlušnosť Adama a Evy viedla k smrti

[Obrázok na strane 6]

Ježiš vzal mŕtve dievča za ruku a ono vstalo

[Obrázok na strane 7]

Mnohí sa tešia na čas, keď budú ich blízki, ktorí zomreli, prebudení späť k životu, tak ako bol Lazar