Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Zákon lásky v srdciach

Zákon lásky v srdciach

Zákon lásky v srdciach

„Ja vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca.“ — JEREMIÁŠ 31:33.

1, 2. a) O čom budeme teraz uvažovať? b) Čo patrilo k prejavom Jehovovej prítomnosti pri vrchu Sinaj?

V PREDCHÁDZAJÚCICH dvoch článkoch sme sa dozvedeli, že keď Mojžiš zišiel z vrchu Sinaj, jeho tvár vyžarovala lúče, ktoré odrážali Jehovovu slávu. Hovorili sme tiež o závoji, ktorý nosil Mojžiš. Zamyslime sa teraz nad jednou vecou, ktorá s tým súvisí a má význam pre dnešných kresťanov.

Keď bol Mojžiš na vrchu, dostal pokyny od Jehovu. Izraeliti zhromaždení pred vrchom Sinaj boli svedkami ohromujúceho prejavu prítomnosti samotného Boha. „Začalo hrmenie a blesky, a ťažký mrak na vrchu a veľmi silný zvuk rohu, takže sa všetok ľud, ktorý bol v tábore, rozochvel... A z celého vrchu Sinaj sa dymilo, lebo zostúpil naň Jehova v ohni; a jeho dym vystupoval ako dym z tehliarskej pece a celý vrch sa veľmi chvel.“ — 2. Mojžišova 19:16–18.

3. Akým spôsobom dal Jehova Izraelu Desať prikázaní a čo tento národ pochopil?

Jehova prehovoril k ľudu prostredníctvom anjela a dal im to, čo dnes poznáme ako Desať prikázaní. (2. Mojžišova 20:1–17) Preto nebolo pochýb, že tieto zákony pochádzali od Všemohúceho. Jehova týchto desať prikázaní napísal na kamenné tabuľky — tabuľky, ktoré Mojžiš roztrieskal, keď videl, že Izraeliti uctievajú zlaté teľa. Jehova znova napísal tieto prikázania na kameň. Tentoraz, keď Mojžiš zišiel s tabuľkami dolu, z jeho tváre vyžarovali lúče. Vtedy už všetci chápali, že tieto zákony majú nesmierny význam. — 2. Mojžišova 32:15–19; 34:1, 4, 29, 30.

4. Prečo malo Desať prikázaní veľký význam?

Dve tabuľky, na ktorých bolo napísaných Desať prikázaní, boli uložené v truhle zmluvy v oddelení Najsvätejšej vo svätostánku a neskôr v chráme. Zákony, ktoré boli na nich napísané, boli jadrom zásad mojžišovského Zákona a tvorili základ usporiadania, podľa ktorého Boh vládol nad národom. Tieto zákony boli dôkazom toho, že Jehova má na zemi konkrétny ľud, vyvolený národ, s ktorým komunikuje.

5. Ako sa Jehovova láska odrážala v zákone danom Izraelu?

Tieto zákony odhalili veľa o Jehovovi, najmä jeho lásku k jeho ľudu. A pre tých, ktorí ich poslúchali, boli naozaj cenným darom. Jeden učenec napísal: „Žiadny morálny systém, aký kedy ľudia sformulovali, či už predtým, alebo potom... sa nemôže ani len priblížiť k týmto desiatim slovám od Boha, nieto sa im ešte vyrovnať či predstihnúť ich.“ O mojžišovskom Zákone ako o celku Jehova povedal: „Ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov, lebo mne patrí celá zem. A vy sa mi stanete kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ — 2. Mojžišova 19:5, 6.

Zákon zapísaný v srdci

6. Aký zákon sa ukázal cennejší než zákony napísané na kameni?

Áno, tieto božské zákony mali veľkú hodnotu. Ale vedel si, že pomazaní kresťania vlastnia niečo oveľa cennejšie ako zákony napísané na kameni? Jehova predpovedal, že uzavrie novú zmluvu, inú, ako bola zmluva Zákona, ktorú uzavrel s izraelským národom. „Ja vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca.“ ​(Jeremiáš 31:31–34) Ježiš, Sprostredkovateľ tejto novej zmluvy, neodovzdal svojim nasledovníkom žiadny písaný zákonník. Vštepoval Jehovov zákon učeníkom do mysle a do srdca, a to tým, čo hovoril a robil.

7. Kto ako prvý dostal „Kristov zákon“ a kto ho prijal neskôr?

Tento zákon je označený ako „Kristov zákon“. Prvý ho nedostal národ prirodzeného Izraela, ktorý tvorili potomkovia Jakoba, ale duchovný národ ‚Božieho Izraela‘. (Galaťanom 6:2, 16; Rimanom 2:28, 29) Boží Izrael tvoria kresťania pomazaní duchom. Časom sa k nemu pripojil „veľký zástup“ ľudí zo všetkých národov, ktorí chcú tiež uctievať Jehovu. (Zjavenie 7:9, 10; Zechariáš 8:23) Ako ‚jedno stádo jedného pastiera‘ obe tieto skupiny prijímajú „Kristov zákon“ a dovoľujú, aby ich viedol vo všetkom, čo robia. — Ján 10:16.

8. Aký je rozdiel medzi mojžišovským Zákonom a Kristovým zákonom?

Na rozdiel od telesných potomkov Izraela, ktorí boli pod mojžišovským Zákonom od narodenia, kresťania zostávajú pod Kristovým zákonom preto, že si to sami zvolili, bez ohľadu na to, akého sú pôvodu a kde sa narodili. Učia sa o Jehovovi a jeho cestách a túžia konať jeho vôľu. Keďže Boží zákon je ‚v nich‘, majú ho, obrazne povedané, zapísaný ‚v srdci‘. Pomazaní kresťania poslúchajú Boha nie preto, že neposlušných môže potrestať, ani nie iba z pocitu povinnosti. Ich poslušnosť je založená na niečom podstatnejšom a oveľa mocnejšom a podobne aj iné ovce poslúchajú Boha preto, že majú Boží zákon v srdci.

Zákony založené na láske

9. Ako Ježiš poukázal na to, že podstatou Jehovových zákonov je láska?

Podstatu všetkých Jehovových zákonov a predpisov možno zhrnúť do jedného slova: láska. Láska vždy bola a vždy bude neodmysliteľnou súčasťou čistého uctievania. Keď sa Ježiša pýtali, čo je najväčším prikázaním v Zákone, odpovedal: „Milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ Druhé bolo: „Milovať svojho blížneho ako sám seba.“ Potom Ježiš povedal: „Od týchto dvoch prikázaní závisí celý Zákon a Proroci.“ ​(Matúš 22:35–40) Ježiš tak poukázal na to, že nielen Zákon s Desiatimi prikázaniami, ale celé Hebrejské Písma boli založené na láske.

10. Ako vieme, že láska je podstatou Kristovho zákona?

10 Je láska k Bohu a k blížnym aj podstatou zákona, ktorý je v srdciach kresťanov? Rozhodne áno! Vrúcna láska k Bohu je súčasťou Kristovho zákona a patrí k nemu aj nové prikázanie, že kresťania si majú navzájom prejavovať obetavú lásku. Majú sa milovať tak, ako ich miloval Ježiš — a on ochotne položil svoj život za svojich priateľov. Ježiš učil svojich učeníkov, aby milovali Boha a jeden druhého tak, ako ich miloval on. Výnimočná láska, ktorú si navzájom prejavujú, je hlavnou vlastnosťou, podľa ktorej možno spoznať pravých kresťanov. (Ján 13:34, 35; 15:12, 13) Ježiš im dokonca dal príkaz, aby milovali aj svojich nepriateľov. — Matúš 5:44.

11. Ako prejavil Ježiš lásku k Bohu a k ľuďom?

11 Ježiš dal dokonalý príklad v prejavovaní lásky. Ako mocný duchovný tvor v nebi sa s radosťou chopil príležitosti podporiť záujmy svojho Otca na zemi. Okrem toho, že dal svoj ľudský život, aby iní mohli žiť navždy, ukázal ľuďom aj to, ako by mali žiť. Bol pokorný, láskavý, ohľaduplný a pomáhal tým, ktorí boli preťažení a utláčaní. Odovzdával tiež „slová večného života“ a neúnavne pomáhal iným spoznať Jehovu. — Ján 6:68.

12. Prečo možno povedať, že láska k Bohu je neoddeliteľne spätá s láskou k blížnemu?

12 Láska k Bohu je v skutočnosti neoddeliteľne spätá s láskou k blížnemu. Apoštol Ján vyhlásil: „Láska je z Boha... Ak niekto vyhlasuje: ‚Milujem Boha,‘ a predsa nenávidí svojho brata, je luhár. Lebo ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel.“ ​(1. Jána 4:7, 20) Jehova je zdrojom i samotným zosobnením lásky. Všetko, čo robí, je založené na láske. My máme schopnosť milovať preto, že sme vytvorení na jeho obraz. (1. Mojžišova 1:27) Keď prejavujeme lásku k blížnym, dávame tým najavo lásku k Bohu.

Milovať znamená poslúchať

13. Čo musíme najprv urobiť, ak máme milovať Boha?

13 Ako môžeme milovať Boha, ktorého nemôžeme vidieť? Prvým, podstatným krokom je spoznať ho. Nemôžeme skutočne milovať niekoho, koho nepoznáme, ani mu nemôžeme dôverovať. Preto nás Božie Slovo povzbudzuje, aby sme spoznali Boha prostredníctvom čítania Biblie, modlitieb a tým, že sa budeme stretávať s ľuďmi, ktorí ho už poznajú a milujú. (Žalm 1:1, 2; Filipanom 4:6; Hebrejom 10:25) Zvlášť cenné sú štyri evanjeliá, pretože odhaľujú Jehovovu osobnosť, ktorá sa odrážala v živote a službe Ježiša Krista. Naša túžba poslúchať Boha a napodobňovať jeho osobnosť silnie, keď ho spoznávame a pociťujeme vďačnosť za lásku, ktorú nám prejavil. Áno, láska k Bohu zahŕňa poslušnosť.

14. Prečo možno povedať, že Božie zákony nie sú bremenom?

14 Keď niekoho milujeme, vieme, čo má a čo nemá rád, a podľa toho sa správame. Tým, ktorých milujeme, sa nechceme znepáčiť. Apoštol Ján napísal: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ ​(1. Jána 5:3) Božie prikázania nie sú bremenom ani ich nie je priveľa. Vo všetkom nás vedie láska. Nepotrebujeme si pamätať nejaký rozsiahly zoznam pravidiel, ktoré by viedli každý náš skutok; vedie nás láska k Bohu. Ak milujeme Boha, je pre nás potešením konať jeho vôľu. Získavame tak Božie schválenie a z poslúchania máme úžitok, lebo Božie vedenie je vždy na naše dobro. — Izaiáš 48:17.

15. Čo nás podnecuje napodobňovať Jehovu? Vysvetli to.

15 Láska k Bohu nás podnecuje napodobňovať jeho vlastnosti. Keď niekoho milujeme, obdivujeme jeho vlastnosti a snažíme sa byť takí ako on. Pouvažujme o vzťahu medzi Jehovom a Ježišom. V nebi boli spolu zrejme miliardy rokov. Existovala medzi nimi hlboká, čistá láska. Ježiš napodobňoval svojho nebeského Otca tak dokonale, že svojim učeníkom mohol povedať: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ ​(Ján 14:9) Keď si prehlbujeme poznanie o Jehovovi a jeho Synovi a vďačnosť k nim, podnecuje nás to napodobňovať ich. Naša láska k Jehovovi spolu s pomocou jeho svätého ducha nám umožní ‚zobliecť si starú osobnosť s jej zvykmi a obliecť si novú osobnosť‘. — Kolosanom 3:9, 10; Galaťanom 5:22, 23.

Láska v praxi

16. Ako sa naša láska k Bohu a k blížnym prejavuje v diele kázania a robenia učeníkov?

16 Láska k Bohu a k blížnemu nás ako kresťanov motivuje zapájať sa do diela zvestovania o Kráľovstve a robenia učeníkov. Keď to robíme, páčime sa Jehovovi, „ktorého vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:3, 4) Preto môžeme nachádzať radosť v tom, keď pomáhame ďalším, aby mali Kristov zákon napísaný v srdci. A teší nás, keď vidíme, ako menia svoju osobnosť, aby odrážali Jehovove vlastnosti. (2. Korinťanom 3:18) Áno, najcennejším darom, ktorý môžeme ľuďom dať, je pomôcť im spoznať Boha. Tí, ktorí zareagujú na Jehovovo priateľstvo, sa z neho budú môcť tešiť po celú večnosť.

17. Prečo je múdre rozvíjať si skôr lásku k Bohu a k blížnemu než lásku k hmotným veciam?

17 Žijeme vo svete, v ktorom sa hmotným veciam pripisuje veľká hodnota; ľudia ich dokonca milujú. No hmotné veci netrvajú večne. Môžu nám ich ukradnúť alebo sa môžu časom rozpadnúť. (Matúš 6:19) Biblia nás varuje: „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ ​(1. Jána 2:16, 17) Áno, Jehova zostane navždy a rovnako aj tí, ktorí ho milujú a slúžia mu. Nie je teda rozumnejšie rozvíjať si lásku k Bohu a k ľuďom než sa usilovať o veci vo svete, ktoré sú v najlepšom prípade iba dočasné?

18. Ako jedna misionárka prejavila obetavú lásku?

18 Tí, ktorí sa usilujú prejavovať lásku, prinášajú chválu Jehovovi. Zamysli sa nad Soniou, ktorá je misionárkou v Senegale. Študovala Bibliu so ženou menom Heidi, ktorá sa nakazila vírusom HIV od svojho neveriaceho manžela. Keď jej manžel zomrel, Heidi bola pokrstená, ale zakrátko u nej prepukla choroba AIDS a musela byť hospitalizovaná. Sonia rozpráva: „Členovia nemocničného personálu robili, čo mohli, ale bolo ich málo. Preto boli dobrovoľníci zo zboru požiadaní, aby sa o ňu v nemocnici starali. Hneď druhú noc som zostala na rohoži vedľa jej postele a pomáhala som sa o ňu starať, až kým nezomrela. Ošetrujúci lekár povedal: ‚Naším najväčším problémom je, že aj príbuzní často opustia člena rodiny, keď sa dozvedia, že má AIDS. Prečo ste vy, hoci nie ste ani jej príbuzná, ani z tej istej krajiny ako ona a dokonca ani nie rovnakej rasy, ochotná takto riskovať?‘ Vysvetlila som, že Heidi bola pre mňa naozaj sestrou, že mi bola taká blízka, akoby sme mali jednu matku a otca. Keď som spoznala túto moju novú sestru, bola som rada, že sa o ňu môžem postarať.“ Našťastie Sonia neutrpela žiadnu ujmu na zdraví, keď sa o Heidi s takou láskou starala.

19. Čo by sme mali robiť, keďže máme v srdci Boží zákon?

19 Medzi Jehovovými služobníkmi možno nájsť veľa príkladov obetavej lásky. Dnes Boží ľud nie je známy nejakým písaným zákonníkom. Namiesto toho môžeme vidieť splnenie slov, ktoré sú zapísané v Hebrejom 8:10: „‚Toto je tá zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch,‘ hovorí Jehova. ‚Vložím svoje zákony do ich mysle a napíšem ich do ich srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.‘“ Vždy si ceňme zákon lásky, ktorý Jehova napísal do našich sŕdc, a využívajme každú príležitosť prejaviť lásku.

20. Prečo je Kristov zákon neoceniteľným vlastníctvom?

20 Slúžiť Bohu spolu s celosvetovým bratstvom, ktoré prejavuje takúto lásku, je naozaj radosťou! Tí, ktorí majú Kristov zákon v srdci, sa tešia z vlastníctva, ktoré je v tomto svete bez lásky niečím neoceniteľným. Tešia sa z Jehovovej lásky, ako aj zo silného puta lásky, ktoré spája ich bratstvo. „Hľa, aké je to dobré a aké príjemné, keď bratia bývajú spolu v jednote!“ Hoci Jehovovi svedkovia žijú v rôznych krajinách, hovoria rôznymi jazykmi a pochádzajú z rôznych kultúr, tešia sa z náboženskej jednoty, ktorá je v tomto svete niečím jedinečným. Táto jednota prináša Jehovovu priazeň. Ako napísal žalmista: „Tam [uprostred ľudu, ktorý zjednocuje láska] Jehova prikázal, aby bolo požehnanie, ba aj život až na neurčitý čas.“ — Žalm 133:1–3.

Vieš odpovedať?

• Aký význam malo Desať prikázaní?

• Čo je tým zákonom, ktorý je napísaný v srdciach?

• Akú úlohu zohráva láska v ‚Kristovom zákone‘?

• Ako môžeme prejavovať lásku k Bohu a k blížnemu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 25]

Izraeliti mali zákony napísané na kamenných tabuľkách

[Obrázky na strane 26]

Kresťania majú Boží zákon v srdci

[Obrázok na strane 28]

Sonia so senegalským dievčatkom na oblastnom zjazde v roku 2004