Záleží na tom, čo si o nás myslia iní?

ASI každého poteší, keď ho niekto pochváli. Pochvala na nás môže pôsobiť veľmi príjemne, lebo je prejavom uznania. Môže v nás dokonca vyvolať túžbu zlepšovať sa. Na druhej strane, keď vnímame, že niektorí ľudia nás hodnotia negatívne, vyvoláva to opačné pocity. Chladná reakcia alebo kritické poznámky nás môžu skľúčiť. To, čo si o nás myslia iní, môže do veľkej miery ovplyvniť to, ako sa na seba pozeráme my sami.

Bolo by nesprávne nevšímať si, ako sa na nás pozerajú iní. V skutočnosti pre nás môže byť užitočné, ak si iní pozorne všímajú naše správanie. Ak sa ich názory zakladajú na vysokých morálnych zásadách, môžu byť pre nás silou podnecujúcou k dobrému a môžu nás motivovať, aby sme konali priamo. (1. Korinťanom 10:31–33) Ale názor väčšiny je často veľmi neobjektívny. Zamysli sa nad skresleným pohľadom, ktorý mali hlavní kňazi a iní na Ježiša Krista, keď „kričali a hovorili: ‚Pribi! Pribi ho na kôl!‘“ ​(Lukáš 23:13, 21–25) Názory založené na nepravdivých informáciách alebo ovplyvnené závisťou či predsudkami treba zavrhnúť. Preto je potrebné, aby sme prejavovali zdravý úsudok a reagovali na názory iných triezvo.

Čí názor je dôležitý?

Je pre nás dôležité, aby nás priaznivo hodnotili tí, s ktorými nás spája pravé uctievanie. Medzi nich patria veriaci členovia našej rodiny a naši kresťanskí bratia a sestry. (Rimanom 15:2; Kolosanom 3:18–21) Láska a úcta spoluveriacich a ‚vzájomné povzbudzovanie‘ pre nás veľa znamená. (Rimanom 1:11, 12) ‚S pokorou mysle považujeme ostatných za vyšších od seba.‘ (Filipanom 2:2–4) Okrem toho sa usilujeme o priazeň ‚tých, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia‘, teda starších v zbore, a ceníme si ju. — Hebrejom 13:17.

Je tiež žiaduce mať „znamenité svedectvo od ľudí, ktorí sú vonku“. (1. Timotejovi 3:7) Aké uspokojujúce je, keď si nás neveriaci príbuzní, spolupracovníci a susedia vážia! A nesnažíme sa zanechať dobrý dojem u ľudí, ktorým zvestujeme, aby sme ich priaznivo naklonili k posolstvu o Kráľovstve? Keď máme v okolí povesť morálne čistých, priamych a čestných ľudí, prináša to slávu Bohu. (1. Petra 2:12) Nikdy však neurobíme kompromis v biblických zásadách, len aby sme získali priazeň iných, ani sa nebudeme pretvarovať, aby sme na nich urobili dojem. Musíme si uvedomiť, že nie je možné páčiť sa všetkým. Ježiš povedal: „Keby ste boli časťou sveta, svet by mal rád to, čo je jeho. Keďže však nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ ​(Ján 15:19) Môžeme urobiť niečo pre to, aby sme si získali úctu tých, ktorí nám odporujú?

Ako si získať úctu odporcov

„Budete predmetom nenávisti všetkých ľudí pre moje meno,“ upozorňoval Ježiš, „ale ten, kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“  (Matúš 10:22) Táto nenávisť niekedy vedie k zlomyseľným obvineniam. Zaujatí vládni úradníci nás možno niekedy označia za „podvratníkov“ či „buričov“. Tí, ktorí nám priamo odporujú, môžu vyhlasovať, že sme sekta, s ktorou sú len problémy a ktorú treba zakázať. (Skutky 28:22) Takéto falošné obvinenia môžeme niekedy vyvrátiť. Ako? Tým, že uplatníme radu apoštola Petra: „[Buďte] pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ ​(1. Petra 3:15) Mali by sme tiež používať „zdravú reč, ktorá nemôže byť odsúdená, aby sa ten z odporujúcej strany zahanbil, nemajúc čo hanebné povedať o nás“. — Títovi 2:8.

Hoci sa snažíme očistiť svoje meno od pohany, nemali by sme sa dať skľúčiť ani ochromiť, keď sme nespravodlivo očierňovaní. Ježiš, dokonalý Boží Syn, bol obvinený z rúhačstva, poburovania a dokonca zo špiritizmu. (Matúš 9:3; Marek 3:22; Ján 19:12) Aj apoštol Pavol zažil osočovanie. (1. Korinťanom 4:13) Ani Ježiš, ani Pavol si nevšímali takéto reči a ďalej sa naplno venovali svojej činnosti. (Matúš 15:14) Vedeli, že by aj tak nikdy nezískali priazeň svojich nepriateľov, keďže „celý svet leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Aj my dnes zažívame rovnaké problémy. Nedajme sa zastrašiť tým, že nenávistní odporcovia o nás šíria lži. — Matúš 5:11.

Názory, na ktorých naozaj záleží

Ľudia na nás môžu mať rôzne názory, podľa toho, aké majú pohnútky alebo čo o nás počuli. Niektorí sa o nás vyjadrujú s uznaním a úctou, iní nám nadávajú a nenávidia nás. Ale pokiaľ sa v živote držíme biblických zásad, môžeme byť šťastní a pociťovať pokoj.

Apoštol Pavol napísal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ ​(2. Timotejovi 3:16, 17) Keď s vďakou prijímame Božie Slovo ako vodidlo vo všetkom, čo robíme, získavame priazeň Jehovu Boha a jeho Syna, Ježiša Krista. A napokon práve na názore Jehovu a jeho Syna najviac záleží. To, čo si o nás myslia oni, určuje našu skutočnú hodnotu. A v konečnom dôsledku náš život závisí od ich schválenia. — Ján 5:27; Jakub 1:12.

[Zvýraznený text na strane 30]

„Chvála ma zahanbuje, lebo po nej tajne túžim.“ — INDICKÝ BÁSNIK RABÍNDRANÁTH THÁKUR

[Obrázky na strane 31]

Na názore našich spoluveriacich záleží

[Prameň ilustrácie na strane 30]

Culver Pictures