Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Hlavné myšlienky z Prvej knihy Paralipomenon

Hlavné myšlienky z Prvej knihy Paralipomenon

Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z Prvej knihy Paralipomenon

ODVTEDY, čo sa Židia vrátili z babylonského vyhnanstva do svojej domoviny, uplynulo necelých 77 rokov. Chrám, ktorý prestaval miestodržiteľ Zorobábel, stojí už 55 rokov. Hlavným dôvodom návratu Židov bola obnova pravého uctievania v Jeruzaleme. Ľudu však chýba horlivosť pre Jehovovo uctievanie. Naliehavo potrebuje povzbudenie a práve to poskytuje biblická kniha Prvá Paralipomenon.

Táto kniha obsahuje nielen rodové záznamy, ale opisuje aj obdobie asi 40 rokov, od smrti kráľa Saula do smrti kráľa Dávida. Bola dokončená v roku 460 pred n. l. a jej napísanie sa pripisuje kňazovi Ezdrášovi. Prvá Paralipomenon je pre nás zaujímavá tým, že nám pomáha získať hlbšie pochopenie usporiadania, podľa ktorého bolo preukazované uctievanie v chráme, a poskytuje detaily týkajúce sa rodovej línie Mesiáša. Keďže je súčasťou inšpirovaného Božieho Slova, jej posolstvo posilňuje našu vieru a prehlbuje naše porozumenie Biblie. — Hebrejom 4:12.

VÝZNAMNÝ ZOZNAM MIEN

(1. Paralipomenon 1:1–9:44)

Podrobný rodový záznam, ktorý zostavil Ezdráš, je dôležitý najmenej z troch dôvodov: na zaistenie toho, aby iba oprávnení muži slúžili ako kňazi, na pomoc pri určovaní kmeňového dedičstva a aby bol zachovaný záznam o rodovej línii vedúcej k Mesiášovi. Tento rodový záznam poukazuje na históriu Židov a vedie až k prvému človeku. Uvádza desať generácií od Adama k Noachovi a ďalších desať k Abrahámovi. Po vymenovaní Izmaelových synov, synov Abrahámovej konkubíny Ketury a synov Ezaua správa upriamuje pozornosť na líniu potomkov 12 kmeňov synov Izraela. — 1. Paralipomenon 2:1.

Rozsiahla časť tohto záznamu je venovaná potomkom Júdu, pretože od nich sa odvíja rodová línia kráľa Dávida. Je tu 14 generácií od Abraháma po Dávida a ďalších 14 od Dávida po odvedenie do Babylona. (1. Paralipomenon 1:27, 34; 2:1–15; 3:1–17; Matúš 1:17) Ezdráš ďalej uvádza zoznam potomkov kmeňov obývajúcich oblasť na východ od Jordánu a potom rodový záznam Léviho synov. (1. Paralipomenon 5:1–24; 6:1) Ďalej tu nachádzame záznam o niekoľkých kmeňoch bývajúcich na západ od rieky Jordán a podrobný rodokmeň Benjamina. (1. Paralipomenon 8:1) Sú tu tiež mená tých, ktorí boli prvými obyvateľmi Jeruzalema po návrate z babylonského vyhnanstva. — 1. Paralipomenon 9:1–16.

Odpovede na biblické otázky:

1:18 — Kto bol otcom Šelaha? Kainan alebo Arpachšad? (Lukáš 3:35, 36) Otcom Šelaha bol Arpachšad. (1. Mojžišova 10:24; 11:12) Je možné, že slovo „Kainan“ v Lukášovi 3:36 je deformáciou slova „Chaldejci“. Ak je to tak, pôvodný text mohol znieť „syna Chaldejca Arpachšada“. Alebo sa mená Kainan a Arpachšad môžu vzťahovať na jednu a tú istú osobu. Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že výraz „syna Kainana“ sa v niektorých rukopisoch nenachádza.

2:15 — Bol Dávid siedmym synom Izaiho? Nie. Izai mal osem synov a Dávid bol najmladší. (1. Samuelova 16:10, 11; 17:12) Jeden z Izaiho synov zjavne zomrel bezdetný. Ezdráš jeho meno vynechal, lebo nemal žiadny vplyv na rodovú líniu.

3:17 — Prečo sa Lukáš 3:27 zmieňuje o Jekonjahovom synovi Šealtielovi ako o synovi Nereiho? Šealtielovým otcom bol Jekonjah. Ale Nerei zjavne dal Šealtielovi za manželku svoju dcéru. Lukáš sa zmieňuje o Nereiho zaťovi ako o jeho synovi, presne ako to urobil aj v prípade Jozefa, keď ho nazval synom Máriinho otca Héliho. — Lukáš 3:23.

3:17–19 — Aký bol príbuzenský vzťah medzi Zorobábelom, Pedajahom a Šealtielom? Zorobábel bol synom Pedajaha, ktorý bol Šealtielovým bratom. No Biblia niekedy označuje Zorobábela ako Šealtielovho syna. (Matúš 1:12; Lukáš 3:27) Dôvodom môže byť, že Pedajah zomrel a Zorobábela vychovával Šealtiel. Alebo sa mohlo stať, že Šealtiel zomrel bezdetný, a tak Pedajah uzavrel švagrovské manželstvo a Zorobábel bol prvorodeným synom z tohto zväzku. — 5. Mojžišova 25:5–10.

5:1, 2 — Čo to pre Jozefa znamenalo, keď dostal právo prvorodeného? Znamenalo to, že Jozef dostal dvojnásobný podiel z dedičstva. (5. Mojžišova 21:17) Tak sa stal otcom dvoch kmeňov — Efraima a Manašeho. Ostatní synovia Izraela sa každý stal otcom iba jedného kmeňa.

Poučenie pre nás:

1:1–9:44 Rodové záznamy skutočných ľudí dokazujú, že celé usporiadanie, podľa ktorého je preukazované pravé uctievanie, sa zakladá na faktoch, nie na nejakých mýtoch.

4:9, 10 Jehova odpovedal na vrúcnu Jabecovu modlitbu o to, aby bolo mierovým spôsobom rozšírené jeho územie, aby tak na ňom mohlo žiť viac bohabojných ľudí. Je potrebné, aby sme sa aj my vrúcne modlili o vzrast, zatiaľ čo sa horlivo zapájame do diela robenia učeníkov.

5:10, 18–22 V dňoch kráľa Saula kmene bývajúce na východ od Jordánu porazili Hagarijcov, hoci Hagarijcov bolo viac než dvojnásobné množstvo. Podarilo sa im to vďaka tomu, že udatní muži týchto kmeňov dôverovali Jehovovi a hľadali pomoc u neho. Aj my sa úplne spoliehajme na Jehovu, keď bojujeme náš duchovný boj proti veľkej presile. — Efezanom 6:10–17.

9:26, 27 Lévitskí strážcovia brán zastávali úrad, s ktorým bola spojená veľká zodpovednosť. Dostali kľúč od vchodu, ktorým sa vstupovalo na sväté miesta v chráme. Dokázali sa ako spoľahliví v tom, že každý deň otvárali brány. Nám bola zverená zodpovednosť pristupovať k ľuďom v našom obvode a pomáhať im, aby sa pripojili k uctievaniu Jehovu. Nemali by sme aj my dokázať, že sme rovnako spoľahliví a dôveryhodní ako lévitskí strážcovia brán?

DÁVID VLÁDNE AKO KRÁĽ

(1. Paralipomenon 10:1–29:30)

Rozprávanie sa začína správou o smrti kráľa Saula a jeho troch synov, ktorí zomierajú v boji proti Filištíncom na vrchu Gilboa. Dávid, Izaiho syn, sa stáva kráľom nad kmeňom Júda. Muži zo všetkých kmeňov prichádzajú do Hebrona a robia Dávida kráľom nad celým Izraelom. (1. Paralipomenon 11:1–3) Krátko nato Dávid dobýja Jeruzalem. Neskôr Izraeliti prinášajú truhlu zmluvy do Jeruzalema ‚s radostným krikom a so zvukom rohu a nahlas hrajú na strunové nástroje a na harfy‘. — 1. Paralipomenon 15:28.

Dávid vyjadruje túžbu postaviť dom pre pravého Boha. Jehova vyhradzuje túto výsadu Šalamúnovi a robí s Dávidom zmluvu o Kráľovstve. Dávid podniká vojenské ťaženie proti nepriateľom Izraela a Jehova mu dáva jedno víťazstvo za druhým. Nezákonné sčítanie ľudu vedie k smrti 70 000 Izraelitov. Dávid dostáva od anjela pokyn, aby vystaval oltár Jehovovi, a tak naň kupuje pozemok od Ornana Jebuzejského. Dávid začína s ‚veľkým množstvom príprav‘ na stavbu Jehovovho domu „výnimočnej nádhery“, ktorý má byť postavený na tom istom mieste. (1. Paralipomenon 22:5) Dávid organizuje lévitskú službu, ktorá je v tejto knihe opísaná podrobnejšie než kdekoľvek inde v Písmach. Kráľ i ľud štedro prispievajú na chrám. Po 40-ročnej vláde Dávid zomiera „nasýtený dní, bohatstva a slávy; a [začína] namiesto neho vládnuť jeho syn Šalamún“. — 1. Paralipomenon 29:28.

Odpovede na biblické otázky:

11:11 — Prečo je v tomto verši počet zabitých 300, a nie 800, ako je to uvedené v paralelnej správe v 2. Samuelovej 23:8? Hlavou Dávidových troch najvýznačnejších mužov bol Jašobám, čiže Jošeb-bašebet. Ďalšími dvoma boli Eleazár a Šamma. (2. Samuelova 23:8–11) Tieto dve správy sa od seba líšia pravdepodobne preto, že sa zmieňujú o dvoch rôznych činoch, ktoré vykonal ten istý muž.

11:20, 21 — Aké bolo Abišajovo postavenie vzhľadom na troch najvýznamnejších mocných Dávidových mužov? Abišaj nebol jedným z troch najmocnejších mužov, ktorí slúžili Dávidovi. Ale ako sa píše v 2. Samuelovej 23:18, 19, bol hlavou 30 bojovníkov a bol význačnejší ako ktorýkoľvek z nich. Abišajova povesť bola porovnateľná s povesťou troch najvýznačnejších mocných mužov, pretože vykonal mocný skutok podobný Jašobámovmu.

12:8 V akom zmysle boli tváre bojovníkov spomedzi Gádovcov ako „tváre levov“? Títo udatní muži boli po boku Dávida v pustatine. Narástli im dlhé vlasy. Keďže mali takéto hrivy, dodávalo im to divoký vzhľad podobný levovi.

13:5 — Čo je ‚egyptská rieka‘? Niektorí sa domnievajú, že tento výraz sa vzťahuje na niektoré rameno rieky Níl. Všeobecne sa však chápe ako označenie ‚egyptského údolia bystriny‘ — čiže dlhej rokliny, ktorá predstavovala juhozápadnú hranicu Zasľúbenej krajiny. — 4. Mojžišova 34:2, 5; 1. Mojžišova 15:18.

16:30 — Čo to znamená mať „kruté bolesti“ pre Jehovu? Výraz „bolesti“ je tu použitý v obraznom zmysle a naznačuje úctivú bázeň a hlbokú úctu pred Jehovom.

16:1, 37–40, 21:29, 30; 22:19 — Podľa akého usporiadania sa preukazovalo v Izraeli uctievanie od času, keď bola do Jeruzalema prinesená truhla zmluvy, až kým nebol postavený chrám? Truhla zmluvy už mnoho rokov nebola vo svätostánku, keď ju Dávid priniesol do Jeruzalema a umiestnil do vnútra stanu, ktorý urobil. Po tom, čo bola truhla presťahovaná, zostala v tomto stane v Jeruzaleme. Svätostánok bol v Gibeone, kde veľkňaz Cádok a jeho bratia predkladali obete predpísané v Zákone. Uctievanie bolo preukazované podľa tohto usporiadania až do dokončenia chrámu v Jeruzaleme. Keď bol chrám dokončený, svätostánok bol prenesený z Gibeonu do Jeruzalema a truhla zmluvy bola umiestnená v Najsvätejšej chrámu. — 1. Kráľov 8:4, 6.

Poučenie pre nás:

13:11 Keď sa nám niečo nepodarí, nemali by sme sa nahnevať a obviňovať Jehovu, ale skôr analyzovať situáciu a snažiť sa zistiť, čo je príčinou neúspechu. Nepochybne to urobil aj Dávid. Poučil sa zo svojej chyby a neskôr úspešne priniesol truhlu zmluvy do Jeruzalema správnym spôsobom. *

14:10, 13–16; 22:17–19 Skôr než podnikneme čokoľvek, čo bude mať vplyv na našu duchovnosť, vždy by sme sa mali obracať na Jehovu v modlitbe a hľadať jeho vedenie.

16:23–29 Uctievanie Jehovu by malo byť prvoradou vecou v našom živote.

18:3 Jehova vždy spĺňa svoje sľuby. Prostredníctvom Dávida splnil svoj sľub, že dá Abrahámovmu semenu celú krajinu Kanaan, rozprestierajúcu sa „od Egyptskej rieky k veľkej rieke, k rieke Eufrates“. — 1. Mojžišova 15:18; 1. Paralipomenon 13:5.

21:13–15 Jehova prikázal anjelovi, aby zastavil pohromu, pretože je vnímavý voči utrpeniu svojho ľudu. Áno, „mnohé sú jeho milosrdenstvá“. *

22:5, 9; 29:3–5, 14–16 Dávid prejavil štedrého ducha, hoci nedostal poverenie postaviť Jehovov chrám. Prečo to urobil? Pretože si uvedomoval, že všetko, čo má, získal vďaka Jehovovej dobrote. Podobné pocity vďačnosti by mali aj nás podnecovať, aby sme prejavovali štedrého ducha.

24:7–18 Usporiadanie 24 kňazských oddelení, ktoré zaviedol Dávid, bolo v činnosti, keď sa Jehovov anjel zjavil Zechariášovi, otcovi Jána Krstiteľa, a oznámil mu, že sa narodí Ján. Na Zechariáša ako jedného z „Abijahovej triedy“ vtedy prišiel rad, aby slúžil v chráme. (Lukáš 1:5, 8, 9) Pravé uctievanie súvisí s historickými, nie mytologickými postavami. Keď dnes verne spolupracujeme s „verným a rozvážnym otrokom“ v spojení s dobre organizovaným uctievaním Jehovu, zažívame požehnania. — Matúš 24:45.

Slúž Jehovovi „dušou plnou potešenia“

Prvá Paralipomenon neobsahuje iba rodové záznamy. Je tiež rozprávaním o tom, ako Dávid priniesol do Jeruzalema truhlu zmluvy, o jeho veľkých víťazstvách, o prípravách na stavbu chrámu a o zavedení kňazských oddelení, podľa ktorých Léviti vykonávali službu. Zo všetkého, o čom Ezdráš podáva správu v Prvej Paralipomenon, mali Izraeliti určite úžitok a pomohlo im to obnoviť horlivosť pre Jehovovo uctievanie v chráme.

Dávid dal vynikajúci príklad v tom, ako stále dávať Jehovovo uctievanie na prvé miesto v živote. Neusiloval sa získať zvláštne výsady, snažil sa konať Božiu vôľu. To nás povzbudzuje, aby sme si vzali k srdcu jeho radu slúžiť Jehovovi „celým srdcom a dušou plnou potešenia“. — 1. Paralipomenon 28:9.

[Poznámky pod čiarou]

^ 2. ods. Ďalšie poučenie z toho, ako sa Dávid pokúšal dopraviť truhlu zmluvy do Jeruzalema, pozri v Strážnej veži z 15. mája 2005 na stranách 16 – 19.

^ 6. ods. Ďalšie poučenie súvisiace s nezákonným sčítaním ľudu, ktorého sa dopustil Dávid, pozri v Strážnej veži z 15. mája 2005 na stranách 16 – 19.

[Časová os/obrázky na stranách 8 – 11]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Generácie od Adama po Noacha (1056 rokov)

4026 pred n. l. Adam

130 rokov ⇩

Set

105 ⇩

Enoš

90 ⇩

Kenan

70 ⇩

Mahalalel

65 ⇩

Járed

162 ⇩

Enoch

65 ⇩

Matuzalem

187 ⇩

Lámech

182 ⇩

2970 pred n. l. narodil sa NOACH

Generácie od Noacha poAbraháma (952 rokov)

2970 pred n. l. Noach

502 rokov ⇩

Sem

100 ⇩

POTOPA 2370 pred n. l.

Arpachšad

35 ⇩

Šelah

30 ⇩

Eber

34 ⇩

Péleg

30 ⇩

Reu

32 ⇩

Serúg

30 ⇩

Náchor

29 ⇩

Térach

130 ⇩

2018 pred n. l. narodil sa ABRAHÁM

Od Abraháma po Dávida: 14 generácií (911 rokov)

2018 pred n. l. Abrahám

100 rokov

Izák

60 ⇩

Jakob

asi 88 ⇩

Júda

Perec

Checron

Ram

Amminadáb

Názon

Salma

Boáz

Obéd

Izai

1107 pred n. l. narodil sa DÁVID