Máš dobre vyškolené svedomie?

POVEDAL si už niekedy: „Cítim, že to nie je správne“ alebo „Nemôžem urobiť to, čo odo mňa žiadate. Niečo v mojom vnútri mi hovorí, že to nie je dobré“? Bol to „hlas“ tvojho svedomia, niečo vnútri, zmysel pre to, čo je správne a nesprávne, ktorý ťa môže ospravedlňovať alebo obviňovať. Svedomie je niečo, s čím sa rodíme.

Hoci sú ľudia odcudzení Bohu, vo všeobecnosti stále majú schopnosť rozlíšiť správne od nesprávneho. Je to tak preto, lebo človek bol vytvorený na Boží obraz, takže do určitej miery odzrkadľuje Božiu múdrosť a spravodlivosť. (1. Mojžišova 1:26, 27) V tejto súvislosti apoštol Pavol pod božskou inšpiráciou napísal: „Kedykoľvek ľudia z národov, ktorí nemajú zákon, prirodzene konajú veci zákona, títo, hoci nemajú zákon, sú zákonom sami sebe. Tí dokazujú, že majú obsah zákona napísaný v srdci, zatiaľ čo s nimi svedčí ich svedomie a ich vlastné myšlienky ich obviňujú alebo tiež ospravedlňujú.“ * — Rimanom 2:14, 15.

Táto mravná stránka, ktorú sme zdedili po prvom človeku, Adamovi, funguje ako akýsi „zákon“ alebo pravidlo správania pre každého človeka bez ohľadu na rasu alebo národnosť. Je to schopnosť preskúmať samého seba a posúdiť sa. (Rimanom 9:1) U Adama a Evy sa táto schopnosť prejavila, hneď ako porušili Boží zákon — skryli sa. (1. Mojžišova 3:7, 8) Iným príkladom toho, ako pracuje svedomie, je reakcia kráľa Dávida po tom, čo si uvedomil, že zhrešil, keď nariadil sčítanie ľudu. Biblia hovorí, že „Dávida začalo jeho srdce biť“. — 2. Samuelova 24:1–10.

Schopnosť spätne prehodnotiť svoje konanie z morálneho hľadiska môže viesť k veľmi dôležitému kroku, k zbožnému pokániu. Dávid napísal: „Keď som mlčal, moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním. Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval. Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ ​(Žalm 32:3, 5) Teda svedomie, ktoré správne funguje, môže hriešnika priviesť späť k Bohu, lebo mu pomáha uvedomiť si, že je potrebné, aby získal Božie odpustenie a chodil po Božích cestách. — Žalm 51:1–4, 9, 13–15.

Svedomie nás tiež varuje a poskytuje nám vedenie, keď stojíme pred nejakou voľbou alebo rozhodnutím v oblasti morálky. Možno práve táto stránka svedomia pomohla Jozefovi, aby vopred vycítil, že cudzoložstvo je niečo nesprávne a neprijateľné — že je to hriech proti Bohu. Konkrétny zákon, ktorý zakazoval cudzoložstvo, bol až neskôr zahrnutý do Desiatich prikázaní, ktoré dal Boh Izraelu. (1. Mojžišova 39:1–9; 2. Mojžišova 20:14) Zo svedomia budeme mať očividne oveľa väčší úžitok, keď ho budeme školiť tak, aby nás viedlo, a nielen odsudzovalo. Funguje takto tvoje svedomie?

 Ako si školiť svedomie, aby nás viedlo k správnym rozhodnutiam

Svedomie sme dostali ako dar už pri narodení. Žiaľ, tento dar je poškodený. Hoci Boh dal ľudstvu dokonalý začiatok, „všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu“. (Rimanom 3:23) Keďže sme hriešni a nedokonalí, naše svedomie môže byť zdeformované a už možno celkom nefunguje tak, ako to mal Jehova pôvodne v úmysle. (Rimanom 7:18–23) Navyše na naše svedomie môžu mať vplyv vonkajšie faktory. Môže ho ovplyvňovať spôsob, akým sme boli vychovávaní, miestne zvyky, presvedčenie a prostredie. Skazená morálka a znižujúce sa normy tohto sveta iste nemôžu byť meradlom dobrého svedomia.

Kresťania preto potrebujú ďalšiu pomoc v podobe pevných a spravodlivých noriem, ktoré sa nachádzajú v Božom Slove, Biblii. Tieto normy môžu viesť naše svedomie k tomu, aby sme veci dokázali správne posúdiť a napraviť, teda dať ich do poriadku. (2. Timotejovi 3:16) Keď je naše svedomie školené podľa Božích noriem, môže lepšie slúžiť ako morálne bezpečnostné zariadenie, ktoré nám pomáha ‚rozlišovať medzi správnym a nesprávnym‘. (Hebrejom 5:14) Keby sme ho podľa týchto noriem neškolili, nemuselo by nás varovať, keď sa vydáme zlým smerom. Biblia hovorí: „Je cesta, ktorá je pred mužom priama, ale jej koniec sú potom cesty smrti.“ — Príslovia 16:25; 17:20.

V niektorých oblastiach života nám Božie Slovo poskytuje konkrétne pokyny a usmernenia a konáme múdro, keď sa ich držíme. V mnohých prípadoch však Biblia nedáva takéto pokyny. Týka sa to napríklad výberu zamestnania, rozhodnutí v otázke zdravia, voľby rekreácie, obliekania a úpravy zovňajšku, ako aj iných oblastí. Rozlíšiť, čo by sme v danej situácii mali urobiť, a správne sa rozhodnúť nie je vždy ľahké. Preto by sme si mali osvojiť postoj, aký mal Dávid, ktorý sa modlil: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom. Daj, aby som chodil v tvojej pravde, a vyučuj ma, veď si mojím Bohom záchrany.“ ​(Žalm 25:4, 5) Čím lepšie rozumieme Božím názorom a cestám, tým lepšie dokážeme prehodnotiť svoje okolnosti a rozhodnúť sa tak, aby sme si zachovali čisté svedomie.

Keď stojíme pred nejakou otázkou alebo rozhodnutím, mali by sme najskôr uvažovať, ktoré biblické zásady by sme mohli uplatniť. K nim môžu patriť: rešpektovať vedenie hlavou (Kolosanom 3:18, 20); byť vo všetkom poctivý (Hebrejom 13:18); nenávidieť to, čo je zlé (Žalm 97:10); usilovať sa o pokoj  (Rimanom 14:19); poslúchať ustanovené vrchnosti (Matúš 22:21; Rimanom 13:1–7); prejavovať výlučnú oddanosť Bohu (Matúš 4:10); nebyť časťou sveta (Ján 17:14); vyhýbať sa zlej spoločnosti (1. Korinťanom 15:33); prejavovať skromnosť v obliekaní a úprave zovňajšku (1. Timotejovi 2:9, 10) a nebyť pre iných kameňom potknutia (Filipanom 1:10). Keď rozoznáme, ktorú biblickú zásadu možno v danej situácii uplatniť, môže to posilniť naše svedomie a pomôcť nám správne sa rozhodnúť.

Počúvaj svoje svedomie

Aby nám naše svedomie mohlo pomáhať, musíme ho brať do úvahy. Z biblicky školené ho svedomia môžeme mať úžitok len vtedy, keď budeme na jeho podnety pohotovo reagovať. Vyškolené svedomie môžeme prirovnať ku kontrolným svetlám na prístrojovej doske automobilu. Predstavme si, že sa rozsvieti kontrolka, ktorá nás upozorňuje, že poklesol tlak oleja v motore. Čo by sa stalo, ak by sme tomuto varovaniu nevenovali okamžitú pozornosť a išli by sme ďalej? Mohli by sme vážne poškodiť motor. Podobne aj naše svedomie, náš vnútorný hlas, nás môže varovať, že určitý spôsob konania je nesprávny. Porovnanie spôsobu, akým sme konali alebo akým zamýšľame konať, s biblickými zásadami a hodnotami môže viesť k tomu, že naše svedomie vyšle varovný signál, tak ako sa rozsvieti kontrolka na prístrojovej doske. Ak budeme dbať na varovania, nielenže nám to pomôže vyhnúť sa nepríjemným následkom nesprávneho konania, ale ochránime tak i naše svedomie, aby správne fungovalo.

Čo by sa stalo, keby sme sa rozhodli ignorovať varovné signály? Časom by naše svedomie mohlo znecitlivieť. Ustavičné vedomé prehliadanie alebo potláčanie svedomia môžeme prirovnať k označovaniu vypaľovacím železom, pretože to vedie k podobným následkom. Poškodené tkanivo so zničenými nervovými zakončeniami sa stáva úplne necitlivým. (1. Timotejovi 4:2) Podobne ani také svedomie už nereaguje, keď zhrešíme, ani nás nevaruje, aby nám zabránilo opakovane sa dopustiť určitého hriechu. Zjazvené svedomie ignoruje biblické normy toho, čo je správne a nesprávne, a preto je zlým vodidlom. Ľudia, ktorých svedomie je takto zdeformované, „stratili celý mravný zmysel“ a sú odcudzení Bohu. (Efezanom 4:17–19; Títovi 1:15) Aký tragický koniec!

„Zachovajte si dobré svedomie“

Udržiavať si dobré svedomie si vyžaduje neustále úsilie. Apoštol Pavol napísal: „Cvičím  [sa], aby som si bol vedomý, že som sa nedopustil nijakej urážky voči Bohu a ľuďom.“ ​(Skutky 24:16) Pavol ako kresťan ustavične skúmal a naprával svoj spôsob konania, aby sa uistil, že sa nedopustil žiadnej urážky alebo priestupku proti Bohu. Vedel, že v konečnom dôsledku Boh posúdi, či to, čo robíme, je správne alebo nesprávne. (Rimanom 14:10–12; 1. Korinťanom 4:4) Povedal: „Všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.“ — Hebrejom 4:13.

Pavol sa zmienil tiež o tom, že sa nechce previniť ani voči ľuďom. S tým súvisí jeho rada kresťanom v Korinte, ktorá sa týkala „jedenia jedla obetovaného modlám“. Poukazoval na to, že hoci určitý spôsob konania sám osebe nemusí byť z hľadiska Božieho Slova nevhodný, je dôležité, aby sme brali do úvahy svedomie iných. Inak by sme mohli spôsobiť, že v duchovnom zmysle ‚by hynuli naši bratia, za ktorých zomrel Kristus‘. Mohli by sme tak zničiť aj svoj osobný vzťah k Bohu. — 1. Korinťanom 8:4, 11–13; 10:23, 24.

Preto si svoje svedomie neustále škoľ a snaž sa zachovať si dobré svedomie. Keď stojíš pred nejakým rozhodnutím, hľadaj Božie vedenie. (Jakub 1:5) Študuj Božie Slovo a dovoľ, aby jeho zásady formovali tvoju myseľ a srdce. (Príslovia 2:3–5) Keď vzniknú vážne problémy, porozprávaj sa o tom s nejakým zrelým kresťanom, aby si sa uistil, či správne rozumieš biblickým zásadám, ktoré sa vzťahujú na danú situáciu. (Príslovia 12:15; Rimanom 14:1; Galaťanom 6:5) Uvažuj, aký vplyv bude mať rozhodnutie, ktoré urobíš, na tvoje svedomie, na iných ľudí a predovšetkým na tvoj vzťah k Jehovovi. — 1. Timotejovi 1:5, 18, 19.

Svedomie je obdivuhodný dar od nášho milujúceho nebeského Otca, Jehovu Boha. Používajme ho v súlade s vôľou toho, kto nám ho dal. To nás k nášmu Stvoriteľovi priblíži. Keď sa budeme usilovať ‚zachovať si dobré svedomie‘ vo všetkom, čo robíme, stále viac budeme dávať najavo, že sme vytvorení na Boží obraz. — 1. Petra 3:16; Kolosanom 3:10.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 13]

Máš svedomie vyškolené tak, aby ťa viedlo, a nielen odsudzovalo?

[Obrázok na strane 14]

Dobre vyškolené svedomie je výsledkom toho, že sa učíme a uplatňujeme biblické zásady

[Obrázky na strane 15]

Neprehliadaj varovné signály svojho svedomia