Rodičia, akú budúcnosť chcete pre svoje deti?

„Mladí muži a aj panny... Nech chvália Jehovovo meno.“ — ŽALM 148:12, 13.

1. Aké obavy si robia rodičia o svoje deti?

KTORÝ rodič by nebol úzkostlivý o budúcnosť svojich detí? Od chvíle, keď sa dieťa narodí — alebo ešte skôr —, si rodičia začínajú robiť starosti, či sa mu bude dobre dariť. Bude zdravé? Bude sa normálne vyvíjať? A ako dieťa rastie, starostí pribúda. Všeobecne platí, že rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie. — 1. Samuelova 1:11, 27, 28; Žalm 127:3–5.

2. Prečo dnes mnohí rodičia túžia zabezpečiť svojim deťom v dospelosti dobrý život?

² V dnešnom svete však rodičia stoja pred náročnou úlohou, keď chcú dať svojim deťom to, čo je pre ne najlepšie. Mnohí rodičia zažili ťažké časy — vojnu, politické prevraty, ekonomické ťažkosti, fyzické či emocionálne traumy a podobne. Je prirodzené, že si zo srdca želajú, aby ich deti nezažívali to isté. V bohatších krajinách si rodičia možno všímajú, že synom a dcéram ich priateľov a príbuzných sa darí v profesionálnej kariére a že sa tešia zo zdanlivo úspešného života. Preto majú pocit, že by mali urobiť všetko pre to, aby sa aj ich deti mohli tešiť z pomerne pohodlného života a byť do istej miery zabezpečené — aby mali dobrý život, keď vyrastú. — Kazateľ 3:13.

Rozhodnúť sa pre dobrý život

3. Aké rozhodnutie robia kresťania?

³ Kresťania sa ako nasledovníci Ježiša Krista rozhodli oddať svoj život Jehovovi. Berú si k srdcu Ježišove slová: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba a berie deň čo deň svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ ​(Lukáš 9:23; 14:27) Áno, k životu kresťana patrí obetavosť. No nie je to život plný odriekania a biedy. Naopak, je to šťastný a uspokojujúci život — dobrý život —, pretože je spojený s dávaním, a ako povedal Ježiš, „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. — Skutky 20:35.

4. K čomu povzbudzoval Ježiš svojich nasledovníkov?

⁴ Ľudia v Ježišových dňoch žili vo veľmi ťažkých podmienkach. Okrem toho, že sa museli  nejako uživiť, museli znášať krutú nadvládu Rimanov a zaťažujúce bremeno, ktoré na nich kládli vtedajší formalistickí náboženskí vodcovia. (Matúš 23:2–4) Napriek tomu mnohí, ktorí počuli o Ježišovi, ochotne odsunuli svoje osobné záujmy — dokonca aj kariéru — a stali sa jeho nasledovníkmi. (Matúš 4:18–22; 9:9; Kolosanom 4:14) Znamenalo to, že títo učeníci riskovali a ohrozovali svoju budúcnosť? Všimni si Ježišove slová: „Každý, kto opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo deti alebo pozemky pre moje meno, dostane mnohonásobne viac a zdedí večný život.“ ​(Matúš 19:29) Ježiš svojich nasledovníkov uistil, že ich nebeský Otec vie, čo potrebujú. Preto ich nabádal: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ — Matúš 6:31–33.

5. Ako niektorí rodičia uvažujú v súvislosti s Ježišovým uistením, že Boh sa postará o svojich služobníkov?

⁵ Situácia dnes je veľmi podobná. Jehova vie, čo potrebujeme, a tí, ktorí kladú záujmy Kráľovstva na prvé miesto vo svojom živote, zvlášť služobníci celým časom, dostávajú rovnaké uistenie, že sa o nich postará. (Malachiáš 3:6, 16; 1. Petra 5:7) Ale niektorí rodičia majú v tomto ohľade rozporuplné pocity. Na jednej strane by radi videli, ako ich deti robia duchovné pokroky a možno aj to, ako sa ujímajú služby celým časom. Na druhej strane vzhľadom na rozšírenú nezamestnanosť a ekonomickú situáciu v dnešnom svete si myslia, že pre mladých je dôležité najskôr získať dobré vzdelanie, aby mali kvalifikáciu potrebnú na vykonávanie nejakej výhodnej práce alebo aby mali aspoň niečo, o čo by sa mohli oprieť, keby bolo treba. Z pohľadu týchto rodičov dobré vzdelanie často znamená vyššie vzdelanie.

Príprava na budúcnosť

6. Čo sa v tomto článku myslí pod pojmom „vyššie vzdelanie“?

⁶ Systém vzdelávania je v každej krajine iný. Napríklad v Spojených štátoch poskytujú štátne školy 12-ročné základné vzdelanie. Potom sa študent môže rozhodnúť získať vyššie vzdelanie a pokračovať v štúdiu na vysokej škole štyri roky alebo viac, vďaka čomu získa bakalársky titul, alebo môže ešte pokračovať v postgraduálnom štúdiu, aby mohol pracovať ako lekár, právnik, inžinier a podobne. V tomto článku sa pod pojmom „vyššie vzdelanie“ myslí takéto vysokoškolské vzdelanie. Na druhej strane sú tu aj technické a iné odborné školy, ktoré poskytujú krátkodobé školenie. Po absolvovaní takej školy študent dostane diplom alebo osvedčenie, na základe ktorého môže pracovať v nejakom remesle alebo v službách.

7. Akému tlaku čelia študenti na stredných školách?

⁷ Dnes sa stredné školy obyčajne snažia pripraviť študentov na vysokoškolské štúdium. Preto väčšina stredných škôl sa zameriava skôr na predmety, ktoré študentom umožnia dobre urobiť prijímacie skúšky na vysokú školu, než na predmety, ktoré by im pomohli nájsť si prácu. Stredoškoláci sú dnes pod obrovským tlakom zo strany učiteľov, poradcov a spolužiakov, aby sa usilovali dostať na najlepšie univerzity, kde môžu získať titul, ktorý im môže otvoriť dvere k nejakej perspektívnej a dobre platenej práci.

8. Pred akými rozhodnutiami stoja kresťanskí rodičia?

⁸ Čo by teda mali robiť kresťania, ktorí sú rodičmi? Samozrejme, chcú, aby sa ich deťom v škole dobre darilo a aby získali potrebné schopnosti, vďaka ktorým sa budú môcť o seba v budúcnosti postarať. (Príslovia 22:29) Mali by však dovoliť, aby ich deti boli ovplyvnené duchom súperenia o materiálne výhody a úspech? Aké ciele predkladajú svojim deťom, či už slovom, alebo svojím osobným príkladom? Niektorí rodičia veľmi ťažko pracujú a šetria, aby mohli svoje deti poslať na vysokú školu. Ďalší sú kvôli tomu ochotní sa aj zadlžiť. Ale cena, ktorá sa platí za také rozhodnutie, sa nedá vyjadriť len v peniazoch. Aká cena sa dnes platí za vyššie vzdelanie? — Lukáš 14:28–33.

 Cena za úsilie o vyššie vzdelanie

9. Čo sa dá povedať o súčasných finančných nákladoch na vyššie vzdelanie?

⁹ Keď hovoríme o cene, obyčajne máme na mysli finančné výdavky. V niektorých krajinách financuje vyššie vzdelanie vláda a študenti s dobrým prospechom nemusia platiť poplatky a školné. Ale vo väčšine sveta je vyššie vzdelanie drahé a poplatky zaň sa stále zvyšujú. Článok v istých novinách uvádza: „Vyššie vzdelanie sa obyčajne považovalo za dvere k príležitostiam. Dnes svedčí o priepasti medzi majetnými a menej majetnými.“ ​(The New York Times) Inými slovami, kvalitné vyššie vzdelanie sa rýchlo stáva doménou bohatých a vplyvných, ktorí posielajú svoje deti na štúdiá, aby zaistili, že aj ony sa stanú v tomto systéme bohatými a vplyvnými. Mali by kresťania predkladať svojim deťom takýto cieľ? — Filipanom 3:7, 8; Jakub 4:4.

10. Prečo možno povedať, že vyššie vzdelanie je úzko spojené s podporovaním rozvoja súčasného systému?

¹⁰ Dokonca aj v prípade, že vyššie vzdelanie je bezplatné, môže predstavovať skryté záväzky. Napríklad jedny noviny uvádzajú, že v istej krajine juhovýchodnej Ázie vláda riadi „pyramídový systém školstva, ktorý bez zábran posúva najlepších študentov na vrchol“. (The Wall Street Journal) Keď sa niekto dostane na „vrchol“, v konečnom dôsledku to znamená, že sa dostane na niektorú zo škôl, ktoré sú považované za svetovú elitu — v Anglicku je to Oxford či Cambridge, v Spojených štátoch školy Ivy League a podobne. Prečo táto vláda ponúka taký rozsiahly vzdelávací program? „Aby podporila štátnu ekonomiku,“ uvádza sa v správe. Vzdelanie môže byť prakticky bezplatné, ale cenou, ktorú zaň študenti zaplatia, je život zameraný na to, aby podporovali rozvoj súčasného systému. Takýto spôsob života je veľmi vyzdvihovaný v tomto svete. Ale chcú takýto život pre svoje deti kresťania? — Ján 15:19; 1. Jána 2:15–17.

11. Čo ukazujú správy v súvislosti s prílišným pitím a sexuálnou nemravnosťou medzi vysokoškolákmi?

¹¹ Ďalším činiteľom, ktorý treba vziať do úvahy, je prostredie škôl. Komplexy vysokých škôl sú neslávne známe tým, že sú živnou pôdou pre zlé správanie — pre zneužívanie drog a alkoholu, nemravnosť, podvádzanie, vyžadovanie spĺňania nebezpečných alebo nedôstojných úloh od študentov, ktorí sa chcú stať členmi nejakej elitnej skupiny študentov, a v tomto zozname by sme mohli pokračovať. Pouvažujme o nadmernom pití alkoholu. Jeden časopis uvádza o pitkách (binge drinking), pri ktorých ľudia pijú len preto, aby sa opili, toto: „Asi 44 percent [vysokoškolákov v Spojených štátoch] sa zúčastňuje na takýchto pitkách aspoň raz za dva týždne.“ ​(New Scientist) Ten istý problém sa vyskytuje aj medzi mladými v Austrálii, vo Veľkej Británii, v Rusku i v ďalších krajinách. Čo sa týka sexuálnej nemravnosti, študenti sa dnes bežne rozprávajú o „známostiach na jednu noc“ a tento pojem podľa článku v inom časopise používajú na „opis jednorázových sexuálnych zážitkov — čo môže znamenať čokoľvek od bozkávania po styk — medzi ľuďmi, ktorí sa  potom nemajú v úmysle dokonca ani rozprávať“. (Newsweek) Štatistiky ukazujú, že do aktivít tohto druhu sa zapája 60 – 80 percent študentov. „Medzi vysokoškolákmi je to niečo bežné,“ hovorí jedna pracovníčka, ktorá uskutočnila prieskum v tejto oblasti. — 1. Korinťanom 5:11; 6:9, 10.

12. S akým stresom a nárokmi sa stretávajú vysokoškoláci?

¹² Okrem škodlivého prostredia je tu tiež stres vyplývajúci zo školských úloh a skúšok. Prirodzene, študenti sa musia učiť a robiť si domáce úlohy, aby mohli úspešne urobiť skúšky. Niektorí možno musia popri štúdiu pracovať na čiastočný úväzok. To všetko ich oberá o značné množstvo času a energie. Koľko času a energie im potom zostane na duchovné činnosti? A čo ak sa nároky zvýšia a tlak bude silnejší? Čo potom odsunú? Budú záujmy Kráľovstva stále na prvom mieste alebo sa dostanú do úzadia? (Matúš 6:33) Biblia kresťanov nabáda: „Dávajte prísne pozor, aby ste chodili nie ako nemúdri, ale ako múdri tým, že si pre seba vykupujete príhodný čas, lebo dni sú zlé.“ ​(Efezanom 5:15, 16) Je veľmi smutné, že niektorí odpadli od viery, pretože sa na vysokej škole nechali obrať o čas a energiu alebo sa zaplietli do nebiblického správania.

13. O akých otázkach musia uvažovať kresťania, ktorí sú rodičmi?

 ¹³ Samozrejme, nemravnosť, zlé správanie a stres v žiadnom prípade nie sú problémy, ktoré by boli rozšírené len na vysokých školách. No mnohí mladí vo svete sa na to pozerajú iba ako na niečo, čo patrí k škole, a vôbec sa nad tým nezamýšľajú. Mali by kresťania vedome vystavovať svoje deti takému prostrediu, a to na štyri alebo aj na viac rokov? (Príslovia 22:3; 2. Timotejovi 2:22) Bez ohľadu na to, aký úžitok môže vzdelanie priniesť mladým ľuďom, je dobré položiť si otázku, či sa oplatí podstúpiť také riziko. Ešte dôležitejšie je zamyslieť sa nad tým, čo sa mladí naučia o tom, ktoré veci by mali byť v ich živote na prvom mieste. * (Filipanom 1:10; 1. Tesaloničanom 5:21) Rodičia musia vážne a s modlitbami uvažovať o týchto otázkach, ako aj o nebezpečenstve, ktoré deťom hrozí, keď ich pošlú študovať do iného mesta alebo do inej krajiny.

Aké sú iné možnosti?

14, 15. a) Aká biblická rada dnes platí napriek populárnemu názoru? b) Nad akými otázkami môžu mladí uvažovať?

¹⁴ Dnes je rozšírený názor, že mladý človek bude úspešný len vtedy, ak získa vysokoškolské vzdelanie. Kresťania sa však neriadia podľa populárnych názorov, ale podľa biblického nabádania: „Už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ ​(Rimanom 12:2) Čo je v tomto záverečnom čase konca Božou vôľou vzhľadom na Boží ľud, či už ide o mladých, alebo o starých ľudí? Pavol nabádal Timoteja: „Zostaň triezvy vo všetkom, znášaj zlo, konaj dielo evanjelistu, úplne dovŕš svoju službu.“ Tieto slová sa určite týkajú aj nás dnes. — 2. Timotejovi 4:5.

¹⁵ Keď sa nechceme nechať ovládnuť hmotárskym duchom tohto sveta, musíme ‚zostať triezvi‘ — zameraní duchovne. Ak si mladý, polož si otázku: ‚Vynakladám všetko svoje úsilie na to, aby som „úplne dovŕšil svoju službu“ a stal sa spôsobilým zvestovateľom Božieho Slova? Aké mám plány v súvislosti s tým, aby som dovŕšil svoju službu „úplne“? Uvažoval som o tom, že urobím svojou životnou dráhou službu celým časom?‘ To sú vážne otázky, zvlášť keď vidíš, že iní mladí sa naplno usilujú dosiahnuť svoje sebecké ciele a ‚hľadajú veľké veci‘, o ktorých si myslia, že im zabezpečia žiarivú budúcnosť. (Jeremiáš 45:5) Preto kresťania svojim deťom už od útleho detstva múdro vytvárajú správne duchovné prostredie a poskytujú im správne duchovné školenie. — Príslovia 22:6; Kazateľ 12:1; 2. Timotejovi 3:14, 15.

16. Ako môžu kresťania múdro vytvárať svojim deťom správne duchovné prostredie?

¹⁶ Jeden kresťan, ktorý bol v rodine najstarším z troch synov a ktorého matka má za sebou už dlhé roky služby celým časom, spomína: „Matka venovala veľkú pozornosť tomu, s kým sa stretávame. Nepriatelili sme sa so spolužiakmi, ale iba s tými zo zboru, ktorí mali dobré duchovné návyky. Mama k nám tiež pravidelne pozývala na návštevu služobníkov celým časom — misionárov, cestujúcich dozorcov, bételitov a priekopníkov. Keď sme počúvali ich skúsenosti a videli ich radosť, v našich srdciach sa začala rozvíjať túžba po službe celým časom.“ Všetci traja dnes slúžia celým časom — jeden slúži v Bételi, druhý absolvoval školu služobného vzdelávania a tretí je priekopníkom!

17. Akú môžu rodičia pomôcť mladým pri výbere vyučovacích predmetov a povolania? (Pozri rámček na strane 29.)

¹⁷ Rodičia okrem zdravého duchovného prostredia musia deťom čo najskôr poskytnúť aj pomoc pri výbere vyučovacích predmetov a povolania. Iný mladý muž, ktorý teraz slúži  v Bételi, hovorí: „Obidvaja moji rodičia priekopníčili predtým, ako sa vzali, a aj potom a robili všetko, čo bolo v ich silách, aby preniesli priekopníckeho ducha na celú rodinu. Vždy, keď sme si vyberali vyučovacie predmety alebo robili rozhodnutia, ktoré mali vplyv na našu budúcnosť, povzbudzovali nás rozhodnúť sa tak, aby sme si mohli čo najľahšie nájsť prácu na čiastočný úväzok a slúžiť v priekopníckej službe.“ Je potrebné, aby rodičia a deti zvážili, ktoré predmety by si mali deti zvoliť, aby im pomohli dosiahnuť teokratické ciele, a nie ich pripraviť na vysokoškolské štúdium. *

18. Nad akými pracovnými možnosťami môžu mladí uvažovať?

¹⁸ Prieskumy ukazujú, že v mnohých krajinách je veľký záujem o ľudí, ktorí ovládajú remeslá alebo môžu pracovať v službách, a nie o absolventov vysokých škôl. Istý časopis uvádza, že „70 percent pracovníkov v nasledujúcich desaťročiach nebude potrebovať vysokoškolský titul, na ktorý je potrebné študovať štyri roky, ale skôr nižší titul získaný pomaturitným štúdiom alebo nejaký výučný list“. (USA Today) Mnohé inštitúcie ponúkajú krátkodobé kurzy, ktorých cieľom je naučiť ľudí vykonávať kancelárske práce, opravovať auto, počítač, vykonávať inštalatérske práce, poskytovať kadernícke služby a podobne. Sú takéto práce žiaduce? Určite! Možno to nie sú také atraktívne povolania, o akých niektorí snívajú, ale tým, ktorých hlavným cieľom je služba pre Jehovu, umožňujú získať prostriedky na živobytie a poskytujú flexibilitu. — 2. Tesaloničanom 3:8.

19. Čo je najistejšou cestou k dosiahnutiu šťastného a uspokojujúceho života?

¹⁹ Biblia ‚mladých mužov a aj panny‘ nabáda, „nech chvália Jehovovo meno, lebo jedine jeho meno je nedosiahnuteľne vysoko. Jeho dôstojnosť je nad zemou a nebom.“ ​(Žalm 148:12, 13) V porovnaní s postavením a inými vecami, ktoré ponúka svet, životná dráha tých, ktorí celým časom slúžia Jehovovi, je nepochybne najistejšou cestou k dosiahnutiu šťastného a uspokojujúceho života. Biblia nás uisťuje: „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť.“ — Príslovia 10:22.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• V čom vidia kresťania istú budúcnosť?

• Pred akými náročnými úlohami stoja kresťania v súvislosti s budúcnosťou svojich detí?

• Čo treba zvážiť, pokiaľ ide o cenu, ktorá sa platí za vyššie vzdelanie?

• Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom, aby sa ich životnou dráhou stala služba Jehovovi?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 29]

Akú hodnotu má vyššie vzdelanie?

Väčšina ľudí, ktorí sa hlásia na nejakú vysokú školu, dúfa, že získa titul, ktorý im otvorí dvere k nejakej dobre platenej a istej práci. No štatistiky vládnych orgánov Spojených štátov ukazujú, že len asi jedna štvrtina tých, ktorí idú na vysokú školu, získa za šesť rokov titul — čo je žalostne nízke percento. A aj keď človek získa titul, má záruku, že získa dobrú prácu? Všimnite si, čo odhaľujú súčasné prieskumy a štúdie.

„Keď sa človek dostane na [univerzity] Harvard alebo Duke, neznamená to automaticky, že získa lepšiu prácu a vyšší plat... Spoločnosti vedia málo o mladých, ktorí sa uchádzajú o prácu. Zvučný titul (získaný na jednej zo škôl Ivy League) možno urobí dojem. Ale nakoniec viac záleží na tom, čo ľudia vedia alebo nevedia robiť.“ — Newsweek, 1. novembra 1999.

„Hoci dnes sa v zamestnaní bežne vyžadujú väčšie schopnosti ako v minulosti... na získanie schopností, ktoré sú potrebné na vykonávanie týchto prác, potrebuje človek dobré stredoškolské vzdelanie — v matematike, čítaní a písaní [na úrovni strednej školy]... nie vysokoškolské vzdelanie... Študenti nepotrebujú chodiť na vysokú školu, ak chcú získať dobrú prácu, ale potrebujú dobre zvládnuť stredoškolské učivo.“ — American Educator, jar 2004.

„Väčšina vysokých škôl je vážne mimo reality, pokiaľ ide o prípravu študentov na to, aby sa vedeli zaradiť do pracovného procesu po skončení vysokej školy. Odborné školy... zažívajú miniboom. Od roku 1996 do roku 2000 zaznamenali 48-percentný vzrast v počte uchádzačov... A vysokoškolské diplomy, ktoré stoja študentov veľa peňazí a času, majú oveľa nižšiu hodnotu ako kedykoľvek predtým.“ — Time, 24. januára 2005.

„Prognózy Ministerstva práce USA na rok 2005 vykresľujú hrozivý scenár, podľa ktorého najmenej tretina všetkých absolventov štvorročných vysokých škôl nenájde zamestnanie, ktoré by zodpovedalo ich vzdelaniu.“ — The Futurist, júl/august 2000.

Vzhľadom na všetky tieto fakty stále viac pedagógov vážne pochybuje o hodnote vyššieho vzdelania v dnešnej dobe. „Vzdelávame ľudí, ale zameriavame ich na nesprávne ciele,“ uvádza sa v správe časopisu Futurist. Všimnite si, čo naproti tomu hovorí Biblia o Bohu: „Ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť. Ó, keby si len bol venoval pozornosť mojim prikázaniam! Potom by bol tvoj pokoj ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.“ — Izaiáš 48:17, 18.

[Obrázok na strane 26]

Odsunuli svoje osobné záujmy a nasledovali Ježiša

[Obrázok na strane 31]

Kresťania svojim deťom už od útleho detstva múdro vytvárajú zdravé duchovné prostredie