Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dávaj si pozor, aby sa u teba nevyvinulo pyšné srdce

Dávaj si pozor, aby sa u teba nevyvinulo pyšné srdce

Dávaj si pozor, aby sa u teba nevyvinulo pyšné srdce

„Boh sa stavia proti pyšným.“ — JAKUB 4:6.

1. Uveď príklad, kedy je vhodné pociťovať hrdosť.

STALO sa ti niekedy, že tvoje srdce zaplavil pocit hrdosti? Väčšina z nás už zažila taký príjemný pocit. To, že sme schopní pociťovať istú mieru hrdosti, nie je zlé. Napríklad keď kresťanskí rodičia čítajú o dobrom správaní svojej dcéry v škole a o jej usilovnej práci, ich tváre pravdepodobne žiaria hlbokým uspokojením z toho, čo dosiahla. Apoštol Pavol a jeho spoločníci boli hrdí na nový zbor, ktorý pomáhali zakladať, pretože bratia v tomto zbore verne vytrvávali v prenasledovaní. — 1. Tesaloničanom 1:1, 6; 2:19, 20; 2. Tesaloničanom 1:1, 4.

2. Prečo je pýcha obyčajne nežiaduca?

Z uvedených príkladov môžeme vidieť, že táto hrdosť môže zahŕňať pocit potešenia z nejakého konania alebo z niečoho, čo človek vlastní. Pýcha je však často prejavom nevhodnej sebadôvery, pocitu nadradenosti, ktorý pramení z toho, že človek má určité schopnosti, dobre vyzerá, je bohatý alebo má isté postavenie. Pýcha sa často prejavuje arogantným správaním k iným a povýšeneckým postojom. Pred touto vlastnosťou by sme sa ako kresťania mali určite chrániť. Prečo? Lebo máme vrodený sklon k sebectvu, ktorý sme zdedili po našom predkovi Adamovi. (1. Mojžišova 8:21) Preto nás srdce môže ľahko zviesť, aby sme boli pyšní alebo hrdí z nesprávnych dôvodov. Kresťania musia bojovať napríklad proti tomu, aby neboli pyšní na svoju rasu, bohatstvo, vzdelanie, prirodzený talent alebo na to, čo dosiahli v porovnaní s inými. Pýcha, ktorá vyplýva z takýchto vecí, je nesprávna a Jehovovi sa nepáči. — Jeremiáš 9:23; Skutky 10:34, 35; 1. Korinťanom 4:7; Galaťanom 5:26; 6:3, 4.

3. Čo je povýšenosť a čo o nej povedal Ježiš?

Je tu aj ďalší dôvod na to, aby sme bojovali proti nesprávnej hrdosti. Ak dovolíme, aby v našom srdci rástla, môže sa rozvinúť do odsúdeniahodnej formy, ktorou je povýšenectvo. Čo je povýšenectvo? Povýšenecký človek sa pozerá na iných zhora a považuje ich za menejcenných. (Lukáš 18:9; Ján 7:47–49) Ježiš zaradil „povýšenosť“ k zlým veciam, ktoré ‚vychádzajú zo srdca‘ a „poškvrňujú človeka“. (Marek 7:20–23) Kresťania si uvedomujú, aké dôležité je robiť všetko pre to, aby sa u nich nevyvinulo povýšenecké srdce.

4. V čom nám môže pomôcť uvažovanie o biblických príkladoch povýšenectva?

Ak sa chceš vyhnúť povýšenectvu, pomôže ti to, ak pouvažuješ nad niektorými biblickými správami o povýšeneckých ľuďoch. Potom budeš vedieť lepšie rozoznať nesprávne pocity hrdosti, ktoré môžu byť v tvojom srdci alebo ktoré by sa v ňom časom mohli rozvinúť. To ti pomôže zavrhnúť myšlienky alebo potlačiť pocity, ktoré by mohli viesť k tomu, že by sa tvoje srdce stalo povýšeneckým. Potom sa ťa nedotkne nepriaznivý rozsudok, keď Boh zasiahne v súlade so svojím varovaním: „Z tvojho stredu odstránim tvojich povýšenecky rozjasaných; a už nikdy nebudeš povýšenecké na mojom svätom vrchu.“ — Sofoniáš 3:11.

Boh podniká kroky proti povýšeneckým ľuďom

5, 6. Ako faraón prejavil povýšenosť a k čomu to viedlo?

Aj z toho, ako Jehova zaobchádzal s takými mocnými vládcami, ako bol faraón, môžeš vidieť jeho pohľad na povýšenosť. Niet pochýb, že faraón mal povýšenecké srdce. Keďže sa považoval za boha, ktorý má byť uctievaný, opovrhoval svojimi otrokmi, Izraelitmi. Zamysli sa nad jeho reakciou na žiadosť, aby dovolil Izraelu ísť do pustatiny ‚sláviť sviatok‘ Jehovovi. „Kto je Jehova, aby som poslúchol jeho hlas a poslal preč Izrael?“ znela faraónova povýšenecká odpoveď. — 2. Mojžišova 5:1, 2.

Po tom, čo faraón zažil šesť rán, Jehova povedal Mojžišovi, aby sa tohto egyptského vládcu opýtal: „Stále sa ešte správaš povýšene voči môjmu ľudu a neposielaš ho preč?“ ​(2. Mojžišova 9:17) Teraz Mojžiš oznámil siedmu ranu — krupobitie, ktoré malo zničiť krajinu. A keď už faraón po desiatej rane Izraelitov prepustil, rozmyslel si to a vydal sa ich prenasledovať. Nakoniec aj so svojím vojskom uviazol v pasci, v Červenom mori. Len si predstav, čo im muselo víriť v mysli, keď sa vody nad nimi zatvárali! Čo prinieslo faraónovo povýšenectvo? Vojaci jeho elitných bojových oddielov kričali: „Utečme pred stretnutím s Izraelom, lebo Jehova istotne bojuje za nich proti Egypťanom.“ — 2. Mojžišova 14:25.

7. Ako babylonskí vládcovia prejavili povýšenosť?

Pokorenie od Jehovu pocítili aj iní povýšeneckí panovníci. Jedným z nich bol Senacherib, kráľ Asýrie. (Izaiáš 36:1–4, 20; 37:36–38) Asýriu časom dobyli Babylončania, ale aj dvaja povýšeneckí babylonskí králi boli pokorení. Spomeň si na hostinu, ktorú usporiadal kráľ Balsazár a na ktorej spolu so svojimi hosťami pili víno z nádob prinesených z Jehovovho chrámu a pritom chválili babylonských bohov. Zrazu sa objavila ľudská ruka a napísala na stenu posolstvo. Keď bol prorok Daniel požiadaný, aby vyložil tento záhadný nápis, pripomenul Balsazárovi: „Tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi dal kráľovstvo... sám Najvyšší Boh. Ale keď sa jeho srdce stalo povýšenecké... bol zvrhnutý z trónu svojho kráľovstva a bola mu odňatá jeho dôstojnosť... Ty, jeho syn Balsazár, ty si svoje srdce nepokoril, hoci si toto všetko vedel.“ ​(Daniel 5:3, 18, 20, 22) Ešte v tú istú noc médo-perzské vojsko dobylo Babylon a Balsazár bol zabitý. — Daniel 5:30, 31.

8. Ako Jehova zasiahol proti rôznym povýšeneckým ľuďom?

Zamysli sa aj nad ďalšími povýšeneckými mužmi, ktorí opovrhovali Jehovovým ľudom: nad filištínskym obrom Goliátom, hlavným kniežaťom Perzie Hámanom a kráľom Herodesom Agrippom, ktorý vládol nad provinciou Judea. Týchto troch mužov pre ich povýšenosť zasiahla Božia ruka, takže zomreli pokorujúcou smrťou. (1. Samuelova 17:42–51; Ester 3:5, 6; 7:10; Skutky 12:1–3, 21–23) Spôsob, akým Jehova zaobchádzal s týmito pyšnými, povýšeneckými mužmi, podčiarkuje túto pravdu: „Pýcha predchádza zrútenie a povýšenecký duch potknutie.“ ​(Príslovia 16:18) Niet pochýb, že „Boh sa stavia proti pyšným“. — Jakub 4:6.

9. V akom zmysle sa králi Týru prejavili ako zradcovia?

Na rozdiel od pyšných vládcov Egypta, Asýrie a Babylona, kráľ Týru sa kedysi prejavil ako užitočný Božiemu ľudu. Počas vlády kráľov Dávida a Šalamúna týrsky kráľ dával k dispozícii zručných remeselníkov a poskytoval aj materiál na kráľovský palác i na Boží chrám. (2. Samuelova 5:11; 2. Paralipomenon 2:11–16) Žiaľ, časom sa Týrčania obrátili proti Jehovovmu ľudu. Prečo taká zmena? — Žalm 83:3–7; Joel 3:4–6; Ámos 1:9, 10.

„Tvoje srdce sa stalo povýšenecké“

10, 11. a) Koho možno prirovnať k týrskym kráľom? b) Prečo Týrčania zmenili svoj postoj k Izraelu?

10 Jehova inšpiroval svojho proroka Ezechiela, aby odhalil konanie kráľov týrskej dynastie a odsúdil ich. V tomto posolstve určenom ‚týrskemu kráľovi‘ nachádzame vyjadrenia, ktoré sa hodia tak na týrsku dynastiu, ako aj na prvého zradcu, Satana, ktorý „nestál pevne v pravde“. (Ezechiel 28:12; Ján 8:44) Satan bol kedysi verným duchovným tvorom v Jehovovej nebeskej organizácii anjelských synov. Jehova Boh prostredníctvom Ezechiela naznačil, čo bolo základnou príčinou zrady tak u týrskych kráľov, ako aj u Satana.

11 „Bol si v Edene, Božej záhrade. Tvojím prikrytím bol každý drahokam... Si pomazaný cherubín, ktorý prikrýva... Bol si bezchybný v svojich cestách odo dňa svojho stvorenia, kým sa nenašla v tebe nespravodlivosť. Pre hojnosť tvojho kupeckého tovaru naplnili tvoje vnútro násilím, a začal si hrešiť. A... zničím ťa, ó, prikrývajúci cherubín... Tvoje srdce sa stalo povýšenecké pre tvoju krásu. Pre svoju žiarivú nádheru si zničil svoju múdrosť.“ ​(Ezechiel 28:13–17) Áno, povýšenectvo podnietilo týrskych kráľov k páchaniu násilia voči Jehovovmu ľudu. Týrus nesmierne zbohatol, lebo bol strediskom obchodu a preslávil sa svojím nádherným tovarom. (Izaiáš 23:8, 9) Týrski králi si začali o sebe myslieť príliš veľa a začali utláčať Boží ľud.

12. Čo priviedlo Satana k zradnému konaniu a ako v tomto konaní pokračuje?

12 Podobne duchovný tvor, ktorý sa stal Satanom, mal kedysi múdrosť potrebnú na splnenie akéhokoľvek poverenia od Boha. No namiesto toho, aby bol vďačný, ‚spyšnel‘ a začal opovrhovať Božím spôsobom vlády. (1. Timotejovi 3:6) Začal si o sebe myslieť tak veľa, že zatúžil po tom, aby ho Adam a Eva uctievali. Táto jeho skazená žiadosť sa stala plodnou a porodila hriech. (Jakub 1:14, 15) Satan naviedol Evu, aby jedla ovocie z jediného stromu, z ktorého to Boh zakázal. Potom ju použil na to, aby naviedla aj Adama jesť zakázané ovocie. (1. Mojžišova 3:1–6) Tak prvý ľudský pár neuznal, že Boh má právo vládnuť nad nimi, a tým v skutočnosti začal uctievať Satana. Satanova povýšenosť nepozná hranice. Satan sa pokúšal zviesť všetkých inteligentných tvorov v nebi aj na zemi vrátane Ježiša Krista, aby uctievali jeho, a tým odmietli uznať Jehovovu zvrchovanosť. — Matúš 4:8–10; Zjavenie 12:3, 4, 9.

13. K čomu vedie pýcha a povýšenectvo?

13 Môžeš teda vidieť, že povýšenosť pochádza od Satana; je to základná príčina hriechu, utrpenia a skazenosti v dnešnom svete. Satan ako „boh tohto systému vecí“ ďalej podporuje rozvíjanie nesprávnych pocitov hrdosti a povýšenectva. (2. Korinťanom 4:4) Vie, že má krátky čas, a preto vedie vojnu proti pravým kresťanom. Jeho cieľom je odvrátiť ich od Boha, aby sa stali ľuďmi, ktorí milujú samých seba, sú sebaistí a pyšní. Biblia predpovedala, že také sebecké črty budú v týchto „posledných dňoch“ bežné. — 2. Timotejovi 3:1, 2; Zjavenie 12:12, 17.

14. Podľa akého pravidla zaobchádza Jehova so svojimi inteligentnými tvormi?

14 Aj sám Ježiš Kristus odvážne odhaľoval zhnité ovocie, ktoré je výsledkom Satanovej pýchy. Najmenej pri troch príležitostiach v prítomnosti svojich samospravodlivých nepriateľov vyslovil pravidlo, podľa ktorého Jehova zaobchádza s ľuďmi: „Každý, kto sa vyvyšuje, bude ponížený, ale ten, kto sa ponižuje, bude vyvýšený.“ — Lukáš 14:11; 18:14; Matúš 23:12.

Chráň si srdce pred pýchou

15, 16. Prečo sa Hagar začala správať povýšenecky?

15 Možno si si všimol, že spomenuté príklady povýšenosti sa týkali významných ľudí. Znamená to, že obyčajní ľudia nemajú sklon k pýche? To rozhodne nie. Zamysli sa nad jednou udalosťou, ktorá sa odohrala v Abrahámovej domácnosti. Tento patriarcha nemal syna, ktorý by bol jeho dedičom, a jeho manželka Sára bola už vo veku, keď nemohla mať deti. Bolo zvykom, že muž v takejto situácii si vzal druhú manželku a mal deti s ňou. Boh toleroval také manželstvá, lebo vtedy ešte nebol jeho čas, aby medzi pravými ctiteľmi znovu zaviedol svoju pôvodnú normu pre manželstvo. — Matúš 19:3–9.

16 Abrahám na naliehanie svojej manželky Sáry súhlasil s tým, že s jej slúžkou, Egypťankou Hagar, splodí potomka, ktorý by mohol byť dedičom. Hagar ako druhá Abrahámova manželka oťarchavela. Za toto čestné postavenie mala byť hlboko vďačná. No ona namiesto toho dovolila, aby sa jej srdce stalo povýšeneckým. Biblia uvádza: „Keď si uvedomila, že je ťarchavá, začala vo svojich očiach pohŕdať svojou paňou.“ Tento postoj vyvolal taký konflikt v Abrahámovej domácnosti, že Sára nakoniec Hagar vyhnala. Na tento problém však existovalo riešenie. Boží anjel Hagar poradil: „Vráť sa k svojej panej a pokor sa pod jej ruku.“ ​(1. Mojžišova 16:4, 9) Hagar zjavne konala podľa tejto rady, zmenila svoj postoj k Sáre a stala sa predkom početného národa.

17, 18. Prečo sa každý z nás musí chrániť pred povýšenectvom?

17 Príklad Hagar ukazuje, že človek, ktorého situácia sa zlepší, môže spyšnieť. Z toho vyplýva poučenie, že aj kresťan s čistými pohnútkami v službe Bohu môže spyšnieť, ak získa bohatstvo alebo postavenie. Povýšenecký postoj sa môže u kresťana vyvinúť aj vtedy, ak ho iní chvália za jeho úspechy, múdrosť či schopnosti. Áno, každý kresťan by si mal dávať pozor, aby sa u neho nevyvinulo povýšenecké srdce. To platí zvlášť v prípade, keď dosiahne úspech alebo prevezme väčšiu zodpovednosť.

18 Najsilnejší dôvod, prečo sa chrániť pred povýšenectvom, je Boží pohľad na túto vlastnosť. Božie Slovo hovorí: „Povýšenecké oči a vyzývavé srdce, lampa skazených, sú hriechom.“ ​(Príslovia 21:4) Je zaujímavé, že Biblia varuje zvlášť kresťanov, „ktorí sú bohatí v terajšom systéme vecí“, aby neboli „vysokomyseľní“, čiže povýšeneckí. (1. Timotejovi 6:17; 5. Mojžišova 8:11–17) Kresťania, ktorí nie sú bohatí, by si zas mali dávať pozor, aby nemali „závistlivé oko“, a mali by pamätať, že povýšenectvo sa môže rozvinúť v srdci kohokoľvek — tak bohatého, ako aj chudobného. — Marek 7:21–23; Jakub 4:5.

19. Ako si Uzzijah pokazil dobré meno u Boha?

19 Povýšenectvo spolu s ďalšími zlými vlastnosťami môže zničiť dobrý vzťah k Jehovovi. Pouvažuj napríklad nad prvými rokmi vlády kráľa Uzzijaha: „Ďalej konal to, čo bolo správne v Jehovových očiach... A stále smeroval k hľadaniu Boha... a za dní, keď hľadal Jehovu, mu pravý Boh dal prospievať.“ ​(2. Paralipomenon 26:4, 5) Žiaľ, kráľ Uzzijah si pokazil dobré meno u Boha, lebo „jeho srdce sa povýšilo až tak, že spôsobilo skazu“. Začal si o sebe myslieť tak veľa, že vstúpil do chrámu, aby predložil kadidlo. Keď ho kňazi varovali, aby sa nedopúšťal tohto opovážlivého skutku, „Uzzijah sa zúrivo rozhneval“. Preto ho Jehova postihol malomocenstvom a tento kráľ zomrel v Božej nepriazni. — 2. Paralipomenon 26:16–21.

20. a) V akom zmysle bola dobrá povesť kráľa Ezechiáša ohrozená? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

20 Môžeš to porovnať s tým, čo sa stalo v prípade kráľa Ezechiáša. Pri jednej príležitosti tento kráľ ohrozil svoju vynikajúcu povesť, lebo „jeho srdce sa povýšilo“. „Ezechiáš sa však za povýšenosť svojho srdca pokoril“ a opäť získal Božiu priazeň. (2. Paralipomenon 32:25, 26) Všimni si, že liekom na Ezechiášovo povýšenectvo bola pokora. Áno, pokora je opakom pýchy a povýšenectva. Preto v nasledujúcom článku budeme uvažovať o tom, ako si môžeme rozvíjať a zachovať kresťanskú pokoru.

21. Na čo sa môžu tešiť pokorní kresťania?

21 Nesmieme však zabúdať na všetko to zlé ovocie, ktoré prináša pýcha a povýšenectvo. Keďže „Boh sa stavia proti pyšným“, buďme pevne rozhodnutí vykoreňovať pocity nesprávnej hrdosti. Keď sa snažíme byť pokornými kresťanmi, môžeme sa tešiť na to, že prežijeme veľký deň Boha, keď budú povýšeneckí ľudia aj s ovocím svojho konania odstránení zo zeme. Potom sa splnia slová: „Povýšenectvo pozemského človeka sa skloní a povýšenosť mužov sa poníži; a jediný Jehova bude vyvýšený v ten deň.“ — Izaiáš 2:17.

Otázky na rozjímanie

• Ako by si opísal povýšeneckého človeka?

• Odkiaľ sa vzala povýšenosť a pýcha?

• Čo môže spôsobiť, že sa človek stane povýšeneckým?

• Prečo sa musíme chrániť pred povýšenectvom a pýchou?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 23]

Faraónovo povýšenectvo viedlo k jeho pokoreniu

[Obrázok na strane 24]

Hagar spyšnela, keď získala čestné postavenie

[Obrázok na strane 25]

Ezechiáš sa pokoril a opäť získal Božiu priazeň