Jehova ťa určite neopustí

KRESŤANIA v Judei zažívali prudký odpor a museli odolávať hmotárskemu postoju ľudí vo svojom okolí. Aby ich apoštol Pavol povzbudil, citoval slová, ktoré povedal Jehova Izraelitom, keď vstupovali do Zasľúbenej krajiny. Pavol napísal: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ ​(Hebrejom 13:5; 5. Mojžišova 31:6) Tento sľub nepochybne posilnil hebrejských kresťanov v prvom storočí.

Ten istý sľub môže posilniť aj nás, aby sme zvládali úzkostlivé starosti, ktoré zažívame v týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Ak dôverujeme Jehovovi a podľa toho aj konáme, postará sa o nás aj za tých najnáročnejších okolností. Uvažujme, ako môže Jehova konať podľa tohto sľubu napríklad vtedy, keď niekto náhle stratí zamestnanie.

Nečakaná zmena

Počet nezamestnaných na celom svete rastie. Podľa jedného poľského časopisu sa nezamestnanosť považuje za „jeden z najnáročnejších sociálnych a ekonomických problémov“. Výnimkou nie sú ani vyspelé štáty. Napríklad v členských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa v roku 2004 počet nezamestnaných „zvýšil na vyše 32 miliónov, čo je viac ako počas veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch 20. storočia“. Poľský Ústredný štatistický úrad evidoval v decembri 2003 tri milióny nezamestnaných, čo „predstavuje 18 percent občanov v produktívnom veku“. Jeden zdroj uvádza, že v roku 2002 nezamestnanosť v Južnej Afrike medzi africkou populáciou dosiahla 47,8 percenta!

Nečakané prepustenie z práce je reálnou hrozbou pre mnohých ľudí vrátane Jehovových svedkov. „Čas a nepredvídaná udalosť“ postihuje každého. (Kazateľ 9:11) V takej situácii by sme možno mali pocit ako žalmista Dávid: „Tiesne môjho srdca sa znásobili.“ ​(Žalm 25:17) Bol by si schopný zvládnuť také nepriaznivé okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť tvoje citové, duchovné a hmotné blaho? Ak si nezamestnaný, môžeš sa opäť postaviť na nohy?

 Ako zvládnuť emocionálnu záťaž

Psychológ Janusz Wietrzyński vysvetľuje, že „muži znášajú stratu zamestnania ťažšie“, pretože tradične sú vnímaní ako živitelia rodiny. Povedal, že nezamestnanosť môže u muža spustiť „vír emócií“ — od hnevu až po rezignáciu. Otec, ktorý bol prepustený z práce, môže stratiť sebaúctu a začať „sa hádať s rodinou“.

Adam, kresťanský otec dvoch detí, vysvetľuje, ako sa cítil, keď prišiel o prácu: „Ľahko som sa nechal vyviesť z miery; všetko ma podráždilo. Dokonca aj v noci sa mi stále snívalo o práci a o tom, ako sa postarať o deti a o manželku, ktorú tiež nečakane prepustili zo zamestnania.“ Keď Ryszard a Mariola, manželia s jedným dieťaťom, prišli o svoj príjem, mali v banke veľkú nesplatenú pôžičku. Manželka hovorí: „Stále som si robila starosti. Svedomie mi hovorilo, že to bola chyba zobrať si pôžičku. Neustále som si vyčítala, že je to všetko moja vina.“ Keď sa dostaneme do takejto situácie, ľahko nás môže premôcť hnev, starosti alebo zatrpknutosť. Ako môžeme ovládnuť negatívne pocity, ktoré sa u nás objavia?

Biblia nám dáva účinnú radu, ako si zachovať pozitívny postoj. „O nič sa úzkostlivo nestarajte,“ nabádal apoštol Pavol, „ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ ​(Filipanom 4:6, 7) Pomocou modlitby k Jehovovi získame „Boží pokoj“, pokoj mysle, ktorý vyplýva z našej viery v Boha. Adamova manželka Irena hovorí: „Jehovovi sme v modlitbách hovorili o našej situácii a o tom, ako si ešte viac zjednodušíme svoj život. Manžel, ktorý si zvyčajne hneď robí starosti, začal mať pocit, že sa nájde nejaké riešenie.“

Ak si nečakane stratil prácu, máš dobrú príležitosť uplatniť nabádanie, ktoré dal Ježiš Kristus v Kázni na vrchu: „Prestaňte byť úzkostliví o svoje duše, pokiaľ ide o to, čo budete jesť alebo čo budete piť, alebo o svoje telo, pokiaľ ide o to, čo si oblečiete... Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ ​(Matúš 6:25, 33) Ryszard a Mariola uplatnili túto radu, keď sa vyrovnávali so svojimi pocitmi. „Manžel ma vždy utešoval a zdôrazňoval, že Jehova nás neopustí,“ spomína Mariola. Jej manžel dodáva: „Neustále spoločné modlitby nás ešte viac priblížili k Bohu a k sebe navzájom a to nám dalo potrebnú útechu.“

Pomôže nám aj Boží svätý duch. Sebaovládanie, ktoré je ovocím ducha, nám pomôže, aby sme zostali pokojní. (Galaťanom 5:22, 23) Nemusí to byť ľahké, ale je to možné, pretože Ježiš sľúbil, že „Otec z neba [dá] svätého ducha tým, čo ho prosia“. — Lukáš 11:13; 1. Jána 5:14, 15.

Nezanedbávaj svoje duchovné potreby

Nečakané prepustenie z práce môže spočiatku skľúčiť aj toho najvyrovnanejšieho  kresťana, ale nemali by sme zanedbávať svoje duchovné potreby. Zoberme si ako príklad 40-ročného Mojžiša, ktorému sa zmenil celý život, keď stratil svoje miesto medzi šľachtou a musel sa stať pastierom, čo bola práca, ktorou Egypťania pohŕdali. (1. Mojžišova 46:34) Mojžiš sa musel prispôsobiť novým okolnostiam. Nasledujúcich 40 rokov dovolil Jehovovi, aby ho formoval a pripravil na nové úlohy v budúcnosti. (2. Mojžišova 2:11–22; Skutky 7:29, 30; Hebrejom 11:24–26) Napriek ťažkostiam bol Mojžiš zameraný na duchovné veci a bol ochotný prijať školenie od Jehovu. Nikdy nedovoľme, aby nepriaznivé okolnosti zatlačili do úzadia naše duchovné hodnoty!

Hoci náhla strata zamestnania môže byť traumatickým zážitkom, je to dobrá príležitosť na posilnenie nášho puta s Jehovom Bohom a s jeho ľudom. Cítil to tak aj Adam, ktorého sme už spomínali. Hovorí: „Keď sme s manželkou prišli o prácu, nikdy nás ani nenapadlo, aby sme prestali chodiť na zhromaždenia alebo menej sa zapájali do evanjelizačného diela. Tento postoj nás chránil, aby sme si nerobili prílišné starosti o to, čo bude zajtra.“ Ryszard má podobný názor: „Ak by sme nechodili na zhromaždenia a do služby, nikdy by sme to nezvládli; určite by sme sa nechali pohltiť starosťami. Duchovné rozhovory s inými sú povznášajúce, pretože upriamujú pozornosť na potreby druhých ľudí, nie na naše.“ — Filipanom 2:4.

Nesústreďuj sa na to, že si nezamestnaný, radšej sa snaž využiť čas, ktorý si teraz získal, na duchovné aktivity — osobné štúdium,  zborové činnosti alebo rozšírenie svojej služby. Tak nebudeš žiť ako nezamestnaný, ale budeš mať „hojnosť práce v Pánovom diele“, čo prinesie radosť tebe i úprimným ľuďom, ktorí zareagujú na posolstvo o Kráľovstve, ktoré zvestuješ. — 1. Korinťanom 15:58.

Ako sa postarať o hmotné potreby rodiny

Duchovnou stravou však nenaplníš prázdny žalúdok. Mali by sme pamätať na túto zásadu: „Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ ​(1. Timotejovi 5:8) „Napriek tomu, že bratia v zbore veľmi ochotne reagujú na to, čo v hmotnom ohľade potrebujeme,“ priznáva Adam, „našou kresťanskou povinnosťou je hľadať si zamestnanie.“ Môžeme počítať s podporou Jehovu a jeho ľudu, ale nikdy by sme nemali zabudnúť na to, že ak si chceme nájsť prácu, musíme byť iniciatívni.

Čo môžeme robiť? „Nečakaj so založenými rukami na to, že Boh ti zázračne pomôže,“ hovorí Adam. „Keď si hľadáš prácu, neváhaj dať najavo, že si Jehovov svedok. Zamestnávatelia si to väčšinou cenia.“ Ryszard radí: „Každého, koho poznáš, sa pýtaj, či nevie o nejakom voľnom mieste, pravidelne sleduj ponuky v pracovných agentúrach, čítaj inzeráty typu: ‚Hľadáme opatrovateľku pre postihnutého človeka‘ alebo ‚Brigáda: zber jahôd.‘ Stále hľadaj! Nebuď príliš prieberčivý, aj keby si musel robiť podradnú prácu alebo niečo, čo nevyhovuje tvojim predstavám.“

Áno, „Jehova je [tvoj] pomocník“. ‚Určite ťa neopustí a určite ťa nezanechá.‘ (Hebrejom 13:5, 6) Nemusíš byť príliš úzkostlivý. Žalmista Dávid napísal: „Uvaľ svoju cestu na Jehovu a spoľahni sa naňho, a on sám bude konať.“ ​(Žalm 37:5) ‚Uvaliť svoju cestu na Jehovu‘ znamená, že sa naňho spoliehame a robíme veci jeho spôsobom, aj keď naše okolnosti nemusia vyzerať priaznivo.

Adamovi a Irene sa podarilo uživiť umývaním okien a schodísk a tým, že boli pri nákupoch sporiví. Pravidelne navštevovali aj pracovnú agentúru. „Pomoc prišla vždy vtedy, keď sme ju potrebovali,“ hovorí Irena. Jej manžel dodáva: „Čas ukázal, že veci, o ktoré sme sa modlili, neboli vždy v súlade s Božou vôľou. To nás naučilo spoliehať sa na Božiu múdrosť, a nie konať podľa nášho porozumenia. Je lepšie pokojne čakať na riešenie od Boha.“ — Jakub 1:4.

Ryszard a Mariola brali rôzne príležitostné práce, ale zároveň slúžili v obvodoch, kde bolo potrebných viac zvestovateľov. „Prácu sme dostali vždy vtedy, keď sme už nemali čo jesť,“ hovorí Ryszard. „Odmietali sme dobre platené zamestnania, ktoré by nám zasahovali do našich teokratických povinností. Radšej sme čakali na Jehovu.“ Títo manželia sú presvedčení, že Jehova viedol záležitosti tak, že si veľmi lacno mohli prenajať byt a Ryszard si nakoniec našiel prácu.

Strata zamestnania môže byť veľmi skľučujúcou skúsenosťou. Ale prečo by si sa na to nemohol pozerať ako na príležitosť na vlastnej koži zažiť, že Jehova ťa nikdy nezanechá? Jehova sa o teba stará. (1. Petra 5:6, 7) Prostredníctvom proroka Izaiáša sľúbil: „Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem.“ ​(Izaiáš 41:10) Nikdy nedovoľ, aby ťa ochromila nejaká nečakaná udalosť, ani strata zamestnania. Urob všetko, čo je v tvojich silách, a ostatné nechaj v Jehovových rukách. Čakaj na Jehovu, „áno, mlčky“, čiže bez toho, že by si sa sťažoval na svoj životný údel. (Plač Jeremiáša 3:26) Budeš za to bohato požehnaný. — Jeremiáš 17:7.

[Obrázok na strane 9]

Využi čas na duchovné činnosti

[Obrázky na strane 10]

Nauč sa šetriť a pri hľadaní práce nebuď príliš prieberčivý