Choď s Bohom a žni to, čo je dobré
Choď s Bohom a žni to, čo je dobré
„Je to vietor, ktorý stále sejú, a to, čo zožnú, bude víchrica.“ — HOZEÁŠ 8:7.
1. Ako môžeme chodiť s Jehovom?
CESTA nebezpečným územím by bola menej riskantná, keby nás viedol skúsený sprievodca. Bolo by múdrejšie vydať sa na cestu s takým sprievodcom než ísť na vlastnú päsť. V určitých ohľadoch to vystihuje situáciu, v ktorej sa nachádzame. Jehova sa ponúkol, že nás prevedie rozľahlou púšťou dnešného skazeného sveta. Urobíme múdro, ak pôjdeme s ním a nebudeme sa snažiť riadiť svoje kroky sami. Ako môžeme chodiť s Bohom? Tak, že sa budeme riadiť radami, ktoré nám dáva vo svojom Slove.
2. Čo budeme rozoberať v tomto článku?
2 Predchádzajúci článok rozoberal symbolickú drámu opísanú v 1. až 5. kapitole Hozeáša. Ako sme videli, táto dráma obsahuje poučenie, ktoré nám môže pomôcť chodiť s Bohom. Rozoberme si teraz niektoré dôležité myšlienky zo 6. až 9. kapitoly. Bude užitočné, keď sa najprv pozrieme na stručný obsah týchto štyroch kapitol.
Krátky prehľad
3. Krátko zhrň obsah 6. až 9. kapitoly Hozeáša.
3 Jehova poveril Hozeáša, aby prorokoval hlavne severnému desaťkmeňovému izraelskému kráľovstvu. Tento národ, známy aj ako Efraim podľa názvu svojho dominantného kmeňa, sa odvrátil od Boha. V 6. až 9. kapitole Hozeáša sa dozvedáme, že ľud sa prejavil ako neverný tým, že prestupoval Jehovovu zmluvu a konal to, čo bolo zlé. (Hozeáš 6:7) Namiesto toho, aby sa obracal na Jehovu, spoliehal sa na svetských spojencov. Keďže Izraeliti stále rozsievali to, čo bolo zlé, mali aj zožať to, čo je zlé. Inými slovami, čakal ich nepriaznivý rozsudok. No Hozeášovo proroctvo obsahuje aj povzbudzujúce posolstvo. Ľud dostal uistenie, že sa môže vrátiť k Jehovovi a bude mu prejavené milosrdenstvo, ak prejaví úprimné pokánie.
4. O akých praktických ponaučeniach z Hozeášovho proroctva budeme uvažovať?
4 Aj z týchto štyroch kapitol Hozeášovho proroctva môžeme načerpať poučenie, ktoré nám pomôže chodiť s Bohom. Pouvažujme o štyroch praktických zásadách: (1) Pravé pokánie sa prejavuje skutkami, nielen slovami, (2) iba obete samy osebe nestačia na získanie Božej priazne, (3) Jehova cíti bolesť, keď sa jeho ctitelia od neho odvracajú, a (4) ak chceme žať to, čo je dobré, musíme aj rozsievať dobré.
Ako sa prejavuje pravé pokánie
5. Aká je podstata slov v Hozeášovi 6:1–3?
5 Z Hozeášovho proroctva sa veľa dozvedáme o pokání a milosrdenstve. V Hozeášovi 6:1–3 čítame: „Poďte, a vráťme sa k Jehovovi, lebo sám roztrhal na kúsky, ale uzdraví nás. Bil, ale obviaže nás. Oživí nás po dvoch dňoch. Tretieho dňa nás nechá vstať, a my pred ním budeme žiť. A budeme poznať, budeme sa usilovať poznať Jehovu. Ako úsvit je pevne založené jeho vychádzanie. A vojde k nám ako lejak; ako jarný dážď, ktorý nasycuje zem.“
6 – 8. Čo bolo zlé na pokání Izraela?
6 Kto vyriekol slová zaznamenané v týchto veršoch? Niektorí pripisujú tieto výroky neverným Izraelitom a hovoria, že tento neposlušný ľud predstieral pokánie a trúfalo sa spoliehal na Božie milosrdenstvo. No podľa iných tieto slová vyriekol prorok Hozeáš, ktorý prosil ľud, aby sa vrátil k Jehovovi. Nech už to bolo akokoľvek, podstatná je otázka: Vrátil sa ľud desaťkmeňového izraelského kráľovstva ako celok k Jehovovi a prejavil úprimné pokánie? Nie. Jehova prostredníctvom Hozeáša hovorí: „Čo ti mám urobiť, ó, Efraim? Čo ti mám urobiť, ó, Júda, keď vaša milujúca láskavosť je ako ranné oblaky a ako rosa, ktorá sa skoro pomíňa?“ (Hozeáš 6:4) Boží ľud bol zjavne v úbohom duchovnom stave! Milujúca láskavosť, čiže verná láska, sa takmer úplne vytratila — tak ako ranná hmla, ktorá sa pri východe slnka rýchlo rozplynie. Hoci ľud zjavne navonok robil pokánie, Jehova nenašiel podklad na prejavenie milosrdenstva. V čom bol problém?
7 Pokánie Izraelitov nevychádzalo z hĺbky srdca. V Hozeášovi 7:14 sa dozvedáme o Jehovovej nespokojnosti s Izraelom: „V svojich srdciach nevolali ku mne o pomoc, hoci stále kvílili na lôžkach.“ A 16. verši čítame: „Vrátili sa — nie k niečomu vyššiemu“, čiže nie k vyvýšenej forme uctievania. Ľud nebol ochotný urobiť potrebné zmeny na obnovenie svojho vzťahu k Bohu, a tým sa vrátiť k Jehovovmu vyvýšenému uctievaniu. V skutočnosti nechcel chodiť s Bohom!
8 S pokáním Izraelitov bol spojený ešte jeden problém. Ľud sa ďalej dopúšťal hriechu — vlastne celého radu hriechov vrátane podvodov, vrážd, krádeží, modlárstva a uzatvárania nerozumných spojenectiev s inými národmi. V Hozeášovi 7:4 sú Izraeliti pripodobnení k pekárenskej ‚peci‘ — zjavne preto, že v nich horeli nesprávne túžby. Boli vzhľadom na taký hrozný duchovný stav hodní milosrdenstva? V žiadnom prípade! Hozeáš tomuto spurnému ľudu hovorí, že Jehova si ‚spomenie na ich previnenie‘ a „bude venovať pozornosť ich hriechom“. (Hozeáš 9:9) Nezaslúžili si žiadne milosrdenstvo!
9. Čo sa z Hozeášových slov učíme o pokání a milosrdenstve?
9 Čo sa z Hozeášových slov učíme o pokání a milosrdenstve? Varovný príklad neverných Izraelitov nám ukazuje, že ak chceme mať úžitok z Jehovovho milosrdenstva, musíme prejaviť úprimné pokánie. Čím sa také pokánie vyznačuje? Jehovu nemožno oklamať slovami ani slzami. Pravé pokánie sa musí prejaviť skutkami. Aby previnilec získal milosrdenstvo, musí úplne opustiť svoje hriešne konanie a uviesť svoj život do súladu s vysokými normami Jehovovho vyvýšeného uctievania.
Iba obete samy osebe nám nezabezpečia Jehovovu priazeň
10, 11. Prečo obete samy osebe nestačia na získanie Jehovovej priazne, ako vidno z príkladu Izraela?
10 Teraz si rozoberme druhé poučenie, ktoré nám pomôže chodiť s Jehovom: obete samy osebe nestačia na získanie Božej priazne. V Hozeášovi 6:6 čítame Jehovovo vyjadrenie: „Veď som našiel potešenie v milujúcej láskavosti, a nie v obeti, a v poznaní Boha skôr ako v úplných zápalných obetiach.“ Všimni si, že Jehova nachádza potešenie v milujúcej láskavosti, čiže vernej láske — čo je vlastnosť srdca —, a v tom, že ho poznáme. Ale možno sa opýtaš: ‚Prečo tento verš hovorí, že Jehova nemá potešenie v „obeti“ ani v „úplných zápalných obetiach“? Neboli obete pod mojžišovským Zákonom vyžadované?‘
11 Zákon vyžadoval obete, no Hozeášovi súčasníci mali jeden vážny problém. Zjavne boli medzi nimi takí, ktorí z pocitu povinnosti prinášali obete ako vonkajší prejav oddanosti. No pritom zotrvávali v hriešnom konaní. Svojou hriešnosťou naznačovali, že im v srdci chýba verná láska. Okrem toho dávali najavo, že zavrhli poznanie Boha, lebo nežili v súlade s týmto poznaním. Akú cenu mali ich obete, keď nemali správny stav srdca a nežili správnym spôsobom života? Svojimi obeťami Jehovu Boha len urážali!
12. Akým varovaním sú slová v Hozeášovi 6:6 pre dnešných ľudí?
12 Hozeášove slová sú varovaním pre mnohých dnešných návštevníkov kostolov. Aj keď prinášajú Bohu obete v podobe náboženských úkonov, ich uctievanie nemá v podstate žiaden vplyv na ich každodenné správanie. Môžu sa naozaj páčiť Bohu, ak ich srdce nepodnecuje prijímať presné poznanie o ňom a uplatňovať toto poznanie, teda odvrátiť sa od hriešnych skutkov? Nech si nikto nemyslí, že mu náboženské úkony samy osebe zabezpečia Božiu priazeň. Jehovu neteší, keď sa ľudia snažia získať si jeho schválenie len formálnym spôsobom uctievania namiesto toho, aby naozaj žili v súlade s jeho Slovom. — 2. Timotejovi 3:5.
13. Aké obete predkladáme a na čo by sme mali pamätať v súvislosti s ich hodnotou?
13 Ako praví kresťania pamätáme na to, že iba obete samy osebe nestačia na získanie Božej priazne. Samozrejme, my neprinášame Jehovovi zvieracie obete. No obetujeme Bohu „obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu“. (Hebrejom 13:15) Je nesmierne dôležité, aby sme neboli ako hriešni Izraeliti za Hozeášových dní a nemysleli si, že nesprávne konanie môžeme vyvážiť prinášaním duchovných obetí Bohu. Všimnime si príklad istej mladej ženy, ktorá sa tajne dopúšťala nemravnosti. Neskôr priznala: „Začala som viac chodiť do zvestovateľskej služby, lebo som si myslela, že to nejako vyváži môj hriech.“ O niečo podobné sa pokúšali aj neposlušní Izraeliti. No naša obeť chvály je Jehovovi prijateľná iba vtedy, keď je sprevádzaná správnou pohnútkou srdca a zbožným správaním.
Jehova cíti bolesť, keď ho jeho ctitelia opúšťajú
14. Čo odhaľuje Hozeášovo proroctvo o Božích citoch?
14 Tretie poučenie, ktoré získavame zo 6. až 9. kapitoly Hozeáša, sa týka toho, čo Jehova cíti, keď sa jeho ctitelia od neho odvracajú. Je Bohom nežných citov, ale aj citov, ktoré ho vedú k ráznemu konaniu. K jeho nežným citom patrí radosť a súcit voči tým, ktorí sa kajajú zo svojich hriechov. Keď však jeho ľud nerobí pokánie, pristupuje k ráznym a rozhodným krokom. Keďže Boh sa hlboko zaujíma o naše blaho, teší sa, keď s ním chodíme vo vernosti. Žalm 149:4 hovorí: „Jehova má zaľúbenie vo svojom ľude.“ Ale čo Boh cíti, keď sú mu jeho služobníci neverní?
15. Ako konali niektorí Izraeliti podľa Hozeáša 6:7?
15 O neverných Izraelitoch Jehova hovorí: „Oni, ako pozemský človek, prestupovali zmluvu. V tom zaobchádzali so mnou zradne.“ (Hozeáš 6:7) Hebrejské slovo prekladané ako ‚zaobchádzať zradne‘ znamená aj „zaobchádzať podvodne, (zaobchádzať) neverne“. V Malachiášovi 2:10–16 je to isté hebrejské slovo použité na opis zradného správania Izraelitov, ktorí boli neverní svojej manželke. O použití tohto výrazu v Hozeášovi 6:7 jedna teologická publikácia uvádza, že je to „slovný obraz z manželského prostredia“ a naznačuje „situáciu, keď v osobnom vzťahu došlo k zrade lásky“.
16, 17. a) Ako konal Izrael vzhľadom na zmluvu, ktorú s ním Boh uzavrel? b) Na čo by sme mali vždy pamätať v súvislosti s naším konaním?
16 Jehova považoval Izrael za svoju obraznú manželku, keďže s týmto národom uzavrel zmluvu. Preto keď jeho ľud porušoval podmienky tejto zmluvy, bolo to, akoby sa dopúšťal cudzoložstva. Napriek tomu, že Boh konal ako verný manžel, jeho ľud ho opustil!
17 Ako je to s nami? Bohu záleží na tom, či s ním chodíme, alebo nie. Pamätajme na to, že „Boh je láska“ a že naše konanie sa ho dotýka. (1. Jána 4:16) Ak konáme nesprávne, môžeme tým spôsobiť Jehovovi bolesť a určite vzbudíme jeho nevôľu. Keď na to stále pamätáme, môže to byť pre nás silná zábrana, aby sme nepodľahli pokušeniu.
Ako môžeme žať to, čo je dobré
18, 19. Akú zásadu nachádzame v Hozeášovi 8:7 a ako sa jej platnosť potvrdila v prípade Izraelitov?
18 Teraz pouvažujme o štvrtom poučení z Hozeášovho proroctva: ako môžeme žať to, čo je dobré. O tom, ako pochabo si počínali neverní Izraeliti, Hozeáš píše: „Je to vietor, ktorý stále sejú, a to, čo zožnú, bude víchrica.“ (Hozeáš 8:7) Z toho môžeme vyvodiť zásadu, na ktorú by sme mali pamätať: Medzi tým, ako konáme dnes, a tým, čo zažijeme neskôr, je priama súvislosť. Ako sa platnosť tejto zásady potvrdila v prípade neverných Izraelitov?
19 Tým, že Izraeliti zotrvávali v hriešnom konaní, rozsievali to, čo bolo zlé. Mohli to robiť dlhodobo bez následkov? Určite nie. Nemohli uniknúť nepriaznivému rozsudku. Hozeáš 8:13 uvádza: „Teraz si [Jehova] spomenie na ich previnenie a bude účtovať za ich hriechy.“ A v Hozeášovi 9:17 čítame: „Môj Boh ich zavrhne, lebo ho nepočúvali, a stanú sa utečencami medzi národmi.“ Jehova sa chystal vziať Izraelitov na zodpovednosť za ich hriechy. Pretože rozsievali to, čo bolo zlé, mali zožať zlé. Boží rozsudok bol vykonaný v roku 740 pred n. l., keď Asýrčania dobyli desaťkmeňové izraelské kráľovstvo a odviedli jeho obyvateľov do zajatia.
20. Čo sa učíme zo skúsenosti Izraelitov?
20 Zo skúsenosti týchto Izraelitov sa učíme jednu základnú pravdu: Žneme to, čo sejeme. Božie Slovo nás upozorňuje: „Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ (Galaťanom 6:7) Ak sejeme to, čo je zlé, potom aj zožneme to, čo je zlé. Napríklad tí, ktorí žijú nemravným životom, zožnú trpké následky. Nekajúcni previnilci neuniknú neblahým následkom svojho konania.
21. Ako môžeme žať to, čo je dobré?
21 Ako teda môžeme žať to, čo je dobré? Na túto otázku nám odpovie jednoduchý príklad. Ak chce farmár žať pšenicu, bude siať jačmeň? Samozrejme, že nie! Musí zasiať to, čo chce zožať. Podobne aj my, ak chceme zožať to, čo je dobré, musíme zasievať to, čo je dobré. Chceš aj ty ďalej žať to, čo je dobré — uspokojujúci život už teraz s vyhliadkou na večný život v Božom novom svete? Potom musíš ďalej siať to, čo je dobré, tým, že budeš chodiť s Bohom a žiť v súlade s jeho spravodlivými normami.
22. Aké poučenie sme načerpali zo 6. až 9. kapitoly Hozeáša?
22 Zo 6. až 9. kapitoly Hozeáša sme si vyzdvihli štyri zásady, ktoré nám pomôžu chodiť s Bohom: (1) Pravé pokánie sa prejavuje skutkami, (2) iba obete samy osebe nestačia na získanie Božej priazne, (3) Jehova cíti bolesť, keď sa jeho ctitelia od neho odvracajú, a (4) ak chceme žať to, čo je dobré, musíme aj rozsievať dobré. A ako nám môže posledných päť kapitol biblickej knihy Hozeáš pomôcť chodiť s Bohom?
Ako by si odpovedal?
• Ako sa prejavuje pravé pokánie?
• Prečo nám obete samy osebe nezabezpečia priazeň nášho nebeského Otca?
• Ako sa Boh cíti, keď ho jeho ctitelia opúšťajú?
• Čo musíme siať, ak chceme žať to, čo je dobré?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 23]
Verná láska Izraela sa rozplynula ako ranné oblaky
[Obrázok na strane 23]
Nesprávne túžby Izraelitov horeli ako pec
[Obrázok na strane 24]
Prečo Jehova zavrhol obete, ktoré mu prinášal jeho ľud?
[Obrázok na strane 25]
Ak chceme žať to, čo je dobré, musíme zasievať to, čo je dobré