„Jehovove cesty sú priame“

„Jehovove cesty sú priame a chodiť po nich budú spravodliví.“ — HOZEÁŠ 14:9.

1, 2. Aký začiatok umožnil Jehova Izraelitom, ale čo sa s nimi potom stalo?

JEHOVA umožnil Izraelitom za dní proroka Mojžiša dobrý začiatok. No do ôsmeho storočia pred n. l. sa situácia v tomto národe natoľko zhoršila, že Boh ich označil za vinných z hrubého porušovania jeho zákonov. Potvrdzuje nám to 10. až 14. kapitola Hozeáša.

² Srdce Izraela sa stalo pokryteckým. Ľud desaťkmeňového kráľovstva ‚oral skazenosť‘ a žal nespravodlivosť. (Hozeáš 10:1, 13) „Keď bol Izrael chlapcom, vtedy som ho miloval,“ povedal Jehova, „a z Egypta som povolal svojho syna.“ ​(Hozeáš 11:1) Boh vyslobodil Izraelitov z egyptského područia, no oni sa mu odplatili luhaním a podvodmi. (Hozeáš 11:12) Jehova im preto radil: „Ty by si sa mal vrátiť k svojmu Bohu, dodržiavať milujúcu láskavosť a právo.“ — Hozeáš 12:6.

3. Čo čakalo spurnú Samáriu, ale za akých podmienok mohlo byť Izraelitom prejavené milosrdenstvo?

³ Spurnú Samáriu a jej kráľa čakal katastrofálny koniec. (Hozeáš 13:11, 16) Posledná kapitola Hozeášovho proroctva sa však začína prosbou: „Vráť sa, ó, Izrael, k Jehovovi, svojmu Bohu.“ Keby Izraeliti kajúcne hľadali odpustenie, Boh by im prejavil milosrdenstvo. Museli by však uznať, že „Jehovove cesty sú priame“, a chodiť po nich. — Hozeáš 14:1–6, 9.

4. Aké zásady z Hozeášovho proroctva budeme rozoberať?

⁴ V tejto časti Hozeášovho proroctva nachádzame mnoho zásad, ktoré nám pomôžu chodiť s Bohom. Rozoberme si niektoré z nich: (1) Jehova vyžaduje nepokrytecké uctievanie, (2) Jehova prejavuje svojmu ľudu vernú lásku, (3) mali by sme stále dúfať v Jehovu, (4) Jehovove cesty sú vždy priame a (5) hriešnici sa môžu vrátiť k Jehovovi.

Jehova vyžaduje nepokrytecké uctievanie

5. Akú službu od nás Boh očakáva?

⁵ Jehova od nás očakáva, že mu budeme preukazovať svätú službu čistým, nepokryteckým spôsobom. No Izrael sa stal neplodným, ‚zvrhlým viničom‘. Jeho obyvatelia ‚rozmnožili oltáre‘ na falošné uctievanie. Títo odpadlíci si dokonca nastavali stĺpy — možno obelisky, ktoré sa používali pri nečistom uctievaní. Jehova bol rozhodnutý rozbiť tieto oltáre a zničiť takéto stĺpy. — Hozeáš 10:1, 2.

6. Čoho sa musíme vyvarovať, ak chceme chodiť s Bohom?

⁶ Medzi Jehovovými služobníkmi nemá miesto pokrytectvo. Ako to však bolo s Izraelitmi? „Ich srdce sa stalo pokryteckým.“ Hoci kedysi vstúpili s Jehovom do zmluvy a ako národ sa mu oddali, Jehova ich označil za pokrytcov. Čo sa z toho môžeme naučiť? Ak sme sa Bohu oddali, nesmieme konať pokrytecky! V Prísloviach 3:32 nachádzame varovanie: „Kto sa odchyľuje, je niečím odporným Jehovovi, ale On sa dôverne stýka s priamymi.“ Ak chceme chodiť s Bohom, musíme prejavovať lásku „z čistého srdca  a z dobrého svedomia a z nepokryteckej viery“. — 1. Timotejovi 1:5.

Boh prejavuje svojmu ľudu vernú lásku

7, 8. a) Len kedy sa môžeme tešiť z Božej vernej lásky? b) Čo by sme mali robiť, ak sme vážne zhrešili?

⁷ Ak uctievame Jehovu nepokrytecky a v priamosti, bude nám prejavovať milujúcu láskavosť, čiže vernú lásku. Spurní Izraeliti boli povzbudzovaní: „Zasievajte si semeno v spravodlivosti; žnite v súlade s milujúcou láskavosťou. Obrábajte si ornú pôdu, keď je čas hľadať Jehovu, dokiaľ nepríde a nedá vám poučenie v spravodlivosti.“ — Hozeáš 10:12.

⁸ Keby len Izraeliti kajúcne hľadali Jehovu! Potom by im Jehova rád ‚dal poučenie v spravodlivosti‘. Ak sme vážne zhrešili, hľadajme Jehovu tým, že sa budeme k nemu modliť o odpustenie a vyhľadáme duchovnú pomoc u kresťanských starších. (Jakub 5:13–16) Snažme sa tiež hľadať vedenie Božieho svätého ducha, lebo „kto rozsieva s ohľadom na svoje telo, zožne od svojho tela porušenosť, ale kto rozsieva s ohľadom na ducha, zožne od ducha večný život“. (Galaťanom 6:8) Ak budeme ‚rozsievať s ohľadom na ducha‘, budeme sa stále tešiť z Božej vernej lásky.

9, 10. Ako sa slová Hozeáša 11:1–4 vzťahujú na Izrael?

⁹ Môžeme sa spoľahnúť, že Jehova bude vždy zaobchádzať so svojím ľudom s láskou. Dôkaz toho nachádzame v Hozeášovi 11:1–4, kde čítame: „Keď bol Izrael chlapcom, vtedy som ho miloval, a z Egypta som povolal svojho syna... Dali sa do obetovania Baalovým obrazom a začali prinášať obetný dym rytinám. Ale ja, ja som učil Efraima [Izraelitov] chodiť, bral som ich na svoje ramená; a nerozpoznali, že ja som ich uzdravil. Povrazmi pozemského človeka som ich ťahal, šnúrami lásky, takže som sa pre nich stal ako tí, ktorí zdvíhajú jarmo na ich čeľustiach, a jemne som každému prinášal jedlo.“

¹⁰ Izrael je tu prirovnaný k malému dieťaťu. Jehova s láskou učil Izraelitov chodiť a bral ich na ruky. A stále ich ťahal „šnúrami lásky“. Aký dojímavý obraz! Predstav si, že si rodič a chceš pomôcť svojmu dieťaťu, aby sa naučilo chodiť. Možno k nemu vystieraš ruky, aby si mu poskytol oporu. Podobnú úlohu môžu plniť šnúry — môžu zabrániť, aby dieťa nespadlo. Jehovova láska k nám je rovnako nežná. Rád nás vedie „šnúrami lásky“.

11. V akom zmysle bol Boh ‚ako ten, ktorý dvíha jarmo‘?

¹¹ Jehova sa pre Izraelitov „stal ako tí, ktorí zdvíhajú jarmo na ich čeľustiach, a jemne... každému prinášal jedlo“. Teda Boh konal ako niekto, kto zvieraťu nadvihne alebo posunie jarmo tak, aby sa mohlo pohodlne najesť. Keď však Izraeliti zlomili svoje jarmo podriadenosti Jehovovi, dostali sa pod utláčajúce jarmo svojich nepriateľov. (5. Mojžišova 28:45, 48; Jeremiáš 28:14) Kiež sa nikdy nedostaneme do zovretia nášho  úhlavného nepriateľa, Satana, aby sme nemuseli trpieť pod jeho utláčajúcim jarmom! Naopak, ďalej verne choďme s naším milujúcim Bohom.

Stále dúfaj v Jehovu

12. Čo sa od nás podľa Hozeáša 12:6 vyžaduje, ak chceme chodiť s Bohom?

¹² Ak chceme chodiť s Bohom, musíme v neho stále dúfať. Jehova Izraelu povedal: „Ty by si sa mal vrátiť k svojmu Bohu, dodržiavať milujúcu láskavosť a právo; a nech sa neustále dúfa v tvojho Boha.“ ​(Hozeáš 12:6) Obyvatelia Izraela mohli dať najavo, že sa kajúcne vracajú k Jehovovi tým, že by prejavovali milujúcu láskavosť, uplatňovali právo a ‚neustále dúfali v Boha‘. Bez ohľadu na to, ako dlho už chodíme s Bohom, musíme byť rozhodnutí prejavovať milujúcu láskavosť, uplatňovať právo a neustále dúfať v Boha. — Žalm 27:14.

13, 14. Ako Pavol uplatnil Hozeáša 13:14 a aký dôvod na dôveru v Jehovu nám to dáva?

¹³ Hozeášovo proroctvo adresované Izraelitom uvádza zvláštny dôvod, prečo by sme mali dúfať v Boha. „Vykúpim ich z ruky šeolu,“ povedal Jehova. „Získam ich späť zo smrti. Kde sú tvoje ostne, ó, Smrť? Kde je tvoja ničivosť, ó, šeol?“ ​(Hozeáš 13:14) V tom čase sa Boh nechystal oslobodiť Izraelitov od doslovnej smrti. Nakoniec však navždy pohltí smrť a zruší jej víťazstvo.

¹⁴ Pavol citoval Hozeášovo proroctvo a pomazaným spolukresťanom napísal: „Keď to, čo je porušiteľné, oblečie neporušiteľnosť, a to, čo je smrteľné, oblečie nesmrteľnosť, potom sa splní výrok, ktorý je napísaný: ‚Smrť je pohltená navždy.‘ ‚Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?‘ Osteň pôsobiaci smrť je hriech, ale moc hriechu je Zákon. A vďaka Bohu, lebo nám dáva víťazstvo prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista!“ ​(1. Korinťanom 15:54–57) Jehova vzkriesil Ježiša z mŕtvych, čím poskytol povzbudzujúcu záruku, že ľudia, ktorí sú v jeho pamäti, budú vzkriesení. (Ján 5:28, 29) Aký radostný dôvod na dôveru v Jehovu! No chodiť s Bohom nás nepodnecuje len nádej na vzkriesenie.

Jehovove cesty sú vždy priame

15, 16. Čo bolo predpovedané o Samárii a ako sa toto proroctvo splnilo?

¹⁵ Naše presvedčenie, že „Jehovove cesty sú priame“, nám pomáha vytrvalo chodiť s Bohom. Obyvatelia Samárie nechodili po Božích spravodlivých cestách. Za svoj hriech a nedostatok viery v Jehovu museli zaplatiť. Hozeáš predpovedal: „Samária bude považovaná za vinnú, lebo sa skutočne búri proti svojmu Bohu. Padnú mečom. Ich deti budú porozrážané a ich ťarchavé ženy budú rozpárané.“ ​(Hozeáš 13:16) Historické záznamy dokazujú, že Asýrčania, ktorí dobyli Samáriu, boli schopní takých strašných ukrutností.

¹⁶ Samária bola hlavným mestom desaťkmeňového izraelského kráľovstva. Tu sa však názov Samária zrejme vzťahuje na celé územie tohto kráľovstva. (1. Kráľov 21:1) V roku 742 pred n. l. asýrsky kráľ Salmanazar V. obľahol mesto. Keď v roku 740 pred n. l. Samária napokon podľahla, mnohí z jej  vysokopostavených obyvateľov boli odvedení do zajatia v Mezopotámii a Médii. Dodnes sa presne nevie, či obyvateľov Samárie odviedol do zajatia Salmanazar V., alebo až jeho nástupca Sargon II. (2. Kráľov 17:1–6, 22, 23; 18:9–12) No Sargonove záznamy hovoria o deportácii 27 290 Izraelitov do oblasti horného Eufratu a do Médie.

17. Čomu by sme sa mali vyhýbať, ak nechceme pohŕdať Božími normami?

¹⁷ Obyvatelia Samárie draho zaplatili za to, že sa nedržali Jehovových priamych ciest. Aj pre nás, oddaných kresťanov, by malo tragické následky, keby sme zotrvávali v hriechu a pohŕdali Božími spravodlivými normami. Nikdy sa nevydajme takou zlou cestou, ale uplatňujme radu apoštola Petra: „Nech však nikto z vás netrpí ako vrah či zlodej alebo zločinec alebo ako ten, ktorý sa mieša do záležitostí iných ľudí. Ale ak trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech ďalej oslavuje Boha v tomto mene.“ — 1. Petra 4:15, 16.

18. Ako môžeme ‚ďalej oslavovať Boha‘?

¹⁸ Ak chceme ‚ďalej oslavovať Boha‘, musíme stále chodiť po Božích priamych cestách a nerobiť si veci po svojom. Kain sa dopustil vraždy, lebo išiel svojou vlastnou cestou a nedbal na Jehovovu výstrahu, že naňho číha hriech. (1. Mojžišova 4:1–8) Balaam prijal odmenu od moábskeho kráľa, ale márne sa pokúšal prekliať Izrael. (4. Mojžišova 24:10) A Boh usmrtil Lévitu Kóracha i ďalších za to, že sa vzbúrili proti autorite Mojžiša a Árona. (4. Mojžišova 16:1–3, 31–33) My určite nechceme ísť vražednou „Kainovou cestou“, rútiť sa po „bludnej Balaamovej ceste“ ani zahynúť v „spurnej Kórachovej reči“. (Júda 11) No aj keby sme nejako zhrešili, Hozeášovo proroctvo nám poskytuje útechu.

Hriešnici sa môžu vrátiť k Jehovovi

19, 20. Aké obete mohli priniesť kajúcni Izraeliti?

¹⁹ Aj tí, ktorí sa potkli a dopustili sa vážneho hriechu, sa môžu vrátiť k Jehovovi. V Hozeášovi 14:1, 2 čítame túto prosbu: „Vráť sa, ó, Izrael, k Jehovovi, svojmu Bohu, lebo si sa potkol v svojom previnení. Vezmite so sebou slová a vráťte sa k Jehovovi. Povedzte mu všetci: ‚Kiež odpustíš previnenie; a prijmi, čo je dobré, a my za to budeme predkladať mladé býky svojich perí.‘“

²⁰ Kajúcni Izraeliti mohli Bohu obetovať „mladé býky svojich perí“, teda obete úprimnej chvály. Pavol sa nepriamo zmienil o tomto proroctve, keď kresťanov nabádal obetovať Bohu „obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu“. (Hebrejom 13:15) Akou výsadou je dnes chodiť s Bohom a prinášať mu také obete!

21, 22. Akú obnovu mali zažiť kajúcni Izraeliti?

²¹ Izraeliti, ktorí opustili cestu neposlušnosti, vrátili sa k Bohu a obetovali mu „mladé býky svojich perí“, mohli zažiť duchovnú obnovu, ktorú Boh sľúbil. V Hozeášovi 14:4–7 Jehova hovorí: „Uzdravím ich neveru. Budem ich milovať z vlastnej slobodnej vôle, pretože môj hnev sa od neho odvrátil. Stanem sa Izraelovi ako rosa. Rozkvitne ako ľalia a zapustí korene ako Libanon. Jeho prútiky vypučia a jeho dôstojnosť sa stane podobnou  olivovníku a jeho vôňa bude ako vôňa Libanonu. Znovu budú bývať v jeho tieni. Budú pestovať zrno a vypučia ako vinič. Jeho pamätné meno bude ako libanonské víno.“

²² Kajúcni Izraeliti mali byť duchovne uzdravení a mali sa opäť tešiť z Božej lásky. Jehova sa mal pre nich stať osviežujúcou rosou v tom zmysle, že ich mal hojne požehnať. Jeho obnovený ľud mal mať dôstojnosť ‚podobnú olivovníku‘ a mal kráčať po Božích cestách. Aj my sme rozhodnutí chodiť s Jehovom Bohom. Čo si to od nás vyžaduje?

Ďalej kráčaj po Jehovových priamych cestách

23, 24. Akým povzbudzujúcim proroctvom sa končí kniha Hozeáš a ako to na teba pôsobí?

²³ Ak chceme chodiť s Bohom, musíme prejavovať „múdrosť zhora“ a vždy konať v súlade s Božími priamymi cestami. (Jakub 3:17, 18) Posledný verš Hozeášovho proroctva uvádza: „Kto je múdry, aby porozumel týmto veciam? Rozvážny, aby ich poznal? Veď Jehovove cesty sú priame a chodiť po nich budú spravodliví. Ale previnilci, tí sa na nich potknú.“ — Hozeáš 14:9.

²⁴ Nechceme sa riadiť múdrosťou a normami tohto sveta. Naopak, buďme rozhodnutí chodiť po Božích priamych cestách. (5. Mojžišovej 32:4) Hozeáš po nich chodil 59 rokov alebo možno aj viac. Verne oznamoval Božie posolstvá s vedomím, že múdri a rozvážni ľudia porozumejú jeho slovám. A čo my? Kým nám Jehova umožňuje vydávať svedectvo, budeme ďalej hľadať tých, ktorí sú ochotní múdro prijať jeho nezaslúženú láskavosť. A sme šťastní, že môžeme pri tom plne spolupracovať s „verným a rozvážnym otrokom“. — Matúš 24:45–47.

25. V čom by nám mala pomôcť naša úvaha o Hozeášovom proroctve?

²⁵ Naša úvaha o Hozeášovom proroctve by nám mala pomôcť ďalej chodiť s Bohom s nádejou na večný život v jeho sľúbenom novom svete. (2. Petra 3:13; Júda 20, 21) Aká je to úžasná nádej! Táto nádej sa pre nás stane skutočnosťou, ak budeme slovom i skutkom dokazovať, že to myslíme vážne, keď hovoríme: „Jehovove cesty sú priame.“

Ako by si odpovedal?

• Ako bude s nami Boh zaobchádzať, ak ho budeme uctievať čistým spôsobom?

• Prečo by sme mali stále dúfať v Jehovu?

• Prečo si presvedčený, že Jehovove cesty sú priame?

• Ako môžeme ďalej chodiť po Jehovových priamych cestách?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 28]

Prijímaj duchovnú pomoc od kresťanských starších

[Obrázok na strane 29]

Hozeášovo proroctvo nám dáva dôvod veriť Jehovovmu sľubu vzkriesenia

[Obrázky na strane 31]

Ďalej choď s Bohom s vyhliadkou na večný život