Zázraky stvorenia vyvyšujú Jehovu

JEHOVA BOH je vyvýšený oveľa viac, ako si dokážu nedokonalí ľudia predstaviť. Jeho stvoriteľské diela na zemi a v nebesiach mu prinášajú chválu a napĺňajú nás úžasom. — Žalm 19:1–4.

Jehova je Stvoriteľ a Zvrchovaný Panovník, preto si určite zaslúži, aby iní počúvali, keď hovorí. Ale akí ohromení by sme boli, keby prehovoril k nám obyčajným ľuďom tu na zemi! Predstav si, že by k tebe prehovoril, napríklad prostredníctvom anjela. Určite by si pozorne počúval. Bezúhonný muž Jób určite počúval veľmi pozorne, keď k nemu Boh prehovoril asi pred 3500 rokmi. Čo sa môžeme naučiť zo slov, ktoré hovoril Boh Jóbovi o zemi a hmotných nebesiach?

Kto založil zem a kto určuje hranice moru?

Boh z víchrice kladie Jóbovi otázky o zemi a mori. (Jób 38:1–11) Žiaden ľudský architekt nerozhodol, aká veľká má byť zem, ani ju nepomáhal tvoriť. Prirovnávajúc zem k budove, Boh sa pýta Jóba: „Jej rohový kameň — kto položil?“ Určite nie človek! Bol to Jehova, a keď tvoril túto planétu, Boží anjeli to sledovali a tešili sa.

More je vo vzťahu k Bohu ako novorodenec, ktorého obrazne oblieka. „Začalo vychádzať, akoby vyrazilo z lona.“ Boh obmedzil more akoby závorami a dverami a príliv a odliv riadi príťažlivosťou Mesiaca a Slnka.

Dielo The World Book Encyclopedia uvádza: „Vietor vytvára väčšinu morských vĺn, od malých vlniek až po obrovské vlny, ktoré vznikajú pri hurikáne a dosahujú viac ako 30 metrov... Keď vietor prestane fúkať, vlny putujú ďalej po hladine oceánu a od miesta, kde vznikli, môžu prejsť veľkú vzdialenosť. Stávajú sa hladšími a dlhšími. Nakoniec sa dostanú k pobrežiu, kde sa lámu a vytvárajú príboj.“ More poslúcha Boží príkaz: „Až sem smieš prísť, a ďalej nie; a tu sú ohraničené tvoje pyšné vlny.“

Kto spôsobuje úsvit?

Boh sa ďalej pýta Jóba na účinky svetla a iné veci, ktoré vytvoril. (Jób 38:12–18) Žiaden človek nemôže riadiť striedanie dňa a noci. Ranné svetlo obrazne chytá konce zeme a vytriasa z nej zlých. Hriešnici často vykonávajú nespravodlivé skutky vo ‚večernej tme‘. (Jób 24:15, 16) Ale úsvit rozptýli mnohých zločincov.

 V Božej ruke je ranné svetlo ako pečať, ktorá dáva zemi nádherný odtlačok. Slnečné svetlo odhaľuje mnoho farieb, takže svet vyzerá ako vyobliekaný v očarujúcom šate. Jób k tomu nijako neprispel a ani neputoval vodnou hlbinou, aby spísal jej poklady. Dodnes majú výskumníci len obmedzené vedomosti o živote v oceánoch.

Kto má zásobárne snehu a ľadovca?

Žiaden človek neodprevadil svetlo ani tmu na miesto ich bývania ani nevstúpil do zásobární snehu a ľadovca, ktoré Boh uchováva na „deň boja a vojny“. (Jób 38:19–23) Keď Jehova použil ľadovec proti svojim nepriateľom pri Gibeone, „tých, ktorí zomreli od ľadovca, bolo viac než tých, ktorých synovia Izraela zabili mečom“. (Jozua 10:11) Boh môže na zničenie zlých, ktorých bude viesť Góg, čiže Satan, použiť ľadovec, ktorého veľkosť nepoznáme. — Ezechiel 38:18, 22.

V júli 2002 padali v čínskej centrálnej provincii Henan krúpy veľkosti slepačieho vajca, ktoré zabili 25 ľudí a ďalších 200 zranili. O krupobití v roku 1545 taliansky sochár Benvenuto Cellini napísal: „Keď sme boli asi deň cesty pred Lyonom... začalo odrazu hrmieť... Potom sa ozval na nebi taký strašný a príšerný rachot, že som bol presvedčený, že nadchádza súdny deň. Zastavil som koňa. Vtom začali padať krúpy bez jedinej kvapky vody... Krúpy už boli veľké ako zrelé citróny... Krupobitie vystrájalo ešte chvíľku a potom ustalo... Ukazovali sme si navzájom hrče a sinky a po míli cesty zazreli sme takú strašnú skazu, akú sme si nikdy nevedeli predstaviť. Stromy boli vylámané, povyvracané z koreňov, dobytok, ktorý zastihlo krupobitie, bol pobitý, dotlčený a mnoho pastierov bolo zabitých. Našli sme celé hŕby krúp takých obrovských, že sa nedali objať dvoma dlaňami.“ — Kamenná serenáda (Druhá časť, 50), strana 380.

Čo sa stane, keď Jehova otvorí zásobárne snehu a ľadovca proti svojim nepriateľom? Keď sneh a ľadovec použije na vykonanie svojej vôle, jeho nepriatelia rozhodne neprežijú.

Kto je tvorcom dažďa, rosy, inovate a ľadu?

Jehova sa ďalej pýta Jóba na dážď, rosu, inovať a ľad. (Jób 38:24–30) Boh je veľký Tvorca dažďa a dokonca aj ‚pustatina, v ktorej niet pozemského človeka‘, je zvlažovaná dažďom. Dážď, ľad a inovať nemajú ľudského otca ani tvorcu.

Nature Bulletin uvádza: „Najzvláštnejšou a asi aj najdôležitejšou vlastnosťou [ľadu] je, že voda sa pri mrznutí rozťahuje... Vďaka ľadovej pokrývke, ktorá sa v zime vytvára a pláva na povrchu vodnej nádrže, môžu vodné rastliny a živočíchy (ryby atď.) pod hladinou prežiť. Ak... by sa voda pri tuhnutí zmršťovala  a zhusťovala, ľad by bol ťažší ako voda a potopil by sa na dno. Na hladine by sa tvoril ďalší ľad, až kým by vodná nádrž úplne nezamrzla... V chladnejších častiach sveta by boli rieky, vodné nádrže, jazerá a dokonca oceány natrvalo zamrznuté.“

Akí vďační môžeme byť, že vodné plochy nezamŕzajú úplne! A určite sme vďační aj za to, že dážď a rosa — Jehovove diela — zvlažujú zemskú vegetáciu.

Kto ustanovil zákony nebies?

Boh sa potom pýta Jóba na nebesia. (Jób 38:31–33) Súhvezdie Kim sa zvyčajne považuje za Plejády (Kuriatka), čo je skupina siedmich veľkých hviezd a niekoľkých menších, ktoré sú od Slnka vzdialené asi 380 svetelných rokov. Človek nemôže „pevne zopnúť putá súhvezdia Kim“ a spútať jeho hviezdy dokopy. Žiaden človek nemôže „povoliť šnúry súhvezdia Kesil“, za ktoré sa všeobecne považuje súhvezdie Orión. Hoci nevieme, ktoré súhvezdia boli nazvané Mazarot a Aš, človek ich nemôže mať pod kontrolou ani ich riadiť. Ľudia nemôžu meniť „ustanovenia nebies“, zákony, ktoré riadia vesmír.

Boh stanovil zákony, ktoré riadia nebeské telesá, a tieto telesá ovplyvňujú počasie, príliv a odliv, atmosféru a samotný život na tejto planéte. Zoberme si ako príklad Slnko. The Encyclopedia Americana (vydanie z roku 1996) o Slnku píše: „Slnečné lúče prinášajú na zem teplo a svetlo, prispievajú k rastu rastlinstva, vyparujú vodu z oceánov a iných vodných plôch, zohrávajú svoju úlohu pri vzniku vetra a plnia mnohé iné funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre existenciu života na zemi.“ V tom istom náučnom diele sa uvádza: „Aby sme pochopili veľkosť energie obsiahnutej v slnečnom svetle, stačí, ak sa zamyslíme nad tým, že všetka energia, ktorá je spútaná vo vetre a hrádzach a riekach, a všetka energia, ktorá je obsiahnutá  v takých prírodných palivách, ako je drevo, uhlie a ropa, je slnečná energia, ktorú nazhromaždila táto malá planéta [Zem] vzdialená 150 miliónov kilometrov od Slnka.“

Kto vložil múdrosť do oblakov?

Jehova hovorí Jóbovi, aby uvažoval nad oblakmi. (Jób 38:34–38) Človek nemôže prikázať, aby sa na oblohe objavil čo len jediný oblak a začalo z neho pršať. Ale akí závislí sú ľudia od kolobehu vody, ktorý vytvoril Stvoriteľ!

Čo je kolobeh vody? V jednom náučnom diele sa píše: „Kolobeh vody sa skladá zo štyroch fáz: hromadenia, vyparovania, zrážania a odtoku. Voda sa môže dočasne hromadiť v zemi, oceánoch, jazerách, riekach, ľadových čiapkach na póloch a v ľadovcoch. Vyparuje sa zo zemského povrchu, zráža sa v oblakoch, padá na zem v podobe zrážok (dažďa alebo snehu) a nakoniec odteká do morí alebo sa opäť vyparuje do atmosféry. Takmer všetka voda na zemi prešla kolobehom vody už nespočetne veľakrát.“ — Microsoft Encarta Reference Library 2005.

Dažďové oblaky sú ako nebeské vodné džbány. Keď ich Jehova prevracia, môže sa z nich vyliať toľko vody, že z prachu sa stáva blato a hrudy zeme sa viažu k sebe. Boh môže dážď spôsobiť, aj ho zadržať. — Jakub 5:17, 18.

Dážď často sprevádzajú blesky, ale človek ich nedokáže vyvolať, aby splnili jeho želanie. Blesky sú opísané, akoby Bohu hovorili: „Tu sme!“ Dielo Compton’s Encyclopedia uvádza: „Blesky spôsobujú v atmosfére významné chemické zmeny. Keď blesk prechádza vzduchom, vzduch sa zahrieva na obrovskú teplotu, vďaka čomu sa zlučuje dusík a kyslík. Tak vznikajú dusičnany a iné zlúčeniny. Tieto zlúčeniny sa s dažďom dostávajú na zem. Takýmto spôsobom je atmosféra schopná neustále dopĺňať zásobu živín, ktoré sú v pôde potrebné na rast rastlín.“ Pre človeka zostáva blesk v podstate záhadou, ale nie pre Boha.

Zázraky stvorenia chvália Jehovu

Zázraky stvorenia skutočne vyvyšujú Stvoriteľa všetkých vecí. (Zjavenie 4:11) Aký musel byť Jób ohromený Jehovovými slovami o zemi a nebeských telesách v priestore!

Zázraky stvorenia, o ktorých sme uvažovali, nie sú všetky, ktoré dostal Jób predložené v otázkach a opisoch. No aj tie, o ktorých sme uvažovali, nás podnecujú zvolať: „Hľa, Boh je vyvýšenejší, než môžeme spoznať.“ — Jób 36:26.

[Prameň ilustrácie na strane 14]

Snehová vločka: snowcrystals.net

[Pramene ilustrácií na strane 15]

Plejády: NASA, ESA a AURA/​Caltech; ryba: U.S. Fish & Wildlife Service, Washington, D. C./​William W. Hartley