Obdobie Vianoc — na čo je zamerané?

OBDOBIE sviatkov je pre milióny ľudí príležitosťou stretnúť sa s rodinou a priateľmi a posilňovať vzájomné vzťahy. Mnohí ďalší toto obdobie považujú za čas, keď uvažujú o narodení Ježiša Krista a o jeho úlohe pri záchrane ľudstva. Na rozdiel od mnohých iných krajín slávenie Vianoc v Rusku nebolo vždy povolené. Hoci členovia ruskej pravoslávnej cirkvi Vianoce po stáročia otvorene slávili, takmer celé 20. storočie to mali zakázané. Prečo došlo k takej zmene?

Krátko po boľševickej revolúcii v roku 1917 začala sovietska vláda viesť agresívnu politiku celoštátneho ateizmu. Vianoce so svojím náboženským podtónom upadli do nemilosti. Štát začal s kampaňou zameranou proti oslavám Vianoc a Nového roka. Dokonca otvorene odsúdil miestne symboly tohto obdobia — vianočný stromček a deda Mráza.

V roku 1935 nastal obrat, ktorý od základu zmenil spôsob, akým si Rusi pripomínali toto sviatočné obdobie. Sovieti vrátili ľuďom deda Mráza, stromček a oslavu Nového roka, no so značným rozdielom. Bolo im povedané, že dedo Mráz nebude nosiť darčeky na Vianoce, ale na Nový rok. Rovnako to malo byť aj so stromčekom — už to nemal byť vianočný, ale novoročný stromček! Takýmto spôsobom došlo v Sovietskom zväze k výraznej zmene. Oslavy Vianoc boli v podstate nahradené oslavami Nového roka.

Vianoce sa stali výlučne svetským sviatkom a oficiálne boli zbavené akéhokoľvek náboženského významu. Na novoročný stromček sa nevešali ozdoby s náboženskými motívmi, ale so svetskými, ktoré znázorňovali rozvoj Sovietskeho zväzu. Ruský časopis Vokrug Sveta (Okolo sveta) vysvetľuje: „Cez ozdoby, ktoré sa vešali na novoročný stromček počas jednotlivých rokov sovietskej éry, je možné spätne sledovať históriu budovania komunistickej spoločnosti. S bežnými symbolmi, ako boli zajačiky, cencúle a okrúhle bochníky chleba, sa zároveň objavovali ozdoby v tvare kosáka, kladiva a traktora. Tie boli neskôr nahradené postavičkami baníkov a kozmonautov, ozdobami v tvare vrtných plošín, rakiet a lunochodov.“

A čo prvý sviatok vianočný? Ten nebol uznaný. Namiesto toho ho sovietska vláda degradovala na bežný pracovný deň. Ľudia, ktorí chceli zachovávať Vianoce ako náboženský sviatok, to mohli robiť len tajne a riskovali tým nemilosť štátu a nepríjemné dôsledky. Teda v 20. storočí došlo v Rusku k zmene v zameraní sviatkov — z náboženského sviatku sa stala svetská oslava.

Nedávno došlo k ďalšej zmene

V roku 1991 sa Sovietsky zväz rozpadol a ľudia sa mohli tešiť z väčšej slobody. Štátna politika ateizmu bola preč. Novovytvorené nezávislé štáty boli  prevažne svetsky zamerané a oddeľovali cirkev od štátu. Mnohí nábožensky založení ľudia cítili, že teraz už môžu dať najavo svoje náboženské presvedčenie. Jedným zo spôsobov, ako to robiť, bolo podľa nich sláviť kresťanské Vianoce. No mnohí z nich čoskoro zažili hlboké sklamanie. Prečo?

Každým rokom sa sviatky stávajú čoraz viac komerčnou záležitosťou. Tak ako v západných krajinách, aj v Rusku sa Vianoce stali pre výrobcov, veľkoobchodníkov a predavačov jednou z najlepších príležitostí, ako zarobiť. Vo výkladoch sú nápadne vystavené vianočné ozdoby. Z obchodov znie vianočná hudba a koledy zo západných krajín, ktoré boli v Rusku donedávna neznáme. Predavači s veľkými vrecami drobností s vianočnými motívmi predávajú svoj tovar vo vlakoch a verejnej doprave. Tak to vyzerá dnes.

Dokonca aj tých, ktorí na tomto otvorenom komercializme nevidia nič zlé, môže znepokojovať iný rušivý prvok sviatkov — zneužívanie alkoholu so všetkými jeho negatívnymi následkami. Istý lekár pracujúci v pohotovostnej službe v jednej moskovskej nemocnici vysvetlil: „Oslavy Nového roka znamenajú pre lekárov množstvo zranení od hrčí a modrín až po tržné a strelné rany a ich najčastejšou príčinou je domáce násilie, bitky opilcov a automobilové nehody.“ Jeden dlhoročný vedec pracujúci v istom inštitúte Ruskej akadémie vied hovorí: „Počet úmrtí zapríčinených alkoholom prudko stúpa. V roku 2000 bol tento počet zvlášť vysoký. Zároveň sa zvýšil počet samovrážd a vrážd.“

Takéto konanie počas sviatkov v Rusku nanešťastie zhoršuje ešte ďalší faktor. Noviny Izvestija v článku s názvom „Rusi slávia Vianoce dvakrát“ uvádzajú: „Takmer každý desiaty Rus slávi Vianoce dvakrát. Ako o tom svedčí prieskum monitorovacieho centra ROMIR, osem percent respondentov pripustilo, že slávia Vianoce aj 25. decembra, podľa katolíckeho kalendára, aj 7. januára, podľa pravoslávneho... Pre niektorých zjavne nie je dôležitá ani tak náboženská podstata Vianoc, ako skôr príležitosť na oslavu.“ *

Skutočne ctí Krista súčasné zameranie sviatkov?

Je evidentné, že obdobie sviatkov je často sprevádzané bezbožným správaním. Hoci je  to veľmi znepokojujúce, niektorí ľudia si myslia, že by mali sviatky sláviť z úcty k Bohu a Kristovi. Túžba páčiť sa Bohu je chvályhodná. Ale naozaj sa Bohu a Kristovi páčia Vianoce? Pouvažujme o ich pôvode.

Bez ohľadu na to, aký názor má človek na postoj sovietov k Vianociam, ťažko by mohol poprieť nasledovné historické fakty uvedené vo Veľkej sovietskej encyklopédii: „Vianoce... boli prevzaté z predkresťanského uctievania bohov, ktorí ‚zomierali a vstávali z mŕtvych‘, čo bola predstava zvlášť rozšírená medzi vidieckym obyvateľstvom, ktoré zvyčajne v období zimného slnovratu, od 21. do 25. decembra, každoročne oslavovali ‚narodenie‘ Boha Záchrancu, ktorý opäť prebúdza prírodu k životu.“

Možno sa vám bude zdať dôležité, čo je v tejto encyklopédii výstižne zdôraznené: „Pre rané kresťanstvo bola oslava Vianoc niečím neznámym... V polovici štvrtého storočia si kresťanstvo prispôsobilo oslavu zimného slnovratu spojenú s uctievaním boha Mithru a urobilo z nej oslavu Vianoc. Ako prví slávili Vianoce náboženské skupiny v Ríme. V desiatom storočí sa Vianoce spolu s kresťanstvom rozšírili do Ruska, kde sa zlúčili so zimnou oslavou starovekých Slovanov, ktorí uctievali duchov predkov.“

Možno sa spýtate: ‚Hovorí Božie Slovo, Biblia, že sa Ježiš narodil 25. decembra?‘ V skutočnosti Biblia neuvádza dátum Ježišovho narodenia ani v nej nie je záznam, že by o ňom hovoril samotný Ježiš, nieto ešte jeho pokyn, aby sa oslavovalo jeho narodenie. Biblia nám však pomáha zistiť, v ktorom období roka sa Ježiš narodil.

Podľa 26. a 27. kapitoly Matúšovho evanjelia bol Ježiš popravený 14. nisana, na sklonku dňa židovského sviatku Pesach, ktorý sa začal 31. marca 33 n. l. Z Lukášovho evanjelia sa dozvedáme, že Ježiš mal asi 30 rokov, keď bol pokrstený a začal svoju službu. (Lukáš 3:21–23) Jeho služba trvala tri a pol roka. Teda Ježiš mal asi 33 a pol roka, keď zomrel. Okolo 1. októbra 33 n. l. by mal 34 rokov. Lukáš uvádza, že v čase Ježišovho narodenia pastieri „žili vonku a v noci strážili svoje stáda“. (Lukáš 2:8) V chladnom decembri, keď mohol byť v oblasti Betlehema dokonca sneh, by pastieri neboli so svojimi stádami vonku. Bolo to však možné okolo 1. októbra, keď sa Ježiš, ako potvrdzujú dôkazy, narodil.

A ako je to s oslavou Nového roka? Ako sme zistili, vyznačuje sa neviazaným správaním. Napriek pokusom o zosvetštenie táto oslava má tiež pochybný pôvod.

Vo svetle faktov súvisiacich s obdobím sviatkov strácajú slogany, ktoré zdôrazňujú  Ježiša ako dôvod osláv, svoj význam. Ak vás znepokojuje komercializmus a neviazané správanie spojené s obdobím Vianoc, ako aj ich nechutný pohanský pôvod, nebuďte skľúčení. Existuje prijateľný spôsob, ako môžeme preukazovať patričnú úctu Bohu a česť Kristovi a zároveň posilňovať rodinné putá.

Lepší spôsob, ako ctiť Boha a Krista

V Biblii sa píše, že Ježiš Kristus prišiel, aby „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za  mnohých“. (Matúš 20:28) Dovolil, aby ho popravili, a tak ochotne zomrel za naše hriechy. Niektorí by možno radi ctili Krista a majú pocit, že to môžu robiť počas Vianoc. Ale ako sme videli, Vianoce a Nový rok majú máločo spoločné s Kristom a majú pôvod v pohanských sviatkoch. Akokoľvek je pre niektorých ľudí obdobie Vianoc príťažlivé, je poznačené otvoreným komercializmom. Navyše treba pripustiť, že vianočné sviatky sú spojené s hanebným správaním, ktoré sa Bohu a Kristovi nepáči.

Ako by mal reagovať človek, ktorý sa usiluje páčiť Bohu? Úprimný človek by mal hľadať ten správny spôsob, ako prinášať česť Bohu a Kristovi, namiesto toho, aby lipol na ľudských tradíciách, ktoré v ňom síce môžu vzbudzovať pocit nábožnosti, ale sú v rozpore s Písmami. Aký je ten správny spôsob a čo z toho vyplýva pre nás?

Sám Ježiš hovorí: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ ​(Ján 17:3) Človek, ktorý je naozaj úprimný, sa usiluje získať presné poznanie o tom, ako ctiť Boha a Krista. Potom toto poznanie uplatňuje nielen počas určitého obdobia v roku, ale v každodennom živote. Boh má veľkú radosť z takého úprimného úsilia, ktoré môže viesť k večnému životu.

Chceli by ste byť spolu so svojou rodinou medzi tými, ktorí skutočne ctia Boha a Krista v súlade s Písmami? Jehovovi svedkovia už miliónom rodín na celom svete pomohli získať životne dôležité poznanie z Biblie. Srdečne vás povzbudzujeme, aby ste sa skontaktovali s Jehovovými svedkami vo vašom okolí alebo im napísali na niektorú z adries uvedených na 2. strane tohto časopisu.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 7]

Pôvod oslavy Nového roka

Vyjadrenie gruzínskeho pravoslávneho mnícha

„Oslava Nového roka má pôvod vo viacerých pohanských sviatkoch, ktoré sa slávili v starovekom Ríme. Prvý január bol zasvätený pohanskému bohu Janovi, od ktorého je odvodený názov tohto mesiaca. Janus bol zobrazovaný s dvoma tvárami, jedna sa pozerala dopredu a druhá dozadu, čo znamenalo, že videl súčasnosť i minulosť. Podľa jedného príslovia malo človeka, ktorý privíta 1. január zábavou, smiechom a hodovaním, po celý rok sprevádzať šťastie a blahobyt. Taká istá povera je spojená s oslavou nového roka u mnohých našich krajanov... Počas určitých pohanských sviatkov ľudia priamo prinášali obete nejakej modle. Niektorí boli neslávne známi nemravnými orgiami, cudzoložstvom a smilstvom. Pri iných príležitostiach, napríklad počas osláv Jana, bolo bežným javom holdovanie jedlu a pitiu, opilstvo a každý druh nečistoty, ktorá je s tým spojená. Keď si pripomenieme, ako sme my sami v minulosti oslavovali Nový rok, musíme priznať, že na tejto pohanskej oslave sa zúčastňoval každý z nás.“ — Jedny gruzínske noviny.

[Obrázok na strane 6]

Kresťanstvo si prispôsobilo uctievanie boha Mithru

[Prameň ilustrácie]

Museum Wiesbaden

[Obrázok na strane 7]

Pastieri by v chladnom decembri neboli so svojimi stádami vonku