‚Zvestujú oslobodenie zajatým‘

JEŽIŠ na začiatku svojej služby vyhlásil, že jeho úlohou je okrem iného ‚zvestovať oslobodenie zajatým‘. (Lukáš 4:18) Praví kresťania podľa príkladu svojho Pána zvestujú dobré posolstvo o Kráľovstve ‚ľuďom každého druhu‘, čím ich vyvádzajú z duchovného zajatia a pomáhajú im zlepšiť si život. — 1. Timotejovi 2:4.

Dnes k tejto činnosti patrí aj zvestovať ľuďom, ktorí sú v doslovnom väzení za rôzne trestné činy, ale ktorí si cenia možnosť získať duchovnú slobodu. Potešte sa aj vy touto povzbudzujúcou správou o tom, ako Jehovovi svedkovia kážu vo väzniciach na Ukrajine i na iných miestach v Európe.

Z narkomanov sa stávajú kresťania

Tridsaťosemročný Serhij * už strávil za mrežami 20 rokov života. Ešte aj školu dokončil vo väzení. Sám hovorí: „Pred rokmi ma uväznili za vraždu, ale trest mi ešte ani zďaleka nevypršal. Vo väzení som sa správal ako despota a väzni sa ma báli.“ Dávalo mu to pocit slobody? Nie. Celé roky bol otrokom drog, alkoholu a tabaku.

Potom mu jeden spoluväzeň začal hovoriť o biblickej pravde. Bolo to preňho ako lúč svetla v temnote. V priebehu niekoľkých mesiacov sa Serhij vymanil zo závislostí, stal sa zvestovateľom dobrého posolstva a bol pokrstený. Teraz má vo väzení veľa práce, keďže slúži Jehovovi ako evanjelista celým časom. Už siedmim väzňom pomohol zmeniť správanie a stať sa jeho duchovnými bratmi. Šiesti boli prepustení, ale on sám zostáva za mrežami. To ho však netrápi. Teší sa, že môže ďalším pomáhať oslobodiť sa z duchovného zajatia. — Skutky 20:35.

Jedným Serhijovým záujemcom vo väzení bol Viktor, bývalý drogový díler a narkoman. Po prepustení z väzenia ďalej duchovne napredoval a časom absolvoval školu služobného vzdelávania na Ukrajine. Teraz šíri dobré posolstvo ako zvláštny priekopník  v Moldavsku. Viktor hovorí: „Fajčiť som začal ako 8-ročný, piť som začal ako 12-ročný a prvé drogy som okúsil, keď som mal 14 rokov. Chcel som sa zmeniť, ale nedarilo sa mi to. Potom, v roku 1995, istý maniak dobodal moju manželku, s ktorou sme sa práve chystali odsťahovať, aby som sa dostal zo zlej spoločnosti. Po manželkinej smrti sa môj život začal podobať ceste tmavým tunelom. ‚Kde je teraz moja žena? Čo sa stane s človekom, keď zomrie?‘ Tieto otázky som si kládol znova a znova, ale odpoveď som nenachádzal. Prázdnotu som sa pokúšal vyplniť tak, že som stále viac drogoval. Potom ma zatkli za obchodovanie s drogami a odsúdili na päť rokov väzenia. Vo väzení mi Serhij pomohol nájsť odpovede na moje otázky. Predtým som sa veľakrát snažil prestať s drogami, ale podarilo sa mi to až s pomocou Biblie. Aké mocné je Božie Slovo!“ — Hebrejom 4:12.

Menia sa aj nenapraviteľní zločinci

Vasyľ síce nikdy nebral drogy, ale ani on neunikol zajatiu. „Mojou závislosťou bol kickbox,“ hovorí. „Trénoval som také údery, po ktorých ľuďom nezostávajú na tele stopy.“ To potom využíval pri lúpežných prepadnutiach. „Do väzenia som sa dostal trikrát; preto sa so mnou manželka rozviedla. Počas výkonu posledného päťročného trestu som sa dostal k literatúre Jehovových svedkov. To ma podnietilo začať čítať Bibliu. Ale ďalej som sa venoval svojej veľkej láske — boju bez pravidiel.

No po šiestich mesiacoch čítania Biblie sa vo mne čosi zmenilo. Víťazstvá v zápasoch ma už neuspokojovali ako kedysi. Začal som teda analyzovať svoj život z hľadiska Izaiáša 2:4 a uvedomil som si, že ak nezmením zmýšľanie, zvyšok života strávim vo väzení. A tak som vyhodil celý bojový výstroj a začal som pracovať na svojej osobnosti. Nebolo to ľahké, ale vďaka rozjímaniu a modlitbe sa mi postupne podarilo zbaviť zlých návykov. Niekedy som so slzami prosil Jehovu, aby mi dal silu oslobodiť sa z mojej závislosti. Napokon sa to podarilo.

 Po prepustení som sa vrátil k rodine. Teraz pracujem v uhoľnej bani, vďaka čomu mám dosť času na kázanie s manželkou a na úlohy v zbore.“

Mykola s priateľmi vylúpili na Ukrajine viacero bánk. Za to bol odsúdený na desať rokov väzenia. Pred uväznením bol v kostole iba raz — aby pripravil jeho vykradnutie. Krádež nevyšla, ale z návštevy kostola si Mykola odniesol dojem, že Biblia musí byť plná nudných historiek o pravoslávnych kňazoch, sviečkach a náboženských sviatkoch. Hovorí: „Ani poriadne neviem prečo, začal som Bibliu čítať. Prekvapilo ma, že tam nie je nič z toho, čo som si predstavoval!“ Požiadal o biblické štúdium a v roku 1999 bol pokrstený. Dnes je pri pohľade naňho ťažko uveriť, že tento pokorný služobný pomocník bol kedysi zlomyseľným ozbrojeným bankovým lupičom!

Vladimira odsúdili na trest smrti. Kým čakal na popravu, modlil sa k Bohu a sľúbil, že mu bude slúžiť, keď ho nechá nažive. Medzitým sa zmenil zákon a Vladimirov trest zmiernili na doživotie. Vladimir chcel splniť sľub, a tak začal hľadať pravé náboženstvo. Prihlásil sa do korešpondenčného kurzu cirkvi adventistov. Kurz absolvoval s diplomom, ale nenašiel to, čo hľadal.

Zmena prišla, keď si vo väzenskej knižnici prečítal časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! Rozhodol sa napísať odbočke Jehovových svedkov na Ukrajine a požiadal o návštevu. Keď ho tamojší bratia navštívili, už sa považoval za Jehovovho svedka a kázal spoluväzňom. Bratia mu pomohli stať sa zvestovateľom Kráľovstva. V čase písania tohto článku čakal spolu s ďalšími siedmimi v tejto väznici na krst. Majú však jeden problém. Väzni odsúdení na doživotie sú v celách podelení podľa náboženského presvedčenia, preto i Vladimir a jeho spolubývajúci sú jedného náboženstva. Komu teda kážu? O dobrom posolstve hovoria so strážnikmi a svedectvo vydávajú aj prostredníctvom listov.

Nazar sa z Ukrajiny presťahoval do Českej republiky a stal sa členom zlodejského gangu. Za jeho konanie ho súd odsúdil na tri a pol roka väzenia. Vo väzení ho navštevovali Jehovovi svedkovia z Karlových Varov. Tak spoznal pravdu a napravil sa. Keď to videl jeden strážnik, väzňom, ktorí bývali s Nazarom v cele, povedal: „Keby boli všetci ako ten Ukrajinec, konečne by som mohol zmeniť profesiu.“ Iný zas povedal: „Títo Jehovovi svedkovia sú fakt experti. Do väzenia príde kriminálnik a vychádza z neho slušný človek.“ Teraz je už Nazar opäť doma. Vyučil sa za tesára, oženil sa a spolu s manželkou slúžia celým časom. Je nesmierne vďačný za to, že ho vo väzení navštevovali Jehovovi svedkovia!

Uznanie úradov

Za službu, ktorú vykonávajú Jehovovi svedkovia, sú vďační nielen väzni. Hovorca jednej väznice v Poľsku, Miroslaw Kowalski, povedal: „Veľmi si ich návštevy ceníme. Niektorí väzni vyrastali v žalostných pomeroch. Asi s nimi nikto nikdy nezaobchádzal ako s ľuďmi... Pomoc [Jehovových svedkov] je veľmi cenná, lebo nemáme dostatok personálu ani pedagógov.“

Riaditeľ inej poľskej väznice napísal odbočke list a požiadal svedkov, aby zvýšili svoju aktivitu v tejto väznici. Prečo? Ako uviedol, „častejšie návštevy zástupcov Watchtower môžu väzňom pomôcť, aby si osvojili spoločensky prijateľné vlastnosti, a tak potlačili agresivitu medzi sebou“.

V jedných ukrajinských novinách sa písalo o väzňovi, ktorý trpel depresiou a pokúsil sa o samovraždu, ale potom mu poskytli pomoc Jehovovi svedkovia. „V súčasnosti sa psychický stav tohto muža zlepšuje,“ písalo sa v reportáži. „Dodržiava väzenskú disciplínu a je príkladom pre ostatných väzňov.“

 Úžitok aj za bránami väznice

Úžitok z činnosti Jehovových svedkov majú trestaní nielen vo väznici, ale aj po prepustení. Dve kresťanky, Brigitte a Renate, už niekoľko rokov pomáhajú ženám po návrate na slobodu. V nemeckých novinách Main-Echo Aschaffenburg sa o nich písalo: „Po prepustení sa o väzenkyne starajú tri až päť mesiacov a povzbudzujú ich, aby si našli zmysel života... Už boli oficiálne uznané za dobrovoľné sociálne kurátorky... Majú tiež konštruktívne a dobré vzťahy s personálom väznice.“ Vďaka ich láskavej pomoci už viaceré bývalé väzenkyne oddali život Jehovovi.

Úžitok z biblického vzdelávacieho diela Jehovových svedkov majú aj pracovníci väzníc. Napríklad Roman mal hodnosť majora a v jednej ukrajinskej väznici bol psychológom. Keď ho doma navštívili Jehovovi svedkovia, prijal ponuku biblického štúdia. Potom sa dozvedel, že svedkovia nedostali povolenie chodiť za väzňami do väznice, v ktorej pracoval. Preto požiadal riaditeľa o dovolenie používať pri práci s väzňami Bibliu. Riaditeľ dal na to súhlas a Roman sa začal asi s desiatimi väzňami, ktorí o to prejavili záujem, pravidelne deliť o svoje rastúce poznanie z Biblie. Jeho úsilie prinieslo skvelé výsledky. Niektorí väzni robili pokroky aj po prepustení a stali sa pokrstenými kresťanmi. Keď Roman videl, akú moc má Božie Slovo, začal brať štúdium vážnejšie. Odišiel z armády a ďalej sa venoval biblickému vzdelávaniu. Teraz káže s jedným bývalým väzňom.

„Tu žijeme z Biblie, biblických publikácií a biblického štúdia,“ napísal jeden väzeň. Tieto slová výstižne opisujú, aká žiadaná je v niektorých väzniciach biblická literatúra. Jeden zbor na Ukrajine podáva o biblickej vzdelávacej činnosti v miestnej väznici takúto správu: „Vedenie je vďačné za literatúru, ktorú poskytujeme. Z každého čísla Strážnej veže a Prebuďte sa! im dodávame po 60 kusov.“ Bratia z iného zboru píšu: „Máme na starosti nápravné zariadenie, v ktorom je 20 malých knižníc. Každej sme poskytli naše hlavné publikácie. Dokopy to bolo 20 škatúľ literatúry.“ V jednej väznici zakladajú strážnici naše časopisy do knižničného archívu, aby si väzni mohli prečítať každé číslo.

V roku 2002 zriadila odbočka na Ukrajine kanceláriu pre styk s väznicami. Do dnešného dňa sa kancelária skontaktovala asi so 120 nápravnými zariadeniami a poverila zbory starostlivosťou o ne. Mesačne príde od väzňov asi 50 listov, v ktorých pisatelia najčastejšie žiadajú o literatúru alebo o biblické štúdium. Odbočka posiela väzňom knihy, časopisy a brožúry, kým sa s nimi osobne nespoja miestni bratia.

„Pamätajte na tých, ktorí sú vo väzenských putách,“ napísal apoštol Pavol spolukresťanom. (Hebrejom 13:3) Písal o tých, ktorí boli uväznení za vieru. Dnes Jehovovi svedkovia pamätajú na tých, ktorí sú vo väzení, navštevujú ich a ‚zvestujú oslobodenie zajatým‘. — Lukáš 4:18.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 9]

Múr väznice v Ľvove na Ukrajine

[Obrázok na strane 10]

Mykola

[Obrázok na strane 10]

Vasyľ s manželkou Irynou

[Obrázok na strane 10]

Viktor