Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nakoľko pevná je tvoja dôvera v Jehovu?

Nakoľko pevná je tvoja dôvera v Jehovu?

Nakoľko pevná je tvoja dôvera v Jehovu?

„Stále hľadajte najprv kráľovstvo.“ — MATÚŠ 6:33.

1, 2. Čo urobil jeden mladý muž v súvislosti so svojím zamestnaním a prečo?

ISTÝ mladý muž chcel byť užitočnejší pre svoj zbor. Problémom bolo, že jeho svetská práca mu bránila v pravidelnej účasti na zhromaždeniach. Ako vyriešil túto situáciu? Zjednodušil si život, dal výpoveď a časom si našiel zamestnanie, ktoré ho neobmedzovalo v kresťanských aktivitách. Dnes zarába oveľa menej ako predtým, ale stále je schopný postarať sa o svoju rodinu a môže byť oveľa väčšou oporou pre zbor.

Chápeš, prečo tento mladý muž urobil taký krok? Vieš si predstaviť, že by si v takej situácii urobil niečo podobné? Je chvályhodné, že mnoho kresťanov to urobilo, a ich konanie je prejavom dôvery v Ježišov sľub: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ ​(Matúš 6:33) Pokiaľ ide o to, kde hľadať istotu, kresťania sa nespoliehajú na svet, ale dôverujú v Jehovu. — Príslovia 3:23, 26.

3. Prečo si možno niektorí kladú otázku, či je dnes praktické dávať Božie Kráľovstvo na prvé miesto v živote?

Vzhľadom na ťažké časy, v ktorých žijeme, by si možno niektorí položili otázku, či sa ten mladý muž rozhodol múdro. Dnes jedna časť ľudstva žije v extrémnej chudobe, zatiaľ čo ďalšia sa teší z najvyššieho životného štandardu, aký kedy v histórii existoval. Väčšina ľudí v chudobných krajinách sa hneď chopí každej príležitosti, ktorá by im mohla aspoň trochu uľahčiť život. Na druhej strane mnohí v bohatších krajinách zas cítia tlak udržať si svoj životný štandard napriek nestabilnej ekonomickej situácii, meniacemu sa trhu práce a stále požadovačnejším zamestnávateľom. Vzhľadom na tlak, ktorý súvisí so zarábaním si na živobytie, si niektorí možno kladú otázku: ‚Je stále praktické hľadať najprv Kráľovstvo?‘ Odpoveď na túto otázku nájdeme, keď pouvažujeme, komu Ježiš adresoval tieto slová.

„Prestaňte byť úzkostliví“

4, 5. Ako Ježiš znázornil, že je rozumné, aby členovia Božieho ľudu neboli príliš úzkostliví o každodenné záležitosti?

Keď bol Ježiš v Galilei, hovoril k veľkému zástupu ľudí z rôznych častí krajiny. (Matúš 4:25) Iba málokto z nich, ak vôbec niekto, bol bohatý, väčšina bola pravdepodobne chudobná. Napriek tomu ich Ježiš nabádal, aby sa nesnažili v prvom rade získať hmotné bohatstvo, ale niečo oveľa cennejšie — duchovné poklady. (Matúš 6:19–21, 24) Povedal: „Prestaňte byť úzkostliví o svoje duše, pokiaľ ide o to, čo budete jesť alebo čo budete piť, alebo o svoje telo, pokiaľ ide o to, čo si oblečiete. Či neznamená duša viac ako pokrm a telo viac ako odev?“ — Matúš 6:25.

Mnohým, ktorí vtedy počúvali, sa Ježišove slová mohli zdať nepraktické. Vedeli, že ak by tvrdo nepracovali, ich rodiny by trpeli. Ježiš však upriamil ich pozornosť na vtáky. Žijú zo dňa na deň, ale Jehova sa o ne stará. Ježiš poukázal aj na to, ako sa Jehova stará o poľné kvety, ktorých krása prevyšuje nádheru, z akej sa v celej svojej sláve tešil Šalamún. Ak sa Jehova stará o vtáky a kvety, o čo viac sa potom bude starať o nás? (Matúš 6:26–30) Ako povedal Ježiš, náš život (naša duša) a telo sú oveľa dôležitejšie ako potrava, ktorú si kupujeme, aby sme si život udržali, a ako odev, ktorý prikrýva telo. Keby sme všetko svoje úsilie zamerali iba na to, aby sme sa nasýtili a zaodeli, a na službu Jehovovi by nám zostalo len málo energie a času, unikol by nám samotný zmysel života. — Kazateľ 12:13.

Vyrovnaný postoj

6. a) Akú zodpovednosť si musia spĺňať kresťania? b) V koho vkladajú kresťania svoju úplnú dôveru?

Samozrejme, Ježiš svojich poslucháčov nepovzbudzoval, aby prestali pracovať a čakali, že Boh sa o ich rodiny nejako postará. Aj vtáky musia hľadať potravu pre seba i pre svoje mladé. Teda kresťania museli pracovať, ak chceli jesť. Museli si spĺňať svoje rodinné povinnosti. Kresťania, ktorí boli sluhami a otrokmi, museli usilovne pracovať pre svojich pánov. (2. Tesaloničanom 3:10–12; 1. Timotejovi 5:8; 1. Petra 2:18) Apoštol Pavol často pracoval ako výrobca stanov, aby sa uživil. (Skutky 18:1–4; 1. Tesaloničanom 2:9) No títo kresťania sa nepozerali na svoju svetskú prácu ako na zdroj istoty. Dôverovali v Jehovu. Vďaka tomu sa tešili z vnútorného pokoja, aký iní ľudia nepoznali. Žalmista povedal: „Tí, ktorí dôverujú Jehovovi, sú ako vrch Sion, ktorý nemôže byť privedený k potkýnaniu, ale zostáva až na neurčitý čas.“ — Žalm 125:1.

7. Aký postoj môžu prejaviť tí, ktorí nemajú pevnú dôveru v Jehovu?

Človek, ktorého dôvera v Jehovu nie je pevná, môže zmýšľať inak. Väčšina ľudí sa pozerá na hmotné bohatstvo ako na kľúč k istote. Preto rodičia povzbudzujú svoje deti k tomu, aby značnú časť svojej mladosti venovali získavaniu vyššieho vzdelania, lebo dúfajú, že im to pomôže nájsť si dobre platenú prácu. Žiaľ, niektoré kresťanské rodiny zistili, že za takéto vzdelanie museli zaplatiť veľmi vysokú cenu, lebo ich deti stratili duchovné zameranie a začali sledovať svetské ciele.

8. Opíš vyrovnaný postoj, ktorý si udržiavajú kresťania.

Múdri kresťania si preto uvedomujú, že práve tak ako Ježišova rada platila v prvom storočí, platí aj dnes, a snažia sa udržať si vyrovnanosť. Je pravda, že niekedy musia tráviť dlhé hodiny vo svetskej práci, aby si mohli spĺňať povinnosti, ktoré majú podľa Biblie. Ale nikdy nedovolia, aby ich skutočnosť, že potrebujú zarábať peniaze, zaslepila natoľko, že by prehliadali dôležitejšie, duchovné veci. — Kazateľ 7:12.

„Nikdy nebuďte úzkostliví“

9. Aké uistenie dáva Ježiš tým, ktorí plne dôverujú v Jehovu?

Ježiš v Kázni na vrchu svojich poslucháčov nabádal: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘ Lebo o to všetko sa dychtivo usilujú národy. Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“ ​(Matúš 6:31, 32) To sú naozaj povzbudivé slová! Ak plne dôverujeme Jehovovi, vždy bude stáť pri nás, pripravený podporiť nás. No Ježišove slová vedú tiež k zamysleniu. Pripomínajú nám, že ak sa „dychtivo“ usilujeme o hmotné veci, naše zmýšľanie je rovnaké ako zmýšľanie ‚národov‘, teda ľudí, ktorí nie sú pravými kresťanmi.

10. Ako Ježiš odhalil, čo najviac miloval mladý muž, ktorý si od neho pýtal radu?

10 Jeden veľmi bohatý mladý muž sa raz opýtal Ježiša, čo by mal robiť, aby získal večný život. Ježiš mu pripomenul požiadavky Zákona, ktoré boli v tom čase ešte v platnosti. Tento mladý muž Ježiša uistil: „To všetko som dodržiaval; čo mi ešte chýba?“ Ježišova odpoveď by sa mohla mnohým zdať nepraktická. Povedal mu: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok a daj chudobným, a budeš mať poklad v nebi, a poď a buď mojím nasledovníkom.“ ​(Matúš 19:16–21) Mladý muž odišiel smutný, lebo si nevedel predstaviť, že by mal prísť o svoje bohatstvo. Bez ohľadu na to, ako veľmi miloval Jehovu, svoj majetok miloval viac.

11, 12. a) Aké závažné slová vyslovil Ježiš v súvislosti s bohatstvom? b) Ako môže majetok brániť v službe Jehovovi?

11 Táto udalosť podnietila Ježiša k tomu, že povedal čosi nečakané: „Boháčovi bude ťažké vojsť do nebeského kráľovstva... Ľahšie je prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ ​(Matúš 19:23, 24) Chcel tým Ježiš povedať, že žiadny bohatý človek nezdedí Kráľovstvo? Nie, lebo hneď nato povedal: „U Boha je všetko možné.“ ​(Matúš 19:25, 26) Áno, s Jehovovou pomocou sa niektorí bohatí ľudia v tom čase stali pomazanými kresťanmi. (1. Timotejovi 6:17) No Ježiš mal dobrý dôvod, aby vyslovil tieto prekvapujúce slová. Nechal tým zaznieť varovanie.

12 Ak niekto začne lipnúť na svojom majetku, ako to bolo v prípade toho mladého muža, majetok by mu mohol brániť slúžiť Jehovovi celým srdcom. To platí tak v prípade toho, kto už je bohatý, ako aj v prípade toho, kto je ‚rozhodnutý zbohatnúť‘. (1. Timotejovi 6:9, 10) Keď sa človek príliš spolieha na hmotné veci, môže to viesť k tomu, že si bude menej ‚uvedomovať svoje duchovné potreby‘. (Matúš 5:3) Potom možno už nebude rovnako silne pociťovať, že potrebuje Jehovovu podporu. (5. Mojžišova 6:10–12) Možno bude očakávať, že mu budú v zbore venovať zvláštnu pozornosť. (Jakub 2:1–4) A väčšinu času môže tráviť tým, že si bude užívať svoje bohatstvo, namiesto toho, aby slúžil Jehovovi.

Rozvíjaj si správny postoj

13. Aký nesprávny postoj mali Laodicejčania?

13 Jednou skupinou ľudí, ktorí mali nesprávny pohľad na majetok, bol v prvom storočí zbor v Laodicei. Ježiš tomuto zboru povedal: „Hovoríš: ‚Som bohatý a nadobudol som bohatstvo a nič nepotrebujem,‘ ale nevieš, že si biedny a poľutovaniahodný a chudobný a slepý a nahý.“ Do tejto poľutovaniahodnej duchovnej situácie Laodicejčanov nepriviedlo samotné bohatstvo. Príčinou bola skutočnosť, že sa na bohatstvo spoliehali viac než na Jehovu. Tak sa stali duchovne vlažnými a hrozilo im, že budú ‚vyvrhnutí‘ z Ježišových úst. — Zjavenie 3:14–17.

14. Prečo si hebrejskí kresťania zaslúžili Pavlovu pochvalu?

14 Naproti tomu hebrejských kresťanov Pavol chválil za postoj, ktorý prejavovali počas prenasledovania, ku ktorému došlo v skoršom čase. Povedal: „Prejavili [ste] súcit s tými, ktorí boli vo väzení, a s radosťou ste zniesli plienenie svojho majetku, lebo ste vedeli, že máte lepšie a trvalé vlastníctvo.“ ​(Hebrejom 10:34) Títo kresťania neboli zdrvení preto, že prišli o majetok. Zachovali si radosť, pretože si udržali svoje najcennejšie bohatstvo, svoje „lepšie a trvalé vlastníctvo“. Podobne ako obchodník z Ježišovho podobenstva, ktorý obetoval všetko, čo mal, za jednu perlu veľkej hodnoty, aj oni boli rozhodnutí pevne sa držať nádeje na Kráľovstvo, nech by ich to stálo čokoľvek. (Matúš 13:45, 46) To bol naozaj znamenitý postoj!

15. Ako dala jedna kresťanka z Libérie záujmy Kráľovstva na prvé miesto vo svojom živote?

15 Aj dnes si mnohí rozvíjajú takýto znamenitý postoj. Napríklad v Libérii jedna mladá kresťanka dostala ponuku študovať na univerzite. V tejto krajine sa taká ponuka považuje za cestu k istej budúcnosti. Táto sestra však bola priekopníčkou, teda venovala viac času zvestovateľskej službe, a dostala tiež pozvanie slúžiť ako dočasná zvláštna priekopníčka. Rozhodla sa hľadať najprv Kráľovstvo a zostať v službe celým časom. Odišla na miesto svojho nového pridelenia a v priebehu troch mesiacov zaviedla 21 biblických štúdií! Táto mladá sestra, ako aj tisíce ďalších, ktorí konajú podobne, hľadajú najprv Kráľovstvo, a to aj na úkor určitých hmotných výhod. Ako si dokážu udržať takýto postoj v tomto materialistickom svete? Rozvíjajú si viaceré znamenité vlastnosti. Pouvažujme o niektorých z nich.

16, 17. a) Prečo je pokora dôležitá, ak máme dôverovať Jehovovi? b) Prečo by sme si mali budovať dôveru v Božie sľuby?

16 Pokora: Biblia hovorí: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky. Nebuď múdry vo svojich vlastných očiach.“ ​(Príslovia 3:5–7) Niekedy sa určité konanie môže zo svetského pohľadu zdať praktické. (Jeremiáš 17:9) Ale úprimný kresťan hľadá vedenie u Jehovu. (Žalm 48:14) „Na všetkých svojich cestách“ — či už ide o zborové záležitosti, vzdelanie, svetskú prácu, oddychovú činnosť, alebo o čokoľvek iné — pokorne hľadá radu u Jehovu. — Žalm 73:24.

17 Dôvera v Jehovove sľuby: Pavol povedal: „Ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ ​(Hebrejom 11:6) Ak by sme pochybovali o tom, či Jehova splní svoje sľuby, mohlo by sa zdať logické ‚užívať svet naplno‘. (1. Korinťanom 7:31) Naproti tomu, ak je naše presvedčenie silné, budeme rozhodnutí hľadať najprv Kráľovstvo. Ako si môžeme vypestovať také silné presvedčenie? Tým, že sa budeme stále približovať k Jehovovi vo vrúcnej modlitbe a pravidelným osobným štúdiom. (Žalm 1:1–3; Filipanom 4:6, 7; Jakub 4:8) Aj my sa môžeme modliť tak ako kráľ Dávid: „Vložil som dôveru v teba, ó, Jehova. Povedal som: ‚Ty si môj Boh.‘ Aká hojná je tvoja dobrota!“ — Žalm 31:14, 19.

18, 19. a) Ako usilovnosť prispieva k tomu, že silnie naša dôvera v Jehovu? b) Prečo by kresťan mal byť ochotný prinášať obete?

18 Usilovnosť v službe pre Jehovu: Pavol spojil dôveru v Jehovove sľuby s usilovnosťou, keď napísal: „Túžime však po tom, aby každý z vás prejavoval tú istú usilovnosť, aby ste tak mali plnú istotu nádeje až do konca.“ ​(Hebrejom 6:11) Ak sme stále zamestnaní službou pre Jehovu, on nás bude podporovať. Zakaždým, keď pocítime túto podporu, je naša dôvera v neho silnejšia a stávame sa ‚stálymi, nepohnuteľnými‘. (1. Korinťanom 15:58) Posilňuje to našu vieru a utvrdzuje nás to v nádeji. — Efezanom 3:16–19.

19 Ochota prinášať obete: Pavol sa vzdal sľubnej kariéry, aby mohol nasledovať Ježiša. Niet pochýb, že sa rozhodol správne, hoci z hmotnej stránky to v živote nemal vždy ľahké. (1. Korinťanom 4:11–13) Jehova nesľubuje prepychový život a jeho služobníci občas znášajú ťažkosti. Naša ochota zjednodušiť si život a prinášať obete dokazuje, nakoľko pevné je naše rozhodnutie slúžiť Jehovovi. — 1. Timotejovi 6:6–8.

20. Prečo je pre človeka, ktorý dáva záujmy Kráľovstva na prvé miesto, nevyhnutná trpezlivosť?

20 Trpezlivosť: Učeník Jakub spolukresťanov nabádal: „Prejavujte trpezlivosť, bratia, až do Pánovej prítomnosti.“ ​(Jakub 5:7) V tomto hektickom svete je ťažké byť trpezlivý. Chceme, aby sa veci diali rýchlo. Ale Pavol nás povzbudzuje, aby sme napodobňovali tých, ktorí „vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby“. (Hebrejom 6:12) Buď ochotný čakať na Jehovu. Na večný život na rajskej zemi sa určite oplatí čakať!

21. a) Čo tým ukazujeme, keď vo svojom živote dávame na prvé miesto záujmy Kráľovstva? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

21 Áno, Ježišova rada hľadať najprv Kráľovstvo je praktická. Keď ju uplatňujeme, dávame tým najavo, že naozaj dôverujeme v Jehovu a zvolili sme si to, čo je pre kresťana jediný spôsob života, ktorý zaručene nepovedie ku sklamaniu. Ježiš tiež radil, aby sme stále ‚hľadali najprv Božiu spravodlivosť‘, teda usilovali sa o ňu. V nasledujúcom článku sa dozvieme, prečo je toto povzbudenie zvlášť potrebné dnes.

Vieš vysvetliť?

• K akému vyrovnanému postoju nás povzbudzoval Ježiš, pokiaľ ide o hmotné veci?

• Čo sa učíme z Ježišovho prirovnania o ťave a uchu ihly?

• Aké kresťanské vlastnosti nám pomáhajú hľadať najprv Božie Kráľovstvo?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 21]

Mnohí z tých, ktorí počúvali Ježišove slová, boli chudobní

[Obrázok na strane 23]

Obchodník z Ježišovho podobenstva obetoval všetko, aby získal jednu perlu veľkej hodnoty

[Obrázok na strane 23]

Bohatý mladý muž viac miloval svoj majetok ako Boha

[Obrázok na strane 24]

Ak sme stále plne zamestnaní službou pre Jehovu, on nás bude podporovať