Otázky čitateľov

V Žalme 102:26 sa píše, že zem a nebesia „sa pominú“. Znamená toto vyjadrenie, že planéta Zem bude zničená?

V modlitbe k Jehovovi žalmista povedal: „Dávno si položil základy zeme a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty budeš stáť; a ako odev sa všetky obnosia. Ako oblečenie ich vymeníš a skončia svoj beh.“ ​(Žalm 102:25, 26) Kontext ukazuje, že v týchto veršoch sa nehovorí o zničení zeme, ale o večnosti Boha. Kontext tiež ukazuje, prečo je táto životne dôležitá pravda pre Božích služobníkov útechou.

Žalmista, ktorý bol pravdepodobne vo vyhnanstve v Babylone, začína opisom svojho trápenia. S ľútosťou konštatuje, že jeho život je prchavý „tak ako dym“. Intenzívna úzkosť ničí jeho telo a spôsobuje, že cíti, akoby sa jeho kosti „rozžeravili do červena tak ako ohnisko“. Je vyčerpaný, „vysušený ako holé rastlinstvo“, a cíti sa opustený, „podobný osamelému vtákovi na streche“. Skúšky ho obrali o chuť do jedla a jeho dni sa naplnili žiaľom. (Žalm 102:3–11) Napriek tomu sa žalmista úplne nevzdáva nádeje. Prečo? Pre to, čo Jehova sľúbil urobiť so Sionom, čiže Jeruzalemom.

Hoci bol Sion zničený, Jehova sľúbil, že bude obnovený. (Izaiáš 66:8) Preto žalmista s dôverou Jehovovi hovorí: „Zmiluješ sa nad Sionom, lebo je obdobie, aby si bol k nemu priaznivý, lebo ustanovený čas prišiel. Veď Jehova istotne vybuduje Sion.“ ​(Žalm 102:13, 16) Potom sa žalmista vracia k tomu, čo trápi jeho osobne. Usudzuje, že ak zničený Jeruzalem môže byť obnovený Božou mocou, Jehova je istotne schopný vyslobodiť zo zúfalej situácie aj jeho. (Žalm 102:17, 20, 23) A ešte niečo žalmistu podnecuje, aby vkladal plnú dôveru v Jehovu. Čo je to? Skutočnosť, že Boh je večný.

Jehovova večná existencia ostro kontrastuje s krátkosťou žalmistovho života. „Tvoje roky sú po všetky pokolenia,“ hovorí žalmista Jehovovi. (Žalm 102:24) Ďalej sa vyjadruje: „Dávno si položil základy zeme a nebesia sú dielom tvojich rúk.“ — Žalm 102:25.

Dokonca ani vek zeme a nebies sa nedá porovnať s Jehovovou večnou existenciou. Žalmista dodáva: „Ony [zem a nebesia] sa pominú, ale ty budeš stáť.“ ​(Žalm 102:26) Doslovná zem a nebesia sú pominuteľné. Je pravda, že na iných miestach v Biblii nájdeme Jehovovo vyhlásenie, že budú trvať navždy. (Žalm 119:90; Kazateľ 1:4) Ale mohli by byť zničené, ak by to bolo Božím zámerom. Naproti tomu Boh nemôže zomrieť. Hmotné stvorenie ‚stojí navždy‘ len vďaka tomu, že ho Boh udržiava. (Žalm 148:6) Ak by Jehova neobnovoval svoje hmotné stvoriteľské diela, ‚ako odev by sa všetky obnosili‘. (Žalm 102:26) Tak ako je životnosť odevu kratšia ako život človeka, aj Jehovovo stvorenie by na rozdiel od Jehovu, ktorý je večný, po určitom čase mohlo prestať existovať — ak by sa tak Jehova rozhodol. My však na základe iných biblických textov vieme, že to nie je jeho vôľa. Božie Slovo nás uisťuje, že Jehova rozhodol, že doslovná zem a nebesia budú existovať navždy. — Žalm 104:5.

Vedomie, že Jehova bude existovať navždy a splní všetky svoje sľuby, je zdrojom útechy. Bez ohľadu na to, aké skúšky nás môžu postihnúť, môžeme sa spoľahnúť, že keď k nemu voláme, „istotne sa obráti k modlitbe tých, ktorí sú zbavení všetkého, a neopovrhne ich modlitbou“. (Žalm 102:17) Jehovovo uistenie o podpore, ktoré nachádzame v 102. žalme, je dokonca pevnejšie než zem, na ktorej stojíme.