Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z knihy Ezdráš

BIBLICKÁ kniha Ezdráš sa začína tam, kde sa končí Druhá kniha Paralipomenon. Jej pisateľ, kňaz Ezdráš, začína zmienkou o výnose perzského kráľa Cýra, ktorý umožnil ostatku Židov vo vyhnanstve v Babylone, aby sa vrátil do svojej domoviny. Kniha sa končí tým, ako Ezdráš podniká kroky na očistenie tých, ktorí sa poškvrňovali ľuďmi krajiny. Celkovo kniha zahŕňa obdobie 70 rokov — od roku 537 do roku 467 pred n. l.

Pri písaní tejto knihy sleduje Ezdráš jasný cieľ: chce ukázať, ako Jehova splnil svoj sľub, že oslobodí svoj ľud z babylonského vyhnanstva a obnoví v Jeruzaleme pravé uctievanie. Preto sa Ezdráš zameriava len na tie udalosti, ktoré s tým súvisia. V knihe Ezdráš sa opisuje, ako bol obnovený chrám a uctievanie Jehovu napriek nedokonalosti Božieho ľudu a odporu, s ktorým sa stretával. Táto správa má pre nás veľký význam, lebo aj my žijeme v čase obnovy. Množstvo ľudí prúdi „na Jehovov vrch“ a celá zem bude „naplnená poznaním Jehovovej slávy“. — Izaiáš 2:2, 3; Habakuk 2:14.

CHRÁM JE ZNOVU VYSTAVANÝ

(Ezdráš 1:1–6:22)

Vďaka Cýrovmu prepúšťaciemu výnosu sa asi 50 000 židovských vyhnancov vracia do Jeruzalema pod vedením miestodržiteľa Zorobábela, čiže Šešbaccara. Navrátilci okamžite vystavajú oltár na tom istom mieste, kde bol predtým, a začínajú prinášať obete Jehovovi.

Nasledujúci rok kladú Izraeliti základy nového Jehovovho domu. Nepriatelia stále zasahujú do obnovovacích prác a dokonca sa im podarí získať kráľovský príkaz na zastavenie prác. Proroci Haggeus a Zechariáš povzbudzujú ľud, aby sa znovu pustil do výstavby chrámu napriek zákazu. Vzhľadom na istý nezmeniteľný perzský výnos, ktorý pôvodne vydal Cýrus, sa nepriatelia boja niečo podniknúť. Pri úradnom prešetrovaní je nájdené Cýrovo nariadenie „o Božom dome v Jeruzaleme“. (Ezdráš 6:3) Stavebné dielo hladko napreduje a dokončuje sa.

Odpovede na biblické otázky:

1:3–6 — Mali Izraeliti, ktorí sa nevrátili do svojej domoviny, slabú vieru? Je možné, že niektorí sa nevrátili do Jeruzalema preto, že boli hmotári alebo si málo cenili pravé uctievanie, ale nebolo to tak v každom prípade. Predovšetkým si treba uvedomiť, že cesta do Jeruzalema dlhá 1600 kilometrov trvala štyri alebo päť mesiacov. Navyše usadiť sa v krajine, ktorá 70 rokov nebola obývaná, a pustiť sa do obnovovacích prác si vyžadovalo značné množstvo energie. Teda niektorým v návrate nepochybne zabránili nepriaznivé okolnosti, ako sú zdravotné ťažkosti, pokročilý vek či rodinné záväzky.

 2:43 — Kto boli Netinejci? Boli to ľudia neizraelského pôvodu, ktorí slúžili v chráme ako otroci alebo služobníci. Boli medzi nimi potomkovia Gibeončanov, ktorí žili za dní Jozuu, a ďalší, „ktorých Dávid a kniežatá dali pre službu Lévitom“. — Ezdráš 8:20.

2:55 — Kto boli synovia Šalamúnových sluhov? Boli to Neizraeliti, ktorí dostali zvláštne výsady v službe Jehovovi. Mohli slúžiť ako pisári či odpisovači v chráme alebo mohli zastávať nejaký úrad.

2:61–63 — Mali vracajúci sa vyhnanci k dispozícii Urim a Tumím, ktoré sa používali, keď bola potrebná odpoveď od Jehovu? Tí, ktorí tvrdili, že majú kňazský pôvod, ale nemohli predložiť ako dôkaz rodokmeň, by mohli svoje tvrdenie dokázať pomocou Urim a Tumím. Ezdráš sa o tom zmieňuje len ako o možnosti. V Písmach nie je zmienka o tom, že by sa vtedy alebo neskôr používali. Podľa židovskej tradície sa Urim a Tumím stratili pri zničení chrámu v roku 607 pred n. l.

3:12 — Prečo „starci, ktorí kedysi videli bývalý dom“ Jehovu, plakali? Títo muži si pamätali, aký veľkolepý bol chrám, ktorý postavil Šalamún. Základy nového chrámu, ktoré boli pred nimi, boli v ich „očiach ako nič“ v porovnaní s tým, čo bolo predtým. (Haggeus 2:2, 3) Prinesie ich úsilie novému chrámu slávu toho predošlého? Istotne boli skľúčení, a preto plakali.

3:8–10; 4:23, 24; 6:15, 16 — Ako dlho trvala obnova chrámu? Základy chrámu Izraeliti položili v roku 536 pred n. l. — „v druhom roku od svojho príchodu“. V roku 522 pred n. l., za dní kráľa Artaxerxa, boli stavebné práce zastavené. Tento zákaz trval až do roku 520 pred n. l., čo bol druhý rok kráľa Dária. Chrám bol dokončený v šiestom roku jeho vlády, čiže v roku 515 pred n. l. (Pozri rámček s názvom „Perzskí králi od roku 537 do roku 467 pred n. l.“) Teda výstavba chrámu trvala asi 20 rokov.

4:8–6:18 — Táto časť knihy bola napísaná v aramejčine. Prečo? Táto časť obsahuje prevažne odpisy listov, ktoré posielali vládni úradníci kráľom, a listov, v ktorých im králi odpovedali. Ezdráš ich odpisoval z verejných záznamov napísaných v aramejčine, ktorá sa v tom čase používala ako diplomatický a úradný jazyk. V tomto starovekom semitskom jazyku boli napísané aj iné časti Biblie, a to Ezdráš 7:12–26, Jeremiáš 10:11 a Daniel 2:4b–7:28.

Poučenie pre nás:

1:2 To, čo Izaiáš predpovedal asi 200 rokov vopred, sa splnilo. (Izaiáš 44:28) Proroctvá zaznamenané v Jehovovom Slove nikdy nezlyhávajú.

 1:3–6 Podobne ako niektorí Izraeliti, ktorí zostali v Babylone, mnohí Jehovovi svedkovia sa nemôžu ujať služby celým časom ani slúžiť tam, kde je potrebných viac zvestovateľov. Ale podporujú a povzbudzujú tých, ktorí takto môžu slúžiť, a svojimi dobrovoľnými darmi podporujú dielo hlásania o Kráľovstve a robenia učeníkov.

3:1–6 V siedmom mesiaci (v mesiaci tišri, ktorý zodpovedá časti septembra a októbra) v roku 537 pred n. l. predložili verní navrátilci svoju prvú obeť. Babylončania vtrhli do Jeruzalema v piatom mesiaci (v mesiaci ab, ktorý zodpovedá časti júla a augusta) v roku 607 pred n. l. a o dva mesiace bolo mesto zničené. (2. Kráľov 25:8–17) Sedemdesiatročné obdobie, počas ktorého mal byť Jeruzalem opustený, sa skončilo presne v tom čase, ako to bolo predpovedané. (Jeremiáš 25:11; 29:10) Všetky predpovede zaznamenané v Jehovovom Slove sa vždy splnia.

4:1–3 Verný ostatok odmietol ponuku, ktorá by znamenala uzavrieť náboženské spojenectvo s ctiteľmi falošných bohov. (2. Mojžišova 20:5; 34:12) Podobne sa ani v dnešných dňoch Jehovovi ctitelia nezapájajú do medzicirkevných hnutí.

5:1–7; 6:1–12 Jehova môže usmerňovať záležitosti v prospech svojho ľudu.

6:14, 22 Horlivá účasť na Jehovovom diele prináša Jehovovo schválenie a požehnanie.

6:21 Samaritáni, ktorí v tom čase žili v domovine Židov, a navrátilci, ktorí podľahli pohanským vplyvom, boli očitými svedkami pokroku Jehovovho diela, a to ich podnietilo, aby vo svojom živote urobili potrebné zmeny. Nemali by sme sa aj my s nadšením zapájať do práce, ktorú nám zveril Boh, vrátane zvestovania o Kráľovstve?

EZDRÁŠ PRICHÁDZA DO JERUZALEMA

(Ezdráš 7:1–10:44)

Od zasvätenia znovupostaveného Jehovovho domu uplynulo už 50 rokov. Píše sa rok 468 pred n. l. Ezdráš ide z Babylona spolu s ostatkom Božieho ľudu a s peňažnými príspevkami do Jeruzalema. Čo tam zisťuje?

Kniežatá hovoria Ezdrášovi: „Izraelský ľud a kňazi a Léviti sa neoddelili od národov krajiny, čo sa týka ich odporných vecí.“ Navyše „ruka kniežat a splnomocnených predákov v tej nevernosti bola prvá“. (Ezdráš 9:1, 2) Ezdráš je šokovaný. Je povzbudený, aby ‚bol silný a konal‘. (Ezdráš 10:4) Podniká kroky na nápravu a ľud reaguje priaznivo.

Odpovede na biblické otázky:

7:1, 7, 11 — Hovorí sa v týchto veršoch o tom Artaxerxovi, ktorý zastavil stavebné práce? Nie. Artaxerxes je meno alebo titul, ktorý sa vzťahuje na dvoch perzských kráľov. Jeden z nich bol Bardija alebo Gaumata, ktorý v roku 522 pred n. l. nariadil zastavenie prác na stavbe chrámu. V čase, keď Ezdráš prišiel do Jeruzalema, bol kráľom iný Artaxerxes — Artaxerxes Longimanus.

7:28–8:20 — Prečo sa mnohí Židia v Babylone zdráhali ísť s Ezdrášom do Jeruzalema? Hoci odvtedy, čo sa prvá skupina Židov vrátila do svojej domoviny, uplynulo už viac ako 60 rokov, Jeruzalem bol len riedko osídlený. Vrátiť sa do Jeruzalema znamenalo začať nový život v nehostinných a nebezpečných podmienkach. Židom, ktorým sa možno v Babylone darilo, Jeruzalem v tých dňoch neponúkal vyhliadku na dobré hmotné zabezpečenie. Nemožno prehliadať ani  skutočnosť, že cesta bola nebezpečná. Navrátilci potrebovali silnú vieru v Jehovu, horlivosť pre pravé uctievanie a odvahu presťahovať sa. Aj sám Ezdráš sa posilňoval podľa ruky Jehovu nad ním. Po Ezdrášovom povzbudení zareagovalo 1500 rodín — čo predstavovalo asi 6000 ľudí. Keď Ezdráš podnikol dodatočné kroky, zareagovalo ešte 38 Lévitov a 220 Netinejcov.

9:1, 2 — Nakoľko vážnu hrozbu predstavovalo uzatváranie zmiešaných manželstiev s ľuďmi krajiny? Obnovený národ mal byť strážcom uctievania Jehovu až do príchodu Mesiáša. Zmiešané manželstvá s obyvateľmi krajiny boli reálnou hrozbou pre pravé uctievanie. Keďže niektorí uzavreli manželský zväzok s ľuďmi, ktorí uctievali modly, mohlo dôjsť k tomu, že celý národ by sa napokon pripojil k pohanským národom. Čisté uctievanie by zmizlo z povrchu zeme. Ku komu by potom prišiel Mesiáš? Niet sa čo čudovať, že Ezdráš bol šokovaný, keď videl, čo sa stalo!

10:3, 44 — Prečo boli spolu s manželkami poslané preč aj ich deti? Ak by deti zostali, zvýšila by sa pravdepodobnosť, že prepustené manželky by sa kvôli nim vrátili. Navyše malé deti vo všeobecnosti potrebujú starostlivosť svojej matky.

Poučenie pre nás:

7:10 Ezdráš nám dal príklad v tom, ako usilovne študoval Božie Slovo a účinne ho vyučoval. S pomocou modlitby pripravil svoje srdce, aby hľadal rady v Jehovovom Zákone. Hľadal ich tak, že venoval plnú pozornosť tomu, čo hovoril Jehova. Ezdráš uplatňoval to, čo sa učil, a vynakladal veľké úsilie pri vyučovaní druhých.

7:13 Jehova chce ochotných služobníkov.

7:27, 28; 8:21–23 Ezdráš pripisoval zásluhy Jehovovi a predkladal mu svoje vrúcne úpenlivé prosby, skôr než sa vydal na dlhú a nebezpečnú cestu do Jeruzalema, a bol ochotný vystaviť sa nebezpečenstvu kvôli Božej sláve. Tak nám dal vynikajúci príklad.

9:2 Nabádanie uzavrieť manželstvo „iba v Pánovi“ musíme brať vážne. — 1. Korinťanom 7:39.

9:14, 15 Zlá spoločnosť môže viesť k strate Jehovovho schválenia.

10:2–12, 44 Tí, ktorí si vzali za manželky cudzinky, sa pokorne kajali a napravili svoje chybné cesty. Ich postoj a konanie sú pre nás príkladom.

Jehova plní svoje sľuby

Kniha Ezdráš je pre nás veľmi cenná. Presne v tom čase, ako to bolo predpovedané, Jehova splnil svoj sľub, že oslobodí svoj ľud z vyhnanstva v Babylone a obnoví v Jeruzaleme pravé uctievanie. Neposilňuje to našu vieru v Jehovu a jeho sľuby?

Uvažujme o príkladoch, ktoré sú zaznamenané v knihe Ezdráš. Ezdráš a ostatok, ktorý sa vrátil, aby mohol prispieť k obnove čistého uctievania v Jeruzaleme, preukázali príkladnú oddanosť Bohu. Táto kniha tiež vyzdvihuje vieru zbožných cudzincov a pokorný postoj kajúcnych previnilcov. Ezdrášove inšpirované slová sú jasným dôkazom toho, že „Božie slovo je živé a vykonáva moc“. — Hebrejom 4:12.

[Tabuľka/obrázok na strane 18]

PERZSKÍ KRÁLI OD ROKU 537 DO ROKU 467 PRED N. L.

Cýrus Veľký (Ezdráš 1:1) zomrel v roku 530 pred n. l.

Kambýses alebo Ahasver (Ezdráš 4:6) 530 – 522 pred n. l.

Artaxerxes — Bardija alebo Gaumata (Ezdráš 4:7) 522 pred n. l. (zavraždený len po siedmich mesiacoch svojej vlády)

Dárius I. (Ezdráš 4:24) 522 – 486 pred n. l.

Xerxes alebo Ahasver * 486 – 475 pred n. l. (bol spoluvládcom Dária I. v rokoch 496 – 486 pred n. l.)

Artaxerxes Longimanus (Ezdráš 7:1) 475 – 424 pred n. l.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok]

Ahasver

[Obrázok na strane 17]

Cýrus

[Obrázok na strane 17]

Cýrov valec, na ktorom sa píše o jeho politike nechať zajatcov odísť do ich rodnej zeme

[Prameň ilustrácie]

Valec: fotografia urobená s láskavým dovolením British Museum

[Obrázok na strane 20]

Vieš, prečo bolo Ezdrášovo vyučovanie účinné?