Hlavné myšlienky z knihy Nehemiáš
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Nehemiáš
OD POSLEDNÝCH udalostí zaznamenaných v biblickej knihe Ezdráš uplynulo dvanásť rokov. Blíži sa čas „vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem“ — udalosť, ktorá označuje začiatok 70 týždňov rokov vedúcich k Mesiášovi. (Daniel 9:24–27) V knihe Nehemiáš je zaznamenaná história Božieho ľudu vrátane obdobia obnovovania jeruzalemských múrov. Je v nej zahrnuté dôležité obdobie, ktoré trvalo vyše dvanásť rokov, od roku 456 pred n. l. až do času niekedy po roku 443 pred n. l.
Táto kniha, ktorú napísal miestodržiteľ Nehemiáš, je vzrušujúcou správou o tom, ako je pravé uctievanie vyvýšené, keď sa rozhodné konanie spojí s úplným spoľahnutím sa na Jehovu Boha. Táto správa jasne ukazuje, ako Jehova vedie záležitosti, aby sa uskutočnila jeho vôľa. Je to tiež príbeh silného a odvážneho vodcu. Posolstvo knihy Nehemiáš dnes poskytuje všetkým pravým ctiteľom hodnotné poučenie, „lebo Božie slovo je živé a vykonáva moc“. — Hebrejom 4:12.
„KONEČNE BOL MÚR DOKONČENÝ“
Nehemiáš je na hrade Šušan, kde má zodpovedné postavenie v službách kráľa Artaxerxa Longimana. Keď sa Nehemiáš dozvie, že jeho ľud je „vo veľmi zlej situácii a v pohane; a múr Jeruzalema je rozborený, a jeho brány, tie boli spálené ohňom“, je hlboko znepokojený. V modlitbe vrúcne prosí Boha o vedenie. (Nehemiáš 1:3, 4) Po čase si kráľ všimne, že Nehemiáš je smutný, a umožňuje mu odísť do Jeruzalema.
Po príchode do Jeruzalema Nehemiáš za tmy skúma múry a oboznamuje Židov so svojím plánom na ich rekonštrukciu. Stavebné práce sa začínajú a s nimi prichádza aj odpor voči tomuto dielu. No pod odvážnym vedením Nehemiáša ‚je múr konečne dokončený‘. — Nehemiáš 6:15.
Odpovede na biblické otázky:
1:1; 2:1 — Počíta sa ‚dvadsiaty rok‘, spomenutý v oboch týchto veršoch, od toho istého východiskového bodu? Áno, je to dvadsiaty rok vlády kráľa Artaxerxa. No v každom z týchto veršov je použitý iný spôsob počítania. Historické doklady poukazujú na rok 475 pred n. l. ako na rok Artaxerxovho nástupu na trón. Keďže babylonskí pisári zvyčajne počítali roky panovania perzských kráľov od nisanu (marec/apríl) do nisanu, Artaxerxov prvý rok vlády začal v mesiaci nisan v roku 474 pred n. l. A tak sa 20. rok vlády spomenutý v Nehemiášovi 2:1 začal v mesiaci nisan v roku 455 pred n. l. Je teda logické, že mesiac kislev (november/december), o ktorom sa píše v Nehemiášovi 1:1, bol kislev predchádzajúceho roku — roku 456 pred n. l. Nehemiáš sa o tomto mesiaci zmieňuje, že tiež spadá do 20. roku Artaxerxovej vlády. Je možné, že v tomto prípade Nehemiáš počítal roky od dátumu nástupu panovníka na trón. Ale je tiež možné, že počítal čas podľa toho, čo dnes Židia označujú za takzvaný civilný rok, ktorý sa začína mesiacom tišri zodpovedajúcim časti septembra a októbra. Nech už to bolo akokoľvek, rokom, v ktorom vyšlo slovo, aby bol obnovený Jeruzalem, bol rok 455 pred n. l.
4:17, 18 — Ako mohol človek pomáhať pri obnovovacích prácach iba jednou rukou? Pre nosiča nákladu to nebol problém. Keď už mal náklad na hlave alebo na pleciach, ľahko ho mohol jednou rukou pridržiavať, „kým druhou rukou držal strelu“. Stavitelia, ktorí potrebovali na svoju prácu obe ruky, „boli opásaní, každý svojím mečom pri boku, kým stavali“. V prípade nepriateľského útoku boli pripravení na obranu.
5:7 — V akom zmysle začal Nehemiáš „vytýkať chyby urodzeným a splnomocneným predákom“? Títo muži požičiavali svojim židovským bratom na úrok, čo bolo v rozpore s mojžišovským Zákonom. (3. Mojžišova 25:36; 5. Mojžišova 23:19) Navyše úroky, ktoré títo veritelia požadovali, boli vysoké. Ak sa úroky vyžadovali mesačne, ‚stotina‘ predstavovala 12 percent za rok. (Nehemiáš 5:11) Bolo kruté naložiť takéto bremeno na ľudí, ktorí už aj tak boli dosť zaťažení daňami a trpeli nedostatkom potravín. Nehemiáš vytýkal chyby bohatým tak, že ich na základe Božieho Zákona karhal a naprával, čím odhaľoval ich nesprávne konanie.
6:5 — Prečo poslal Sanballat Nehemiášovi ‚otvorený list‘, keď dôverné listy sa zvyčajne vkladali do nejakého vaku, ktorý sa zapečatil? Sanballat mal možno v úmysle zverejniť falošné obvinenia, keď ich poslal v otvorenom liste. Možno dúfal, že to Nehemiáša tak nahnevá, že preruší svoju prácu na stavbe a príde sa obhajovať. Alebo si Sanballat mohol myslieť, že obsah listu spôsobí medzi Židmi taký rozruch, že celkom prestanú pracovať. Nehemiáš sa nedal zastrašiť a pokojne pokračoval v práci, ktorou ho Boh poveril.
Poučenie pre nás:
1:4; 2:4; 4:4, 5 Keď čelíme náročným situáciám alebo keď stojíme pred dôležitými rozhodnutiami, mali by sme ‚vytrvávať v modlitbe‘ a konať v súlade s teokratickým vedením. — Rimanom 12:12.
1:11–2:8; 4:4, 5, 15, 16; 6:16 Jehova vypočúva úprimné modlitby svojich služobníkov. — Žalm 86:6, 7.
1:4; 4:19, 20; 6:3, 15 Nehemiáš bol nielen súcitným človekom, ale bol aj vynikajúcim príkladom muža činu, ktorý sa pevne zastával spravodlivosti.
1:11–2:3 Pre Nehemiáša nebolo najväčším potešením jeho prestížne postavenie kráľovského čašníka, ale pokrok pravého uctievania. Nemalo by byť uctievanie Jehovu a všetko, čo je s podporou tohto uctievania spojené, aj naším prvoradým záujmom a najväčším potešením?
2:4–8 Jehova podnietil Artaxerxa, aby dal Nehemiášovi povolenie ísť do Jeruzalema obnoviť múry mesta. „Kráľovo srdce je ako prúdy vody v Jehovovej ruke,“ píše sa v Prísloviach 21:1. „Obráti ich, kamkoľvek sa mu zapáči.“
3:5, 27 Fyzickú prácu v záujme pravého uctievania by sme nemali považovať za niečo, čo je pod našu úroveň, tak ako tí „majestátni“ spomedzi Tekoačanov. Skôr by sme mali napodobňovať bežných Tekoačanov, ktorí sa ochotne dávali k dispozícii.
3:10, 23, 28–30 Hoci niektorí sa môžu presťahovať na miesta, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva, mnohí z nás podporujú pravé uctievanie v mieste svojho bydliska. Môžeme to robiť tým, že pomáhame pri výstavbe sál Kráľovstva alebo poskytujeme pomoc pri katastrofách, ale v prvom rade tým, že sa zúčastňujeme na diele zvestovania o Kráľovstve.
4:14 Keď sa stretneme s odporom, aj my môžeme prekonať strach, keď budeme mať na mysli „toho veľkého a bázeň vzbudzujúceho“.
5:14–19 Pre kresťanských dozorcov je miestodržiteľ Nehemiáš vynikajúcim príkladom pokory, nesebeckosti a rozvážnosti. Hoci horlivo presadzoval Boží Zákon, nepanoval nad ostatnými pre sebecký zisk. Naopak, prejavoval záujem o utláčaných a chudobných. V prejavovaní štedrosti je Nehemiáš výnimočným príkladom pre všetkých Božích služobníkov.
„PAMÄTAJ NA MŇA, Ó, MÔJ BOŽE, V DOBROM“
Ihneď po dokončení jeruzalemských hradieb dáva Nehemiáš osadiť brány a robí opatrenia na zaistenie bezpečnosti mesta. Začína robiť rodopisné záznamy ľudu. Keď sa celý ľud zhromaždí „na námestí, ktoré bolo pred Vodnou bránou“, kňaz Ezdráš číta z knihy mojžišovského Zákona a Nehemiáš a Léviti vysvetľujú tento Zákon ľudu. (Nehemiáš 8:1) Keď sa ľud dozvie o Sviatku prístreškov, s radosťou ho začne sláviť.
Nasleduje ďalšie zhromaždenie, počas ktorého „semeno Izraela“ vyznáva hriechy celého národa, Léviti pripomínajú Božie zaobchádzanie s Izraelom a ľudia prisahajú, „že budú chodiť v zákone pravého Boha“. (Nehemiáš 9:1, 2; 10:29) Keďže Jeruzalem je stále riedko obývaný, hádžu sa lósy a každý desiaty muž žijúci mimo mesta sa sťahuje do mesta. Nasleduje zasvätenie múrov, ktoré prebieha s takým nadšením, že „plesanie Jeruzalema [je] počuť naďaleko“. (Nehemiáš 12:43) Po dvanástich rokoch Nehemiáš odchádza z Jeruzalema a vracia sa k svojim povinnostiam, ktoré má u Artaxerxa. Medzi Židmi sa čoskoro prejaví nečistota. Nehemiáš sa vracia do Jeruzalema a podniká rázne kroky na nápravu. Pokorne za seba prosí: „Pamätaj na mňa, ó, môj Bože, v dobrom.“ — Nehemiáš 13:31.
Odpovede na biblické otázky:
7:6–67 — Prečo sa Nehemiášov zoznam ostatku, ktorý sa vrátil do Jeruzalema so Zorobábelom, odlišuje od toho Ezdrášovho v počte ľudí v jednotlivých domácnostiach? (Ezdráš 2:1–65) Dôvodom týchto rozdielov môže byť to, že Ezdráš a Nehemiáš použili odlišné zdroje. Napríklad počet tých, ktorí boli zapísaní, že sa vrátia, sa mohol líšiť od počtu ľudí, ktorí sa skutočne vrátili. Tieto dva záznamy sa môžu odlišovať aj preto, lebo niektorí Židia, ktorí spočiatku nemohli doložiť svoj rodokmeň, to urobili neskôr. Obe správy sa však zhodujú v jednej veci: Počet prvých navrátilcov bol 42 360 okrem otrokov a spevákov.
10:34 — Prečo sa od ľudu vyžadovalo, aby dodával drevo? V mojžišovskom Zákone nebol príkaz prinášať drevo na pálenie obetí. Táto požiadavka vznikla až časom, keď to bolo potrebné. Na pálenie obetí na oltári bolo treba veľké množstvo dreva. Očividne bol nedostatok Netinejcov, Neizraelčanov, ktorí slúžili ako chrámoví otroci. Preto sa hádzali lósy, aby sa zaistila stála dodávka dreva.
13:6 — Ako dlho bol Nehemiáš preč z Jeruzalema? V Biblii sa píše len to, že „o nejaký čas neskôr“ alebo doslova „na konci dní“ Nehemiáš požiadal kráľa o dovolenku, aby sa mohol vrátiť do Jeruzalema. Preto nie je možné zistiť, ako dlho bol z Jeruzalema preč. No keď sa Nehemiáš vrátil do Jeruzalema, zistil, že ľud nepodporuje kňazstvo a ani nedodržiava zákony o sabate. Mnohí si vzali za manželky cudzinky a ich potomkovia dokonca ani nehovorili jazykom Židov. Teda Nehemiáš musel byť preč veľmi dlho, keď sa pomery tak zhoršili.
13:25, 28 — Aké ďalšie kroky na nápravu situácie podnikol Nehemiáš okrem toho, že ‚vytýkal chyby‘ Židom, ktorí opäť skĺzli k nemorálnosti? Nehemiáš ‚na nich zvolával zlo‘ tak, že proti nim vyslovoval nepriaznivé rozsudky, ktoré boli zaznamenané v Božom Zákone. ‚Niektorých z nich udrel‘ možno v tom zmysle, že nariadil, aby sa proti nim podnikli právne kroky. Svoje rozhorčenie nad ich nemorálnosťou vyjadril tak, že ‚im trhal vlasy‘. Odohnal tiež vnuka veľkňaza Eliašiba, ktorý si vzal za manželku dcéru Sanballata Choronského.
Poučenie pre nás:
8:8 Ako učitelia Božieho Slova ‚doňho vkladáme zmysel‘ tak, že správne artikulujeme, správne kladieme dôraz, správne vysvetľujeme Písma a objasňujeme ich uplatnenie.
8:10 ‚Jehovovu radosť‘ získavame, keď si uvedomujeme svoje duchovné potreby a uspokojujeme ich a keď sa riadime teokratickými pokynmi. Je životne dôležité, aby sme usilovne študovali Bibliu, pravidelne chodili na kresťanské zhromaždenia a horlivo sa zúčastňovali na zvestovaní o Kráľovstve a na diele robenia učeníkov.
11:2 Opustiť dedičné vlastníctvo a presťahovať sa do Jeruzalema znamenalo osobné výdavky a určité nevýhody. Tí, ktorí sa na to dobrovoľne podujali, prejavili ducha obetavosti. Aj my môžeme prejaviť takého ducha, keď sa naskytne príležitosť ponúknuť svoje služby na úžitok ostatných, či už na zjazdoch, alebo pri iných príležitostiach.
12:31, 38, 40–42 Spev je vynikajúci spôsob, ako môžeme Jehovu chváliť a vyjadrovať mu svoju vďačnosť. Na kresťanských zhromaždeniach by sme mali spievať z celého srdca.
13:4–31 Musíme si dávať pozor, aby do nášho života nepreniklo hmotárstvo, úplatkárstvo či odpadlíctvo.
13:22 Nehemiáš si dobre uvedomoval, že je pred Bohom zodpovedný za svoje konanie. Aj my si musíme uvedomovať, že nesieme zodpovednosť pred Jehovom.
Jehovovo požehnanie je nevyhnutné!
„Ak sám Jehova nestavia dom,“ spieval žalmista, „nie je to nič platné, že jeho stavitelia na ňom tvrdo pracovali.“ (Žalm 127:1) Kniha Nehemiáš je pekným príkladom pravdivosti týchto slov.
Poučenie pre nás je jasné. Ak chceme dosiahnuť úspech v čomkoľvek, o čo sa usilujeme, potrebujeme Jehovovo požehnanie. Môžeme očakávať, že nám Jehova bude žehnať, ak nedávame pravé uctievanie na prvé miesto vo svojom živote? Preto tak ako Nehemiáš, aj my urobme prvoradým záujmom vo svojom živote uctievanie Jehovu a pokrok pravého uctievania.
[Obrázok na strane 8]
„Kráľovo srdce je ako prúdy vody v Jehovovej ruke“
[Obrázok na strane 9]
Nehemiáš — muž činu, ale aj nežných citov — prichádza do Jeruzalema
[Obrázky na stranách 10, 11]
Vieš, ako ‚vkladať zmysel‘ do Božieho Slova?