Peniaze a morálka — poučenie z dejín

SIEDMEHO apríla 1630 sa asi štyristo ľudí vydalo na štyroch lodiach z Anglicka do Nového sveta. Mnohí z nich mali vysoké vzdelanie. Ďalší boli úspešnými obchodníkmi. Niektorí boli dokonca členmi parlamentu. Ekonomika v ich domovine bola v kríze, ktorú ešte zhoršovala tridsaťročná vojna (1618 – 1648). A tak opustili svoj domov, svoje obchody a príbuzných a vydali sa hľadať lepší život.

No táto spoločnosť ľudí plných nádeje nebola len nejakou skupinou oportunistických obchodníkov. Boli to horliví puritáni, ktorí utekali pred náboženským prenasledovaním. * Ich skutočným cieľom bolo zriadiť komunitu, v ktorej by sa bohabojným ľuďom a ich potomkom hmotne dobre darilo bez toho, aby museli robiť kompromisy v biblických normách. Krátko po tom, čo sa vylodili v Saleme v Massachusetts, usadili sa na malom kúsku zeme na pobreží. Svoj nový domov nazvali Boston.

Dosiahnuť rovnováhu bolo ťažké

John Winthrop, ich vodca a guvernér, sa zo všetkých síl snažil, aby sa v tejto novej kolónii každému hmotne darilo, a robil všetko pre verejné blaho. Chcel, aby ľudia mali aj peniaze, aj morálne zásady. Ale ukázalo sa, že rovnováhu medzi týmito dvomi vecami je ťažké dosiahnuť. Keďže Winthrop predvídal ťažkosti, podrobne hovoril svojim spoločníkom o tom, akú úlohu má zohrávať bohatstvo v bohabojnej spoločnosti.

Podobne ako iní puritánski vodcovia, aj Winthrop bol presvedčený, že úsilie o získanie bohatstva samo osebe nie je zlé. Zastával názor, že bohatstvo je predovšetkým na to, aby ním človek pomáhal druhým. Takže čím bol človek bohatší, tým viac dobra mohol urobiť. „Iba málo vecí znepokojovalo myseľ puritánov viac než bohatstvo,“ poznamenáva historička Patricia O’Toolová. „[Bohatstvo] bolo znakom Božieho požehnania a zároveň mocným pokušením [dopustiť sa] hriechu pýchy... a hriechov tela.“

 Aby sa vyhli týmto hriechom, ku ktorým ich mohlo doviesť bohatstvo a prepych, Winthrop nabádal k zdržanlivosti a striedmosti. No už čoskoro jeho snahy prinútiť spoluobčanov, aby prejavovali zbožnosť a milovali sa navzájom, narazili na ich podnikateľského ducha. Odporcovia začali vystupovať proti tomu, čo považovali za Winthropovo prílišné zasahovanie do ich súkromných záležitostí. Niektorí začali propagovať myšlienku, že by mala byť vytvorená správna rada, v ktorej by sa volení členovia spoločne podieľali na rozhodovaní. Iní dali svoj názor najavo jednoducho tým, že sa presťahovali do susedného Connecticutu, aby sa mohli venovať vlastným záujmom.

„Príležitosť, prosperita, demokracia,“ hovorí O’Toolová, „to všetko boli sily, ktoré pôsobili v živote massachusettských puritánov, a zdá sa, že všetky živili ambície jednotlivcov na úkor Winthropovho kolektívneho ideálu.“ V roku 1649 Winthrop zomrel vo veku 61 rokov takmer bez haliera. Hoci táto krehká kolónia napriek mnohým ťažkostiam prežila, Winthrop sa nikdy nedožil splnenia svojho sna.

Hľadanie pokračuje

Idealistická vidina lepšieho sveta, ktorú si John Winthrop vysníval, však nezomrela s ním. Každý rok státisíce ľudí odchádzajú z Afriky, juhovýchodnej Ázie, východnej Európy i Latinskej Ameriky v nádeji, že nájdu lepší život. Niektorých z nich k tomu podnecujú nové knihy, semináre a webové stránky, ktorých sa ročne vyprodukujú stovky a ktoré sľubujú, že im prezradia tajomstvo, ako zbohatnúť. Očividne sa mnohí stále usilujú získať peniaze a pritom dúfajú, že sa nebudú musieť vzdať morálnych hodnôt.

Otvorene povedané, výsledkom býva sklamanie. Príliš často sa stáva, že tí, ktorí sa usilujú o bohatstvo, napokon obetujú svoje zásady a niekedy dokonca aj svoju vieru na oltár mamony. Môžete sa preto oprávnene pýtať: „Môže byť človek pravým kresťanom a zároveň byť bohatý? Bude niekedy existovať bohabojná spoločnosť, v ktorej sa bude ľuďom dobre dariť tak v hmotnom, ako aj v duchovnom ohľade?“ Ako ukazuje nasledujúci článok, Biblia dáva odpovede na tieto otázky.

[Poznámka pod čiarou]

[Pramene ilustrácií na strane 3]

Lode: The Complete Encyclopedia of Illustration/​J. G. Heck; Winthrop: Brown Brothers