Skutočný blahobyt v Božom novom svete

DAVID, * ženatý kresťan, ktorý má deti, sa presťahoval do Spojených štátov a bol presvedčený, že koná správne. Hoci nerád opúšťal manželku a deti, bol si istý, že lepší život im môže zabezpečiť jedine vtedy, keď bude mať viac peňazí. A tak prijal pozvanie od svojich príbuzných, ktorí žili v New Yorku, a čoskoro si tam našiel prácu.

S plynúcimi mesiacmi však David postupne strácal optimistický pohľad. Duchovnými činnosťami trávil už len málo času. V istej chvíli takmer stratil vieru v Boha. Až keď podľahol pokušeniu a porušil morálne zásady, konečne si uvedomil závažnosť svojej situácie. To, že bol zameraný na hmotné veci, ho postupne odvádzalo od všetkého, čo bolo naozaj dôležité. Bolo jasné, že s tým musí niečo urobiť.

Podobne ako David, každoročne mnohí odchádzajú z chudobných krajín, dúfajúc, že si zlepšia ekonomickú situáciu. No až príliš často  za to platia vysokú cenu v podobe vážnej duchovnej ujmy. Niektorí premýšľajú: ‚Môže sa kresťan usilovať o hmotné bohatstvo a zároveň byť bohatý voči Bohu?‘ Populárni spisovatelia a kazatelia hovoria, že sa to dá. Ale ako zistil David i ďalší, dosiahnuť jedno a pritom neprísť o to druhé môže byť ťažké. — Lukáš 18:24.

Samotné peniaze nie sú zlé

Peniaze vymysleli ľudia. Tak ako mnohé iné vynálezy, ani peniaze samy osebe nie sú zlé. V skutočnosti sú len výmenným prostriedkom. Preto keď sa používajú správne, môžu slúžiť na dobrý účel. Biblia napríklad pripúšťa, že „peniaze sú na ochranu“, zvlášť pokiaľ ide o problémy spojené s chudobou. (Kazateľ 7:12) Zdá sa, že aspoň u niektorých ľudí „peniaze dopomáhajú k všetkému“. — Kazateľ 10:19, Katolícky preklad.

Biblia odsudzuje lenivosť a povzbudzuje k usilovnej práci. Máme sa starať o členov svojej najbližšej rodiny, a ak máme niečo navyše, máme „čo rozdávať tým, čo sú v núdzi“. (Efezanom 4:28; 1. Timotejovi 5:8) Okrem toho Biblia nepodnecuje k odopieraniu si, naopak, povzbudzuje nás, aby sme sa tešili z toho, čo máme. Píše sa v nej, aby sme si ‚odnášali svoj podiel‘ a tešili sa z plodov svojej usilovnej práce. (Kazateľ 5:18–20) V Biblii je v skutočnosti zaznamenaných viacero príkladov mužov a žien, ktorí boli verní i bohatí.

Verní muži, ktorí boli bohatí

Verný Boží služobník Abrahám nadobudol veľké stáda oviec a dobytka, veľa striebra a zlata a stovky služobníkov. (1. Mojžišova 12:5; 13:2, 6, 7) Aj spravodlivý Jób mal značné bohatstvo — veľa dobytka, služobníkov, zlata a striebra. (Jób 1:3; 42:11, 12) Títo muži boli bohatí dokonca aj podľa súčasných meradiel, no boli bohatí aj voči Bohu.

Apoštol Pavol nazval Abraháma „otcom všetkých, ktorí majú vieru“. Abrahám nebol ani lakomý, ani príliš nelipol k tomu, čo mal. (Rimanom 4:11; 1. Mojžišova 13:9; 18:1–8) Podobne Boh opísal Jóba — ako ‚bezúhonného a priameho‘. (Jób 1:8) Jób bol vždy ochotný pomôcť biednym a strápeným. (Jób 29:12–16) Abrahám aj Jób sa spoliehali na Boha, nie na svoje bohatstvo. — 1. Mojžišova 14:22–24; Jób 1:21, 22; Rimanom 4:9–12.

Ďalším príkladom je kráľ Šalamún. Ako dedič Božieho trónu v Jeruzaleme bol požehnaný nielen božskou múdrosťou, ale aj veľkým bohatstvom a slávou. (1. Kráľov 3:4–14) Väčšinu svojho života bol verný Bohu. V neskoršom veku však „jeho srdce nebolo celé s Jehovom“. (1. Kráľov 11:1–8) Jeho smutný  príbeh poukazuje na niektoré z bežných nástrah, ktoré sú spojené s hmotným bohatstvom. Pouvažujme o niektorých.

Osídla bohatstva

Najväčšie nebezpečenstvo je v tom, že u človeka sa môže rozvinúť láska k peniazom a k tomu, čo za ne môže získať. U niektorých vedie bohatstvo k akémusi hladu, ktorý nikdy nie je uspokojený. V začiatkoch svojej vlády si Šalamún všimol tento sklon u iných. Napísal: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom. Aj to je márnosť.“ ​(Kazateľ 5:10) Ježiš i Pavol neskôr varovali kresťanov, že takáto láska je osídlom. — Marek 4:18, 19; 2. Timotejovi 3:2.

Keď peniaze prestanú byť pre nás len prostriedkom na dosiahnutie niečoho a stanú sa predmetom nášho prvoradého záujmu, stávame sa zraniteľnými voči každému druhu morálneho pokušenia vrátane luhania, kradnutia či zrady. Judáš Iškariotský, jeden z Kristových apoštolov, zradil svojho pána len za 30 kúskov striebra. (Marek 14:11; Ján 12:6) Niektorí zašli tak ďaleko, že Boha zamenili za peniaze a urobili ich predmetom svojej absolútnej oddanosti. (1. Timotejovi 6:10) Kresťania by preto mali byť k sebe vždy úprimní, pokiaľ ide o to, čo ich v skutočnosti motivuje zarábať viac peňazí. — Hebrejom 13:5.

Snaha o získanie bohatstva predstavuje aj nebezpečenstvá, ktoré sú menej nápadné. Po prvé, bohatstvo často vedie k tomu, že človek má sklon spoliehať sa sám na seba. Ježiš sa o tom zmienil, keď hovoril o ‚podvodnej moci bohatstva‘. (Matúš 13:22) Biblický pisateľ Jakub podobne vystríhal kresťanov, aby nezabúdali na Boha dokonca ani pri obchodných plánoch. (Jakub 4:13–16) Keďže sa zdá, že peniaze poskytujú istú mieru nezávislosti, ľuďom, ktorí ich majú, neustále hrozí nebezpečenstvo, že sa začnú spoliehať na ne, a nie na Boha. — Príslovia 30:7–9; Skutky 8:18–24.

Po druhé, ako zistil David spomenutý v úvode, úsilie o bohatstvo často oberá človeka o toľko času a energie, že ho postupne odvádza od duchovných vecí. (Lukáš 12:13–21) Bohatým tiež stále hrozí, že budú v pokušení používať to, čo majú, hlavne na zábavu alebo na svoje osobné ciele.

Mohol by byť Šalamúnov duchovný pád do určitej miery pripísaný tomu, že Šalamún dovolil, aby mu život v prepychu otupil zmysly? (Lukáš 21:34) Vedel, že Boh výslovne zakázal uzatvárať manželské zväzky s príslušníkmi cudzích národov. Napriek tomu si postupne zhromaždil hárem pozostávajúci z asi tisíc žien. (5. Mojžišova 7:3) V snahe zapáčiť sa svojim cudzozemským manželkám sa pre ne pokúsil zaviesť akúsi formu zmiešaného uctievania. Ako už bolo spomenuté, Šalamúnovo srdce bolo postupne odklonené od Jehovu.

Tieto príklady jasne svedčia o pravdivosti Ježišových slov: „Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ ​(Matúš 6:24) Ako potom môže kresťan úspešne riešiť ekonomické problémy, ktorým dnes čelí väčšina ľudí? A čo je ešte dôležitejšie, existuje nejaká nádej na lepší život?

Skutočný blahobyt je pred nami

Na rozdiel od patriarchov Abraháma a Jóba a od izraelského národa nasledovníci Ježiša dostali poverenie ‚robiť učeníkov z ľudí všetkých národov‘. (Matúš 28:19, 20) Spĺňať si toto poverenie si vyžaduje čas a úsilie, ktoré by inak mohlo byť venované svetským veciam. Kľúč k úspechu preto spočíva v konaní toho, čo nám radil Ježiš: „Stále hľadajte najprv [Božie] kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ — Matúš 6:33.

Až po tom, čo David takmer stratil svoju rodinu a duchovnosť, podarilo sa mu dať svojmu životu opäť správny smer. Keď David znovu začal dávať na prvé miesto v živote štúdium Biblie, modlitbu a službu, aj ostatné veci  sa začali dávať do poriadku, tak ako Ježiš sľúbil. Postupne sa obnovil aj jeho vzťah s manželkou a deťmi. Opäť nadobudol radosť a dosiahol spokojnosť. Stále usilovne pracuje. Jeho príbeh nie je príbehom, v ktorom sa žobrák stane boháčom. No zo svojej bolestnej skúsenosti získal hodnotné poučenie.

David znova prehodnotil, či bolo jeho rozhodnutie presťahovať sa do Spojených štátov naozaj múdre, a rozhodol sa, že už nikdy nedovolí, aby boli v jeho rozhodnutiach určujúcim činiteľom peniaze. Teraz vie, že to najcennejšie v živote — milujúca rodina, dobrí priatelia a vzťah k Bohu — nemožno získať za peniaze. (Príslovia 17:17; 24:27; Izaiáš 55:1, 2) Áno, morálna rýdzosť je oveľa cennejšia než hmotné bohatstvo. (Príslovia 19:1; 22:1) David je spolu so svojou rodinou rozhodnutý stanovovať si správne priority. — Filipanom 1:10.

Ľudské snahy vybudovať naozaj prosperujúcu a pritom morálnu spoločnosť opakovane zlyhali. Boh však sľúbil, že jeho Kráľovstvo poskytne hojnosť hmotných i duchovných vecí, ktoré potrebujeme, aby sme mohli žiť uspokojujúcim životom. (Žalm 72:16; Izaiáš 65:21–23) Ježiš učil, že pravý blahobyt sa začína duchovnosťou. (Matúš 5:3) Teda či už sme v hmotnom ohľade bohatí, alebo chudobní, dávať duchovné veci na prvé miesto je ten najlepší spôsob, ako sa pripraviť na Boží nový svet, ktorý je už na dosah. (1. Timotejovi 6:17–19) A v tom svete sa ľuďom bude naozaj dariť tak v hmotnom, ako aj v duchovnom ohľade.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 5]

Jób sa spoliehal na Boha, nie na svoje bohatstvo

[Obrázky na strane 7]

Tie najcennejšie veci v živote nemožno získať za peniaze