Dávne potvrdenie biblického kánonu

PREHRAŤ

Dávne potvrdenie biblického kánonu

„ZDÁ SA, že každý riadok bol napísaný práve nato, aby vzbudil zvedavosť tých, ktorí sa zaujímajú o ranú históriu kresťanstva.“ Takto bol opísaný jeden staroveký dokument. Viete, o ktorom dokumente je reč?

Možno ste už o ňom počuli — je to Muratoriho zlomok. Ale aj keď ste o ňom ešte nepočuli, možno by vás zaujímalo, čím je Muratoriho zlomok taký výnimočný. Je to najstarší existujúci kánon, čiže uznaný zoznam kníh Kresťanských gréckych Písiem.

Možno považujete za samozrejmé, že do Biblie patria určité knihy. Potom vás asi prekvapí skutočnosť, že v istom období niektorí nemali istotu v tom, ktoré konkrétne knihy by mali byť do Biblie zahrnuté. Muratoriho zlomok obsahuje zoznam spisov, ktoré sa považujú za inšpirované. Asi chápete, že presný obsah Biblie je nesmierne dôležitý. Teda čo tento dokument odhalil v súvislosti s knihami, ktoré v súčasnosti tvoria Kresťanské grécke Písma? Pouvažujme najskôr trochu o historickom pozadí tohto dokumentu.

Jeho objavenie

Muratoriho zlomok je časťou jedného kódexu, zbierky starých rukopisov, ktorý pozostáva zo 76 pergamenových listov, z ktorých každý má veľkosť zhruba 27 krát 17 centimetrov. Objavil ho významný taliansky historik Ludovico Antonio Muratori (1672 – 1750) v knižnici Ambrosiana v talianskom Miláne. Svoj objav zverejnil v roku 1740. Preto sa tento dokument nazýva Muratoriho zlomok. Zdá sa, že tento kódex vznikol v ôsmom storočí v starom kláštore v meste Bobbio blízko Piacenzy v severnom Taliansku. Do knižnice Ambrosiana bol prenesený začiatkom 17. storočia.

Muratoriho zlomok pozostáva z 85 riadkov textu, ktorý sa nachádza na 10. a 11. liste kódexu. Tento text je v latinčine a pisár, ktorý ho odpisoval, zjavne nebol práve najdôkladnejší. Ale na niektoré jeho chyby sa prišlo, keď bol odpis porovnaný s rovnakým textom, ktorý sa nachádza v štyroch rukopisoch z 11. a 12. storočia.

Kedy bol napísaný?

Možno by vás zaujímalo, kedy boli informácie, ktoré obsahuje Muratoriho zlomok, pôvodne zapísané. Zdá sa, že originál bol napísaný v gréčtine niekoľko storočí pred vznikom textu, ktorý sa nachádza na zlomku a ktorý je latinským prekladom z gréčtiny. Tu je kľúč, ktorý pomáha určiť datovanie originálu: Zlomok sa zmieňuje o knihe Pastier, ktorá nepatrí do Biblie, a uvádza, že ju napísal muž menom Hermas „len nedávno, v našej dobe, v meste Rím“. Učenci datujú ukončenie písania Hermasovho Pastiera do obdobia medzi rokmi 140 až 155 n. l. Z toho môžeme pochopiť, prečo sa grécky originál latinského Muratoriho zlomku datuje do obdobia medzi rokmi 170 až 200 n. l.

Priame a nepriame zmienky o Ríme naznačujú, že odpis mohol byť urobený v tomto meste. Ale autorstvo tohto zlomku je predmetom dohadov. Predpokladá sa, že to mohol byť Klement Alexandrijský, Melito zo Sárd alebo Polykrates z Efezu. Väčšina učencov však zastáva názor, že to bol Hippolytus, plodný spisovateľ, ktorý písal v gréčtine a žil v Ríme v období, v ktorom bol pravdepodobne zostavený text Muratoriho zlomku. Aj keď sa vám tieto informácie možno nezdajú príliš zaujímavé, pravdepodobne sa budete chcieť dozvedieť viac o obsahu, ktorý robí tento zlomok takým hodnotným.

Aké informácie obsahuje

Spomínaný text nie je len zoznamom kníh Kresťanských gréckych Písiem, ale k týmto knihám a k ich pisateľom sa aj vyjadruje. Keby ste tento rukopis čítali, všimli by ste si, že v ňom chýbajú prvé riadky, a zdá sa, že mu chýba aj koniec. Tento dokument sa začína zmienkou o Lukášovom evanjeliu a uvádza, že pisateľom tejto biblickej knihy bol lekár. (Kolosanom 4:14) Uvádza tiež, že Lukášovo evanjelium je tretím evanjeliom, a z toho môžeme usúdiť, že chýbajúca úvodná časť sa pravdepodobne zmieňovala o Matúšovom a Markovom evanjeliu. Muratoriho zlomok podporuje tento záver, lebo hovorí, že štvrtým evanjeliom je Jánovo evanjelium.

Zlomok potvrdzuje, že knihu Skutky apoštolov napísal Lukáš pre ‚najvynikajúcejšieho Teofila‘. (Lukáš 1:3; Skutky 1:1) Potom pokračuje vymenovaním listov apoštola Pavla Korinťanom (dva), Efezanom, Filipanom, Kolosanom, Galaťanom, Tesaloničanom (dva), Rimanom, Filémonovi, Títovi a Timotejovi (dva). Aj o liste Júdu a o dvoch Jánových listoch sa zmieňuje ako o inšpirovaných knihách. O prvom liste apoštola Jána je v ňom zmienka zároveň s Jánovým evanjeliom. Apokalypsa, čiže Zjavenie, uzatvára zoznam kníh, ktoré sú považované za inšpirované.

Je pozoruhodné, že zlomok sa zmieňuje o Apokalypse Petra, ale uvádza, že podľa niektorých by kresťania túto knihu nemali čítať. Pisateľ upozorňuje na to, že v jeho dňoch už boli v obehu falošné spisy. Muratoriho zlomok vysvetľuje, že by nemali byť prijímané, „lebo nie je vhodné miešať žlč s medom“. V dokumente sa tiež spomínajú ďalšie texty, ktoré nemali byť zahrnuté medzi sväté spisy. Bolo to buď preto, že boli napísané po skončení éry apoštolov, tak ako to bolo v prípade knihy Pastier od Hermasa, alebo preto, že boli napísané na podporu kacírstva.

Z toho, čo tu bolo uvedené, ste si možno všimli, že list Hebrejom, dva Petrove listy a list Jakuba nie sú v tomto zozname autentických biblických kníh spomenuté. Po zmienke o kvalite práce pisára, ktorý vytvoril kópiu rukopisu, Dr. Geoffrey Mark Hahneman poznamenal, že je „rozumné predpokladať, že zlomok mohol obsahovať ďalšie zmienky, ktoré sa stratili, a že Jakub a Hebrejom (a 1. Petra) mohli byť medzi nimi“. — The Muratorian Fragment and the Development of the Canon (Muratoriho zlomok a vývoj kánonu).

Teda Muratoriho zlomok potvrdzuje, že väčšina kníh, ktoré sa teraz nachádzajú v Kresťanských gréckych Písmach, bola považovaná za kánonické už v druhom storočí n. l. Samozrejme, kanonicita biblických kníh — čo znamená, že sú oprávnene zahrnuté do tejto Božej knižnice — nezávisí od toho, či je o nich zmienka v nejakom starom zozname. Dôkazom toho, že biblické knihy sú výsledkom pôsobenia svätého ducha, je ich obsah. Všetky biblické knihy svedčia o autorstve Jehovu Boha a sú v úplnom súlade. Súlad a harmónia medzi 66 kánonickými knihami Biblie svedčí o ich jednote a úplnosti. Preto robíte dobre, keď ich prijímate ako to, čím naozaj sú, ako Jehovovo Slovo inšpirovanej pravdy, ktoré sa zachovalo až do našich dní. — 1. Tesaloničanom 2:13; 2. Timotejovi 3:16, 17.

[Obrázok na strane 13]

Ludovico Antonio Muratori

[Obrázok na strane 14]

Knižnica Ambrosiana

[Obrázok na strane 15]

Muratoriho zlomok

[Prameň ilustrácie]

Diritti Biblioteca Ambrosiana. Vietata la riproduzione. Aut. No. F 157 / 05

[Pramene ilustrácií na strane 13]

STRÁŽNA VEŽA – ŠTUDIJNÉ VYDANIE