„Našli sme Mesiáša“

„NAŠLI sme Mesiáša.“ „Našli sme toho, o kom písal Mojžiš v Zákone a Proroci.“ Tieto slová nadšene vyhlásili dvaja zbožní Židia v prvom storočí. Konečne prišiel Mesiáš, ktorého očakávali. Boli o tom presvedčení. — Ján 1:35–45.

Keď vezmete do úvahy historické a náboženské pozadie tej doby, ich presvedčenie je o to pozoruhodnejšie. Predtým sa objavilo už mnoho samozvaných osloboditeľov, ktorí prišli s veľkými fanfárami a sľubmi, ale nádeje ľudí sa rýchlo rozplynuli, pretože tí muži nedokázali oslobodiť Židov spod rímskeho jarma. — Skutky 5:34–37.

No títo dvaja Židia — Andrej a Filip — nikdy nezakolísali vo svojom presvedčení, že našli pravého Mesiáša. V nasledujúcich rokoch bola ich dôvera dokonca posilňovaná, keď boli očitými svedkami mocných skutkov, ktoré tento muž konal, čím napĺňal proroctvá o Mesiášovi.

Prečo v neho títo dvaja a mnohí iní uverili a boli presvedčení, že nie je falošným Mesiášom alebo podvodníkom, ktorý sklame? Aké doklady ich presviedčali, že je pravým Mesiášom?

Podľa historického záznamu Andrej a Filip označili Ježiša Nazaretského, ktorý bol predtým tesárom, za sľúbeného a dlho očakávaného Mesiáša. (Ján 1:45) Jeden dôsledný historik toho obdobia, Lukáš, uvádza, že Mesiáš  prišiel „v pätnástom roku panovania cézara Tibéria“. (Lukáš 3:1–3) Pätnásty rok Tibériovej vlády sa začal v septembri 28 n. l. a skončil sa v septembri 29 n. l. Lukáš ďalej píše, že Židia v tom čase ‚očakávali‘ príchod Mesiáša. (Lukáš 3:15) Prečo ho očakávali práve v tom čase? To uvidíme.

Doklady o mesiášstve

Vzhľadom na dôležitú úlohu Mesiáša by bolo logické, aby Stvoriteľ, Jehova, poskytol konkrétne znaky, ktoré by bdelým a verným pomohli rozpoznať sľúbeného Mesiáša. Prečo? Lebo vďaka tomu by pozorní jednotlivci neboli zvedení podvodníkmi, tak ako sa to mnohým stalo.

Keď sa veľvyslanec predstavuje inej vláde, očakáva sa od neho, že svoje vymenovanie doloží potrebnými dokladmi. Podobne dal Jehova dlhý čas vopred zaznamenať požiadavky, ktoré mal spĺňať Mesiáš. A tak keď sa Mesiáš objavil, bolo to, akoby prišiel s dokladmi potvrdzujúcimi jeho totožnosť.

Požiadavky, ktorým mali tieto doklady zodpovedať, boli stanovené v mnohých biblických proroctvách napísaných stáročia vopred. Tieto proroctvá do najmenšieho detailu predpovedali spôsob príchodu Mesiáša, jeho službu, utrpenie z rúk iných a to, akú smrť podstúpi. Zrejme vás bude zaujímať, že v týchto spoľahlivých proroctvách bolo tiež predpovedané, že bude vzkriesený, vyvýšený, aby bol po Božej pravici, ako aj to, aké požehnania prinesie jeho budúca kráľovská vláda. Tak biblické proroctvá poskytli jedinečný vzor, ktorý môže byť prirovnaný k odtlačku prsta, ktorý môže identifikovať len jednu osobu.

Samozrejme, všetky proroctvá týkajúce sa Mesiáša sa nesplnili hneď vtedy, keď sa v roku 29 n. l. Ježiš objavil na scéne. Napríklad nebol hneď zabitý a vzkriesený. Napriek tomu Andrej, Filip a mnohí ďalší v neho uverili pre to, čo učil a robil. Videli množstvo dôkazov, ktoré svedčili o tom, že bol naozaj Mesiášom. Ak by ste vtedy žili a mohli by ste s otvorenou mysľou skúmať dôkazy, ktoré by ste mali z prvej ruky, pravdepodobne by ste tiež boli presvedčení o tom, že Ježiš je Mesiáš.

Dôkazy vytvárajú celok

Čo by vám pomohlo dospieť k takému záveru? V priebehu stáročí biblickí proroci zapísali konkrétne požiadavky, ktoré mal spĺňať Mesiáš, aby ho bolo možné s absolútnou istotou identifikovať. Ako proroci počas stáročí uvádzali ďalšie detaily, postupne sa vynáral obraz Mesiáša. Henry H. Halley poznamenal: „Predstavte si, že by niekoľko mužov z rôznych krajín, ktorí sa nikdy nestretli ani spolu nijakým spôsobom nekomunikovali, vošlo do miestnosti a každý z nich by priniesol kus vytesaného mramoru, a keby sa tieto kusy zložili, vytvorili by dokonalú sochu — čomu inému by ste to pripísali, ak nie tomu, že Niekto vypracoval podrobný popis a poslal každému mužovi jeho časť?“ Halley sa ďalej pýta: „Ako inak by sa dal vysvetliť tento úžasný obraz Ježišovho života a diela, zložený rôznymi pisateľmi z rôznych storočí a celé veky predtým, ako Ježiš prišiel, než na základe toho, že nejaká NADĽUDSKÁ MYSEĽ dozerala na jeho písanie?“ Halley na záver uvádza, že to bol „zázrak vekov!“

Tento „zázrak“ sa začal v prvej knihe Biblie. Okrem prvého biblického proroctva, ktoré poukazovalo na úlohu Mesiáša, pisateľ 1. Mojžišovej zaznamenal aj to, že Mesiáš vyjde z rodovej línie Abraháma. (1. Mojžišova 3:15; 22:15–18) Ďalšie proroctvo odhalilo, že Mesiáš bude z kmeňa Júdu. (1. Mojžišova 49:10) Boh prostredníctvom Mojžiša povedal Izraelitom, že Mesiáš bude dokonca  významnejším hovorcom a osloboditeľom než Mojžiš. — 5. Mojžišova 18:18.

Za vlády kráľa Dávida proroctvo odhalilo, že Mesiáš bude dedičom Dávidovho trónu a že jeho kráľovstvo bude ‚pevne založené na neurčitý čas‘. (2. Samuelova 7:13–16) Kniha Micheáš zas odhalila, že Mesiáš sa narodí v Dávidovom meste, v Betleheme. (Micheáš 5:2) Izaiáš prorokoval, že Mesiáš sa narodí panne. (Izaiáš 7:14) Prorok Malachiáš predpovedal, že Mesiášov príchod bude ohlasovať niekto podobný Eliášovi. — Malachiáš 4:5, 6.

Ďalší konkrétny detail týkajúci sa Mesiáša sa objavil v knihe Daniel. Toto proroctvo označilo presný rok, v ktorom sa mal Mesiáš objaviť: „Máš vedieť a mať pochopenie, že od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, po Vodcu Mesiáša bude sedem týždňov, okrem toho šesťdesiatdva týždňov. Vráti sa a bude skutočne znovu postavený, s námestím a priekopou, ale v stiesnených časoch.“ — Daniel 9:25.

Od perzského kráľa Artaxerxa vyšlo ‚slovo‘, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, v 20. roku jeho vlády. Jeho vláda sa začala v roku 474 pred n. l., takže 20. rok jeho vlády bol rok 455 pred n. l. (Nehemiáš 2:1–8) Od príkazu, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, do objavenia sa Mesiáša malo uplynúť obdobie 69 (7 plus 62) prorockých týždňov. Šesťdesiatdeväť doslovných týždňov je iba 483 dní, čiže menej než dva roky. Ale keď sa uplatní stanovené prorocké pravidlo „deň za rok“, je zjavné, že Mesiáš sa mal objaviť o 483 rokov, čiže v roku 29 n. l. — Ezechiel 4:6. *

Hoci v rôznych obdobiach sa objavilo množstvo ľudí, ktorí o sebe tvrdili, že sú Mesiášmi, v roku 29 n. l. sa na svetovej scéne objavil len Ježiš Nazaretský. (Lukáš 3:1, 2) Presne v tom roku prišiel Ježiš za Jánom Krstiteľom a bol pokrstený vo vode. Vtedy bol Ježiš svätým duchom pomazaný za Mesiáša. Neskôr ho Ján, predpovedaný predchodca podobný Eliášovi, predstavil Andrejovi a ďalšiemu učeníkovi a povedal o ňom, že je „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“. — Ján 1:29; Lukáš 1:13–17; 3:21–23.

Rodokmeň a totožnosť Mesiáša

Inšpirované proroctvá spájajú Mesiáša s konkrétnymi židovskými rodinami. Preto je len rozumné očakávať, že nadovšetko múdry Stvoriteľ zariadi, aby Mesiáš prišiel v čase, keď boli rodopisné záznamy dostupné, aby sa dal overiť jeho pôvod.

Dielo Cyclopedia od McClintocka a Stronga uvádza: „Niet takmer žiadnych pochýb o tom, že záznamy židovských kmeňov a rodín boli zničené pri zničení Jeruzalema [v roku 70 n. l.], a nie skôr.“ Existujú podklady, na základe ktorých je jasné, že Matúš a Lukáš napísali svoje evanjeliá pred rokom 70 n. l. Preto mohli nahliadnuť do týchto záznamov, keď zostavovali svoje správy  o Ježišovom rodokmeni. (Matúš 1:1–16; Lukáš 3:23–38) Keďže išlo o takúto dôležitú záležitosť, je isté, že mnohí ich súčasníci si Ježišov rodokmeň chceli overiť sami.

Bolo splnenie na Ježišovi náhodné?

Je možné, že splnenie mesiášskych proroctiev na Ježišovi bola iba náhoda? Túto otázku zodpovedal v jednom interview istý učenec: „Nie je to možné. Pravdepodobnosť náhody je taká malá, že túto možnosť vylučuje. Niekto to počítal a zistil, že pravdepodobnosť náhodného splnenia len ôsmich proroctiev je jedna ku sto biliardám.“ Na znázornenie tejto pravdepodobnosti uviedol: „Ak by ste vzali tento počet strieborných dolárových mincí, pokryli by štát Texas [plochu s veľkosťou 690 000 štvorcových kilometrov] do výšky 0,6 metra. Ak by ste jeden strieborný dolár spomedzi nich označili a potom by ste poslali niekoho so zaviazanými očami, aby prešiel celým štátom a zodvihol jednu mincu, aká by bola pravdepodobnosť, že by zdvihol práve tú označenú?“ Potom povedal, že „rovnako pravdepodobné je, že by sa v celých dejinách na niekom splnilo čo len osem proroctiev [týkajúcich sa Mesiáša]“.

No na Ježišovi sa počas jeho triapolročnej služby splnilo veľa biblických proroctiev, nielen osem. Vzhľadom na tieto ohromujúce dôkazy tento učenec na záver povedal: „Počas celej ľudskej histórie to dokázal Ježiš — a jedine Ježiš.“

Príchod Mesiáša

Mesiáš zjavne prišiel v roku 29 n. l. v osobe Ježiša Nazaretského. Prišiel ako pokorný a trpiaci Vykupiteľ. Neprišiel ako víťaziaci Kráľ, aby zlomil utláčajúce jarmo Rimanov, ako to zrejme očakávala väčšina Židov a dokonca aj jeho nasledovníci. (53. kapitola Izaiáša; Zechariáš 9:9; Skutky 1:6–8) Ale jeho budúci príchod mal byť podľa predpovede s mocou a veľkou autoritou. — Daniel 2:44; 7:13, 14.

Dôkladné štúdium biblických proroctiev presviedča uvažujúcich ľudí na celom svete o tom, že Mesiáš prišiel v prvom storočí a že sa mal ešte vrátiť. Dôkazy potvrdzujú, že jeho predpovedaný návrat, začiatok jeho „prítomnosti“, nastal v roku 1914. * (Matúš 24:3–14) V tom roku bol Ježiš dosadený na trón v nebesiach ako Kráľ Božieho Kráľovstva, čo bolo ľudským očiam neviditeľné. Onedlho zasiahne, aby zbavil zem následkov vzbury v Edene. Jeho tisícročná vláda, ktorá potom príde, prinesie požehnania všetkým, ktorí v neho prejavujú vieru ako v sľúbené Semeno, ako v Mesiáša, ktorý „sníma hriech sveta“. — Ján 1:29; Zjavenie 21:3, 4.

Jehovovi svedkovia sa s vami veľmi radi porozprávajú o týchto dôkazoch a ukážu vám v Biblii, čo môže Mesiášova vláda znamenať pre vás a pre vašich milovaných.

[Poznámky pod čiarou]

[Nákres/obrázky na stranách 6, 7]

455 pred n. l., vyjdenie „slova, aby bol obnovený... Jeruzalem“

29 n. l., Mesiáš prichádza

483 rokov (69 prorockých týždňov) — Daniel 9:25

1914, Mesiáš je dosadený na trón v nebesiach

Mesiáš čoskoro odstráni zlo a urobí zo zeme raj