Otázky čitateľov

Čo mal Pavol na mysli, keď povedal, „nech ženy v zboroch mlčia“?

Pavol do kresťanského zboru v Korinte napísal: „Ako vo všetkých zboroch svätých, nech ženy v zboroch mlčia, lebo im nie je dovolené hovoriť.“ ​(1. Korinťanom 14:33, 34) Aby sme tomu správne porozumeli, pomôže nám, keď pouvažujeme o kontexte Pavlovej rady.

V 14. kapitole 1. Korinťanom Pavol rozoberal záležitosti týkajúce sa zhromaždení kresťanského zboru. Opisoval, čo by sa na týchto zhromaždeniach malo hovoriť, a odporučil spôsob, akým by mali byť vedené. (1. Korinťanom 14:1–6, 26–34) Ďalej zdôraznil, čo je účelom kresťanských zhromaždení — „aby bol zbor budovaný“. — 1. Korinťanom 14:4, 5, 12, 26.

Pavlov pokyn ‚mlčať‘ sa v 14. kapitole 1. Korinťanom objavuje trikrát. Zakaždým je adresovaný inej skupine v zbore, ale vo všetkých troch prípadoch bol daný z rovnakého dôvodu — aby ‚sa všetko dialo slušne a usporiadane‘. — 1. Korinťanom 14:40.

V prvom prípade Pavol povedal: „Ak niekto hovorí jazykom, nech sa to obmedzí na dvoch alebo najviac na troch, a to za sebou; a nech niekto prekladá. Ale ak tam nie je prekladateľ, nech mlčí v zbore a nech hovorí k sebe a k Bohu.“ ​(1. Korinťanom 14:27, 28) To neznamenalo, že takýto človek na zhromaždeniach nikdy nemal hovoriť, ale znamenalo to, že niekedy mal mlčať. Koniec koncov účel zhromaždení — vzájomné budovanie — by sa nedosiahol, ak by ten človek hovoril jazykom, ktorému by nikto nerozumel.

V druhom prípade Pavol uviedol: „Proroci nech hovoria dvaja alebo traja, a druhí nech rozlišujú zmysel. Ale ak niekto iný dostane zjavenie, keď tam sedí, nech ten prvý mlčí.“ To neznamenalo, že ten prvý prorok mal prestať hovoriť na zhromaždeniach, ale že za určitých okolností mal mlčať. Potom mohol  ten, ktorý mal zjavenie, osloviť zbor, a tak bol účel zhromaždenia — aby „všetci boli povzbudení“ — splnený. — 1. Korinťanom 14:26, 29–31.

V poslednom prípade adresoval Pavol výlučne kresťanským ženám tieto slová: „Nech ženy v zboroch mlčia, lebo im nie je dovolené hovoriť, ale nech sú podriadené.“ ​(1. Korinťanom 14:34) Prečo dal Pavol sestrám toto nariadenie? Aby zachoval v zbore poriadok. Hovorí: „Teda ak sa chcú niečo naučiť, nech sa pýtajú doma svojich manželov, lebo je potupné, aby žena hovorila v zbore.“ — 1. Korinťanom 14:35.

Niektoré sestry možno namietali proti tomu, čo sa povedalo v zbore. Pavlova rada pomohla sestrám, aby sa vyhýbali prejavovaniu takého ducha a aby pokorne prijali svoje postavenie v Jehovovom usporiadaní vedenia hlavou, zvlášť vo vzťahu k svojmu manželovi. (1. Korinťanom 11:3) Navyše sestry mohli svojím mlčaním ukázať, že sa neusilujú v zbore vyučovať. Keď Pavol písal Timotejovi, poukázal na to, že by bolo nesprávne, keby žena prevzala úlohu toho, kto v zbore vyučuje: „Nedovoľujem žene, aby vyučovala, ani to, aby mala moc nad mužom, ale aby bola v tichosti.“ — 1. Timotejovi 2:12.

Znamená to, že kresťanka na zborových zhromaždeniach nikdy nesmie hovoriť? Nie. V Pavlových dňoch sa kresťanky v určitých situáciách, možno podnietené svätým duchom, modlili alebo prorokovali v zbore. Pri takýchto príležitostiach dávali najavo, že si uvedomujú svoje postavenie tak, že nosili pokrývku hlavy. * (1. Korinťanom 11:5) Navyše tak v Pavlových, ako aj v našich dňoch sú sestry rovnako ako bratia nabádané, aby robili verejné vyhlásenie svojej nádeje. (Hebrejom 10:23–25) Sestry vyhlasujú svoju nádej a povzbudzujú druhých nielen tým, že chodia do zvestovateľskej služby, ale aj tým, že na zborových zhromaždeniach dávajú dobre premyslené komentáre, keď sú k tomu vyzvané, a prijímajú úlohy, ako sú predvedenia a úlohy v teokratickej škole.

Teda kresťanky „mlčia“ v tom zmysle, že sa nesnažia prevziať úlohu muža a vyučovať v zbore. Nevznášajú také otázky, ktoré by mohli spochybniť autoritu tých, ktorí vyučujú. Keď si kresťanky plnia v zbore úlohu, ktorá im bola zverená, veľkou mierou prispievajú k pokojnej atmosfére, v ktorej sa „všetko [na zborových zhromaždeniach] deje na budovanie“. — 1. Korinťanom 14:26, 33.

[Poznámka pod čiarou]