Krutá realita smrti
Krutá realita smrti
„OD CHVÍLE narodenia je tu stále možnosť, že človek v ktoromkoľvek momente zomrie,“ napísal britský historik Arnold Toynbee. Potom dodal: „A táto možnosť sa raz nevyhnutne stane skutočnosťou.“ Aký hlboký zármutok spôsobuje smrť, keď nám vezme milovaného príbuzného alebo blízkeho priateľa!
Smrť je pre ľudstvo krutou realitou už tisícročia. Keď zomrie niekto, koho sme mali radi, premáha nás pocit bezmocnosti. Tento smútok postihuje všetkých ľudí bez rozdielu. Nikto sa mu nevyhne. „Zármutok z nás všetkých robí opäť deti — zotiera všetky rozdiely v inteligencii. Ani ten najmúdrejší nevie nič.“ Tak to opísal jeden esejista 19. storočia. Stávame sa podobnými malým deťom — sme bezmocní, neschopní zmeniť situáciu. Život nedokáže vrátiť ani bohatstvo, ani moc. Múdri ľudia a intelektuáli nemajú žiadne riešenie. Silní plačú práve tak ako slabí.
Dávid, kráľ starovekého Izraela, zažil takýto žiaľ, keď zomrel jeho syn Abšalóm. Keď počul správu o jeho smrti, rozplakal sa a nariekal: „Môj syn Abšalóm, môj syn, môj syn Abšalóm! Keby som tak bol ja zomrel miesto teba, Abšalóm, môj syn, môj syn!“ (2. Samuelova 18:33) Mocný kráľ, ktorý si podrobil silných nepriateľov, nemohol urobiť vôbec nič, iba si zúfalo želať, aby bol radšej sám podľahol ‚poslednému nepriateľovi, smrti‘, namiesto svojho syna. — 1. Korinťanom 15:26.
Existuje nejaký prostriedok proti smrti? Ak áno, akú nádej majú mŕtvi? Uvidíme ešte niekedy svojich blízkych? Nasledujúci článok poskytne biblické odpovede na tieto otázky.